Európsky parlament schválil vojenský schengen: Cieľom je zvládnuť krízu do 24 hodín a netopiť sa v byrokracii

Shengen aj pre armády, tak by sa dal nazvať nový krok, ktorý nedávno schválil Európsky parlament. Ide o uznesenie, ktoré má zásadne urýchliť pohyb vojakov a vojenskej techniky v rámci Európskej únie. Je to vlastne analógia k civilnému Schengenu, kde sa ľudia a tovar pohybujú bez vnútorných hraníc.

V tomto prípade však nejde o bežnú dopravu, ale o obrannú schopnosť EÚ reagovať na krízy. Európa sa snaží vyhnúť tomu, aby v prípade problémov reagovala pomaly, píšu Aktuality. 

Čo znamená vojenský Schengen v praxi

Podstatou schváleného uznesenia je snaha odstrániť byrokratické, právne a infraštruktúrne prekážky, ktoré dnes výrazne spomaľujú presun armád medzi členskými štátmi. Podľa poslancov môže v súčasnosti presun vojenskej techniky cez hranice EÚ trvať týždne až viac než mesiac. A to je v krízovej situácii neprijateľné. Práve preto prichádza obdoba Shengenu. 

Tento cieľ je možné dosiahnuť len v úzkej spolupráci s NATO, čo poslanci výslovne zdôrazňujú. Nejde teda o alternatívu k Aliancii, ale o doplnkovú schopnosť EÚ. 

🛤️ To enable military movement at speed and scale, we are proposing an approach to a ‘military Schengen’ – measures that will enhance mobility across Europe, creating an area where troops, equipment and assets can move quickly & smoothly 👇
🔗https://t.co/X3HSXpuqZ4#EUDefence pic.twitter.com/7ftVsvtuBW

— EU Defence and Space (@defis_eu) December 3, 2025

Prečo sa hovorí práve o roku 2027

Rok 2027 je kľúčový z niekoľkých dôvodov:

Koniec byrokracie: EK spúšťa „vojenský Schengen“. Má zrýchliť presuny armády a posilniť Európu proti ruskej hrozbe

Európsky parlament zároveň upozornil, že vojenský Schengen nie je len o povoleniach a papieroch, ale najmä o infraštruktúre. Mosty, tunely, železnice a cesty v mnohých krajinách nie sú dimenzované na ťažkú vojenskú techniku.

We call for a “military Schengen” with simplified rules, upgraded transport infrastructure, and dedicated EU funding so that troops and military equipment can move quickly and seamlessly across Europe in times of crisis.

Read more: https://t.co/w072wZO33I pic.twitter.com/2eqwI6pm1O

— EPP Group (@EPPGroup) December 17, 2025

Poslanci odhadujú, že:

• modernizácia približne 500 kritických infraštruktúrnych bodov v EÚ by si vyžiadala minimálne 100 miliárd eur,
• samotná Európska komisia navrhuje v novom rozpočte (2028 – 2032) viac než 17 miliárd eur len na vojenskú mobilitu.

Parlament zároveň varuje členské štáty, aby nezopakovali chybu z minulosti, keď v rozpočte 2021 – 2027 znížili pôvodný návrh Komisie na vojenskú mobilitu o 75 %.

Štyri strategické koridory spája nový Schengen

Priorita sa má sústrediť na štyri hlavné koridory vojenskej mobility. Tie sa prepájajú vzájomne. Ale aj vnútri týchto celkov. Ide o tieto štyri celky: 

• Severný koridor (Škandinávia – stredná Európa),

• Stredoseverný koridor (severné Nemecko – Rakúsko),

• Stredojužný koridor (stredná Európa – Stredomorie),

• Východný koridor (Pobaltie – Čierne more).

Práve východný koridor je považovaný za kľúčový z pohľadu bezpečnosti východného krídla EÚ.

Politicky citlivá téma

Rusko už v minulosti využívalo pojem vojenský Schengen v propagande ako dôkaz príprav EÚ na vojnu. V skutočnosti však ide o reakciu na zhoršené bezpečnostné prostredie, nie o ofenzívny projekt.

Putin pritvrdil: Európskych lídrov označil za prasatá a pohrozil dobytím území silou

Schválené uznesenie Európskeho parlamentu je jasným signálom, že EÚ chce byť do roku 2027 schopná rýchlo presúvať vojakov a techniku naprieč kontinentom. Nejde o novú armádu, ale o to, aby v prípade krízy nebola Európa paralyzovaná vlastnými hranicami, mostmi a papiermi.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie