Európska zbrojárska firma profituje na utrpení civilistov v Pásme Gazy, odhalilo vyšetrovanie. Výrobca rakiet obchádza zákaz
- The Guardian odhalil, že európsky zbrojársky gigant MBDA dodáva kľúčové komponenty do bômb GBU-39
- Tie Izrael masovo používa pri útokoch na Pásmo Gazy
- The Guardian odhalil, že európsky zbrojársky gigant MBDA dodáva kľúčové komponenty do bômb GBU-39
- Tie Izrael masovo používa pri útokoch na Pásmo Gazy
V Pásme Gazy nezabíjajú iba americké zbrane. Denník The Guardian odhalil, že najväčší európsky výrobca rakiet MBDA predáva kľúčové komponenty do bômb. Tie boli masovo dodané Izraelu a použité na viaceré letecké útoky, počas ktorých mali zomrieť palestínske deti a ďalší civilisti.
Vyšetrovanie britského denníka prebiehalo v spolupráci s nezávislými spravodajskými agentúrami Disclose a Follow the Money. Spolu preskúmali dodávateľský reťazec konkrétnej bomby s názvom GBU-39 a tiež, ako bola použitá v konflikte.
Podporuje Európa vojensky Izrael?
Dôvodom na vyšetrovanie bol záujem dozvedieť sa, do akej miery európske spoločnosti profitujú na utrpení v Pásme Gazy. GBU-39 vyrába spoločnosť Boeing, no MBDA je strojcom tzv. „krídiel“, ktoré rakete pomáhajú s navádzaním na cieľ. Tieto častice sú vyrábané v Spojených štátoch.
Minulý rok v septembri britský minister zahraničných vecí David Lammy zastavil viacero licencií na vývoz zbraní do Izraelu. Ako dôvod uviedol riziko závažného porušenia medzinárodného humanitárneho práva.
Podľa Lammyho bol krok zameraný na veci, ktoré by mohli byť použité v konflikte v Pásme Gazy. Tento zámer minister zrejme nedosiahol. Vďaka open-source zdrojom a analýz odborníkov na zbrane, vyšetrovanie odhalilo 24 prípadov nasadenia rakiet GBU-39. Pri týchto útokoch prišli o život civilisti, pri každom z nich zomreli aj deti.
Nočné a neohlásené útoky
Viacero z útokov sa stalo počas noci, bez hocijakého varovania. Cieľmi boli školské budovy, ale aj stanové tábory, kde sa skrývali vysídlené rodiny. Podozrenie, že tieto činy boli vojnovými zločinmi, má napríklad OSN či humanitárna skupina Amnesty International.
Spoločnosť MBDA potvrdila, že s Beoingom naozaj zmluvu na krídla má. Argumentuje však, že dodržiava všetky príslušné štátne a medzinárodné zákony, ktoré súvisia s obchodom so zbraňami v krajinách, kde operuje.
A operuje naozaj po takmer celej Európe. Príjmy z americkej vetvy MBDA putujú cez britskú MBDA priamo do Európy. Britská odnož pošle všetky zisky vetve MBDA vo Francúzsku. Minulý rok spoločnosť rozdelila vyše 400 miliónov eur medzi troch akcionárov: Najväčšia britská obranná spoločnosť BAE Systems, francúzsky Airbus a taliansky Leonardo.
Britské nariadenie má svoj limit
Podľa aktivistov tento prípad ukazuje, že krok Spojeného kráľovstva má svoje limity. Opatrenie vlády bolo v minulosti kritizované napríklad aj pre to, že sú z neho vylúčené stíhačky F-35. No to nie je jediný limit rozhodnutia.
Tie sa totižto vzťahujú len na vojenské vybavenie exportované z Británie. To znamená, že americká vetva MBDA môže pokračovať v dodávkach napríklad spomínanému Boeingu na jeho rakety.
Tisícky kusov
GBU-39 do Izraela putuje s pomocou USA. Deje sa to v rámci programu, ktorý poskytuje granty a pôžičky na nákup zbraní. Od teroristického útoku zo 7. októbra 2023 sa do Izraela odhadom dostalo približne 4 800 kusov tejto zbrane.
Bomby sú buď kupované priamo od Boeingu, alebo ich z vlastných rezerv dodá americká armáda. Posledná zásielka bola o veľkosti 2 166 kusov a oznámili ju vo februári tohto roku, čo bolo obdobie, kedy OSN oznámila, že takmer 70 percent Pásma Gazy je v troskách.
GBU-39 pália zo vzduchu stíhačky, keďže bomby majú okolo 110 kilogramov. Špeciálne sú aj v tom, že sú schopné zničiť jedno alebo dve poschodia bez toho, aby zničil celú budovu. Bombu používali Izraelčania aj za Joa Bidena, ktorého administratíva ju uprednostnila pred ťažšími bombami, ktoré ničili Pásmo Gazy v prvých mesiacoch konfliktu.
Problém však je, že zbraň v uzavretom priestore tvorí smrtiacu ohnivú guľu. V spomínaných 24 prípadoch, ktorým sa britský denník zaoberal vo vyšetrovaní, nahlásili viac ako 500 mŕtvych. Najmenej sto z nich boli deti.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroj: The Guardian