Evolučný zvrat: Koala a prehistorický predátor mali spoločného predka. Nečakané spojenie vedcov prekvapilo

Austrália bola počas poslednej doby ľadovej domovom zvierat, ktoré by dnešný návštevník kontinentu len ťažko spoznal. Popri obrovských kengurách žili aj masívne bylinožravce a predátori, z ktorých najobávanejším bol Thylacoleo carnifex – takzvaný „vačicový lev“. Napriek výrazným rozdielom medzi zvieratami tejto éry zostávalo stále nejasné, ako presne spolu súviseli.

Nový výskum vedený Dr. Michaelom Buckleym z University of Manchester však priniesol prelomové odpovede. Vďaka metóde nazývanej ZooMS – „kolagénové odtlačky prstov“ získali vedci po prvý raz molekulárne dôkazy o tom, ako sa tieto dávno vyhynuté druhy zaraďujú do evolučného stromu austrálskych cicavcov.

Kolagén ako časová schránka

Výskum publikovaný v The Royal Society publishing ukazuje, že kolagén je v mnohých prípadoch spoľahlivejším zdrojom informácií než DNA. V teplom austrálskom prostredí sa genetický materiál rýchlo rozpadá, no kolagénové proteíny môžu prežiť aj státisíce rokov.

Tím analyzoval celkom 51 fosílnych kostí zo siedmich lokalít v Tasmánii, prevažne z jaskýň s výbornými podmienkami pre zachovanie organického materiálu. Niektoré vzorky boli staré viac než 100 000 rokov, hlboko za hranicou možností klasických DNA techník.

Dr. Buckley vysvetľuje, že metóda ZooMS umožňuje identifikovať druhy podľa rozdielov v ich kolagénových sekvenciách a zároveň odhaliť príbuzenské vzťahy medzi nimi. „Kolagén nám umožňuje vrátiť do rodokmeňa druhy, z ktorých by sme už DNA získať nedokázali,“ uviedol doktor Buckley.

Prekvapivé rodinné spojenie

Najvýraznejším zistením bolo, že koala, mierumilovný všežrút tráviaci dni na eukalyptových stromoch, a Thylacoleo carnifex, dravec veľkosti leoparda so smrteľným zhryzom, mali spoločného predka.

Podľa analýzy sa ich línie rozišli pred 25 až 35 miliónmi rokov. Výsledky tak spochybňujú staršie hypotézy založené výlučne na porovnávaní kostí a otvárajú nový pohľad na evolučnú históriu vačnatcov skupiny Vombatiformes, kam už dnes patria koaly aj vombaty.

Kolagénová analýza potvrdila, že aj tieto druhy patria do širšej skupiny Vombatiformes, čo posúva vedecké chápanie ich vývoja na novú úroveň.

Ako ZooMS pomáha riešiť veľké vyhynutie

Austrália prišla počas poslednej doby ľadovej o takmer 90 % svojich veľkých živočíchov. Dodnes nie je jasné, či za tým stáli rýchle klimatické zmeny, alebo zásahy prvých obyvateľov kontinentu, píše ďalej portál Knowridge.

Metóda ZooMS má potenciál pomôcť tieto otázky rozlúštiť. Umožňuje totiž rýchlo analyzovať aj drobné a poškodené fosílie, presnejšie určiť, kedy konkrétne druhy zanikli, porovnať ich výskyt s časom príchodu ľudí do Austrálie a vytvárať časové mapy megafauny s oveľa vyšším rozlíšením.

Ako uvádza tím autorov, „kolagénové sekvencie poskytujú prvé biomolekulárne dôkazy o príbuzenských vzťahoch vyhynutých rodov Zygomaturus, Palorchestes a Thylacoleo“.

To znamená, že veľké zvieratá Sahulu – bývalej pevniny zahŕňajúcej Austráliu, Tasmániu a Novú Guineu – sa po tisícročiach opäť začínajú zaraďovať do evolučného príbehu kontinentu.

zdroj: Wikimedia/Nobu Tamura

Budúcnosť výskumu megafauny

Nové metódy, ako ZooMS, menia spôsob, akým vedci skúmajú fosílie. Z materiálu, ktorý bol kedysi nevhodný na analýzu, dnes dokážu získať údaje, ktoré zásadne menia naše predstavy o vývoji živočíchov.

Výskum Dr. Buckleyho ukazuje, že aj malé kolagénové fragmenty môžu odhaliť veľké príbehy, prepojiť koaly s prehistorickými predátormi, odhaliť skryté vetvy evolučného stromu a ponúknuť nové nástroje na skúmanie jedného z najväčších vyhynutí v dejinách Zeme.

Životné prejavy, ekosystémy a samotná história austrálskej prírody tak dostávajú jasnejšie kontúry. A všetko to začalo niekoľkými drobnými zvyškami kolagénu, ktoré čas nedokázal umlčať.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta