Európu môže čakať nová doba ľadová. Island varuje pred kolapsom AMOC, ktorý ohrozuje celý kontinent

Islandská vláda v posledných mesiacoch výrazne zvýšila pozornosť venovanú možnému kolapsu Atlantickej meridionálnej cirkulácie (AMOC). Tento rozsiahly systém oceánskych prúdov – často prirovnávaný k obrovskému dopravníkovému pásu, ktorý presúva teplú vodu z tropických oblastí na sever – podľa vedcov zohráva zásadnú úlohu pri udržiavaní miernych zím v Európe. Golfský prúd, jeho výrazná vetva, je známy tým, že prenáša teplú vodu popri pobreží USA smerom k severozápadnej Európe.

Nahrnutie slanej a sladkej vody v severnom Atlantiku je kľúčové pre reguláciu klímy. No práve tento systém je ohrozený rýchlym topením arktického ľadu a masívnym prítokom sladkej vody z Grónska. Vedci dlhodobo upozorňujú, že zmena salinity môže oslabiť, alebo v najhoršom prípade úplne prerušiť cirkuláciu – jav, ktorý sa podľa geologických záznamov už v minulosti stal a prispel k prudkému ochladeniu na severnej pologuli.

Minister pre klímu Jóhann Páll Jóhannsson pre Reuters potvrdil, že potenciálne zrútenie AMOC bolo oficiálne zaradené medzi otázky národnej bezpečnosti. „Je to priamou hrozbou pre našu národnú odolnosť a bezpečnosť,“ uviedol v komunikácii s médiami. Dodal, že ide o prvý prípad, keď sa špecifický klimatický jav dostal pred islandskú Národnú bezpečnostnú radu ako potenciálna existenčná hrozba.

Možné dôsledky: od severnej Európy až po farmárov v trópoch

Kolaps AMOC by nebol izolovanou európskou katastrofou, upozorňujú experti z viacerých vedeckých inštitútov. Výrazné ochladenie v severnej Európe – so scenármi moderného nástupu malej doby ľadovej a prudkým nárastom snehu a ľadu – je len jeden zo scenárov. Upozorňuje Daily Mail. 

Vedci zároveň varujú, že zmena cirkulácie by narušila stabilné zrážkové modely, na ktorých závisia milióny malých poľnohospodárov v Afrike, Indii a Južnej Amerike. Rovnaký proces by mohol paradoxne urýchliť otepľovanie Antarktídy. Tamojší morský ľad aj ľadové štíty už teraz čelia extrémnemu tlaku klimatických zmien, takže každé ďalšie narušenie globálnych prúdov predstavuje vážnu hrozbu.

Fyzikálny oceánograf Aleksi Nummelin z Fínskeho meteorologického inštitútu upozornil, že výskum sa často sústreďuje na odhad načasovania kolapsu, no oveľa menej pozornosti sa venuje vplyvom na spoločnosť. „Existuje množstvo výskumov o tom, kedy presne sa to môže stať. Je však oveľa menej výskumu o tom, aký bude skutočný spoločenský dopad,“ zdôraznil.

V októbri sa na podujatí „Nordic Tipping Week“ stretlo približne 60 expertov, ktorí posudzovali rozsah možných následkov a pripravovali odporúčania pre severské vlády. Podľa organizátorov by výsledný dokument mal byť dokončený v najbližších mesiacoch.

Vedci z viac ako 30 univerzít a medzinárodných organizácií navyše nedávno vydali varovanie týkajúce sa zrýchľujúceho sa topenia svetových ľadovcov a ďalších zamrznutých oblastí. Ide o jeden z najjasnejších signálov, že klimatický systém Zeme môže smerovať k viacerým bodom zlomu súčasne.

Reakcie štátov: medzi prípravami a vyčkávaním

Island nie je jedinou krajinou, ktorá vyhodnocuje riziká spojené s AMOC. Severské krajiny, Írsko či Británia zvyšujú financovanie výskumu, no ich reakcie sa líšia. Írski meteorológovia informovali svojich politických predstaviteľov o rizikách už minulý rok, kým nórske ministerstvo životného prostredia uviedlo, že potrebuje ešte rozsiahlejší výskum, aby AMOC mohlo formálne zaradiť medzi bezpečnostné riziká.

Britská vláda sa zatiaľ opiera o vedecké správy, ktoré naznačujú, že úplný a náhly kolaps AMOC v tomto storočí je nepravdepodobný. Napriek tomu investuje vyše 81 miliónov libier (približne 91 802 565 eur) do výskumu klimatických bodov zlomu, aby bolo možné lepšie predvídať kritické okamihy, v ktorých sa klimatické systémy môžu stať nestabilnými.

Stefan Rahmstorf z Potsdamského inštitútu pre výskum klimatických dosahov upozorňuje, že rýchlosť vedeckého pokroku odhaľuje nepríjemnú realitu: „Veda sa vyvíja veľmi rýchlo a čas na akékoľvek kroky sa kráti, pretože bod zlomu môže byť veľmi blízko.“

Islandská vláda však odmieta čakať. Riziká, ktoré posudzuje, zahŕňajú potravinovú a energetickú bezpečnosť, fungovanie infraštruktúry, rybolov aj medzinárodnú dopravu. Podľa ministra Jóhannssona môže morský ľad narušiť trajektové a obchodné trasy, zatiaľ čo extrémne počasie ohrozí poľnohospodárstvo a rybolov – kľúčové piliere islandskej ekonomiky. „Nemôžeme si dovoliť čakať na definitívny, dlhodobý výskum, než začneme konať,“ zdôraznil.

V situácii, keď vedci varujú, že kolaps môže byť neodvratný už v priebehu nasledujúcich desaťročí, Island zvolil prístup predbežnej opatrnosti. Pre krajinu, ktorá je silne závislá od prírodných systémov a stabilnejšieho severoatlantického počasia, nejde len o environmentálnu otázku – ale o strategickú a existenciálnu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie