Európske krajiny topia v dlhoch a deficitoch. Česko sa zlepšuje Slovensko sa prepadá v hospodárení (REBRÍČEK)

Sedemnásť z 27 členských štátov Európskej únie (EÚ) prekročilo v minulom roku limity pre rozpočtové deficity a verejný dlh. V roku 2024 sa však vládne hospodárenie v EÚ mierne zlepšilo. Deficit v eurozóne aj v celej EÚ klesol na 3,1 % HDP. Dlhy však  neklesajú – v eurozóne dosiahli 87,1 % a v EÚ 80,7 % HDP. 

Slovensko skončilo s jedným z najvyšších deficitov. Vyplýva to z najnovšej notifikácie Eurostatu za roky 2021 – 2024.

Slovensko: deficit 5,5 % HDP, Česi si polepšili

Slovensko patrí v roku 2024 medzi problematickejšie krajiny. V roku 2023 dosahoval slovenský deficit -5,3 % HDP. V roku 2024 sa podľa údajov Eurostatu vyšplhal na -5,5 % HDP, v prepočte -7,16 mld. eur pri HDP 130,21 mld. eur. Najvyšší deficit dosiahlo Slovensko v roku 2009 počas globálnej finančnej krízy, keď sa prepadlo až na -8,0 % HDP. Podobne nepriaznivé bolo aj obdobie pandémie v rokoch 2020 – 2021, keď sa deficit pohyboval medzi -5,5 % až -6,2 % HDP. 

Verejný dlh stúpol na 59,7 % HDP (77,74 mld. €), teda tesne pod maastrichtský limit 60 %. Na príjmovej a výdavkovej strane vidno jasnú nerovnováhu: príjmy 42,0 % HDP vs. výdavky 47,5 % HDP. 

Obeťou konsolidácie bude aj realitný trh. Expert radí, ako neprísť o peniaze

V regióne sa najlepšie darilo Česku, ktoré zlepšilo svoje hospodárenie na -2,0 % HDP a udržalo dlh na úrovni 43,3 % HDP, teda s bezpečnou rezervou pod maastrichtským limitom 60 %. V roku 2023 mal český deficit -3,7 % HDP, nasledujúci rok klesol na -2,0 % HDP.

Poľsko naopak zaznamenalo zhoršenie deficitu na -6,5 % HDP, pričom jeho verejný dlh stúpol na 55,1 % HDP. Maďarsko hospodárilo s deficitom -5,0 % HDP a dlhom 73,5 % HDP, čo je rovnako ako pri Slovensku a výrazne nad európskym limitom.

Víťazi a porazení roka 2024

Údaje ukazujú, že v roku 2024 vykázalo prebytok iba šesť krajín. Dánsko (+4,5 %), Cyprus (+4,1 %), Írsko (+4,0 %), Grécko (+1,2 %), Luxembursko (+0,9 %) a Portugalsko (+0,5 %). Každá z nich má špecifiká – od vysokej produktivity a mimoriadnych príjmov (Dánsko), cez silnú daňovú bázu nadnárodných firiem (Írsko), až po kontinuitu v konsolidácii (Grécko, Portugalsko).

Nové údaje Eurostatu ukazujú, že Rumunsko vykázalo v minulom roku najvyšší deficit verejných financií v Európskej únii , a to 9,3 %. Ďalej nasleduje Poľsko (-6,5 %), Francúzsko (-5,8 %) a Slovensko (-5,5 %). Vysoké deficity sú kombináciou štrukturálnych výdavkov, slabšieho rastu a tlaku na rozpočty (sociálne opatrenia, obrana, investície či úroky).

Dlh: sever je nízko, juh stále ťažký

Najnižšie zadlženie majú krajiny, ktoré dlhodobo udržiavajú disciplinované verejné financie alebo dosahujú rýchlejší hospodársky rast, vďaka čomu ich dlh rastie pomalšie než ekonomika. K takýmto štátom patrí Estónsko (23,5 % HDP), Bulharsko (23,8 %), Luxembursko (26,3 %), Dánsko (30,5 %), Švédsko (34,0 %) a Litva (38,0 %). Tieto krajiny majú stabilné rozpočty, rozvinuté fiškálne pravidlá a vo viacerých prípadoch aj vysoký kredit u investorov, čo im umožňuje financovať dlh lacnejšie a s menším rizikom.

Na druhej strane sa dvanásť členských štátov EÚ stále nachádza nad referenčnou hranicou 60 % HDP, ktorú stanovuje Pakt stability a rastu. Najviac zadlžené sú Grécko (154,2 %), Taliansko (134,9 %), Francúzsko (113,2 %), Belgicko (103,9 %) a Španielsko (101,6 %).

Hoci sa deficity v roku 2024 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi znížili, celkový dlh krajín EÚ neklesá. Dôvodom sú rastúce náklady na obsluhu verejného dlhu po zvyšovaní úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou, ako aj pokračujúce výdavky na obranu, energetickú transformáciu a podporu hospodárstva. Mnohé krajiny tak financujú nové záväzky aj refinancovanie starších pôžičiek za vyššie úroky, čo spomaľuje celkové tempo znižovania dlhu.

Podľa Paktu stability a rastu a postupu pri nadmernom deficite (EDP) sú referenčné hodnoty stanovené na 3 % HDP pre deficit a 60 % HDP pre dlh. Krajiny, ktoré tieto hranice prekročia, musia Komisii vysvetliť príčiny a predložiť plán ozdravenia verejných financií. Cieľom mechanizmu je udržať fiškálnu stabilitu v eurozóne a predchádzať dlhovým krízam. 

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta