EXKLUZÍVNE: Prieskum odhalil prekvapivý paradox. „Smer si nepomohol, Republike zdvihol kredit,“ tvrdí expert

Najnovší volebný model agentúry Ipsos pre Denník N, realizovaný v januári 2026, prináša dôležitý pohľad na aktuálne nálady v slovenskej spoločnosti. Hoci sa poradie na prvých priečkach zásadne nemení a víťazom by sa stalo opozičné Progresívne Slovensko, politická mapa vykazuje dynamické pohyby.

V rozhovore s politológom sme preto rozobrali, prečo líder opozície mierne oslabuje a ako je možné, že mimoparlamentná Republika sa suverénne usadila na tretej priečke so ziskom presahujúcim 12 percent. Dozvieš sa, akú úlohu v týchto presunoch zohráva rétorika vládnej koalície, prečo sa Smer snaží „poľudštiť“ extrém a aký osud čaká stranu Hlas, ktorá sa zmieta v hlbokom prepade preferencií.

Analýzu aktuálnych čísel pre Startitup exkluzívne poskytol politológ Tomáš Koziak. Upozorňuje na fenomén „spojených nádob“ medzi opozičnými aj koaličnými subjektmi a predpovedá, že boj o voliča bude v najbližších mesiacoch ešte drsnejší. Aj napriek tomu, že voľby sú ešte ďaleko, o čísla sa hrá aj v roku 2026.

Republika rastie, SaS predbehla Matoviča

Podľa najnovšieho volebného modelu agentúry Ipsos pre Denník N patrí aj naďalej prvenstvo opozičnému Progresívnemu Slovensku. To by aktuálne získalo 20,5 % hlasov. Hoci hnutie dlhodobo osciluje v pásme medzi 21 až 23 percentami, v porovnaní s novembrom 2025 zaznamenalo pokles o tri percentuálne body.

Analytik Roman Pudmarčík z agentúry Ipsos však pre portál upozorňuje, že nateraz netreba robiť unáhlené závery, pretože pri stranách s takouto vysokou podporou predstavuje štatistická odchýlka približne tri percentá, čo môže znamenať aj dielo náhody. Či ide o trvalý trend alebo len dočasný výkyv, ukáže až februárový model.

Zaujímavým javom je však paralelný nárast SaS, ktorá poskočila na 8,4 %, čo naznačuje, že liberálna časť voličov sa mohla čiastočne presunúť práve k občianskym demokratom. Na ďalších priečkach sa umiestnil vládny Smer-SD (17,6 %) a výrazne posilnená mimoparlamentná Republika (12,3 %).

Do parlamentu by sa podľa týchto dát dostalo celkovo osem subjektov, vrátane hnutia Slovensko (8,3 %), oslabeného Hlasu-SD (7,3 %), KDH (6,8 %) a tesne aj Demokratov (5,2 %). Pod päťpercentnou hranicou zvoliteľnosti sa nateraz umiestnila Aliancia (3,5 %), Sme rodina (2,4 %) a koaličná SNS (2,4 %).

Pohyby v opozícii: PS ako obeť vlastnej nečinnosti?

Podľa aktuálneho modelu Ipsosu by voľby vyhralo Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 20,5 %. Hoci si drží líderskú pozíciu, v porovnaní s novembrom minulého roka zaznamenalo pokles. Za ním nasleduje vládny Smer-SD so 17,6 %. Politológ Tomáš Koziak vidí za poklesom progresívcov najmä fakt, že strana nerobí takú výraznú opozičnú politiku, akú by od nej jej voliči očakávali.

Tento odliv voličov však neodchádza do vzduchoprázdna, ale k iným opozičným stranám, ktoré sú v súčasnosti oveľa aktívnejšie. Podľa Koziaka sú percentá medzi opozičnými stranami ako „spojené nádoby“ – ak jedna strana rastie, je to takmer vždy na úkor inej v rámci toho istého tábora. V tomto prípade posilnila SaS na 8,4 % a hnutie Slovensko na 8,3 %. Tesne pod nimi sa nachádza KDH so 6,8 % a do parlamentu by sa tesne prešmykli aj Demokrati so ziskom 5,2 %.

„Vyššia aktivita Demokratov, Igora Matoviča, ale aj SaS sa podpisuje pod to, že ich percentá rastú na úkor Progresívneho Slovenska,“ vysvetľuje Koziak s tým, že voliči reagujú na aktuálne politické prejavy a v PS im zjavne chýba ráznejší „ťah na bránu“.

Smer nedobieha, len zostáva

Zaujímavým zistením prieskumu je fakt, že Smer sa začína na PS doťahovať. Politológ však upozorňuje, že nejde o organický rast vládnej strany, ale skôr o dôsledok oslabenia PS. Smer samotný sa totiž borí s vlastnými problémami a hľadá nových voličov tam, kde ich už takmer niet.

Koziak poukazuje na to, že pri SNS (2,4 %) už Robert Fico nemá čo „vysávať“, pretože strana Andreja Danka padla hlboko pod hranicu zvoliteľnosti. Smer sa preto sústredí na voličov Republiky a Hlasu. Problémom však môže byť nadchádzajúca realita. „Dá sa predpokladať skôr ďalší pokles Smeru, ktorý bude vyplývať z postupného dopadu konsolidácie verejných financií a ďalších opatrení,“ tvrdí politológ. Pridávajú sa k tomu aj správy o preverovaní eurofondov európskou prokuratúrou, čo môže nahlodať dôveru skalných voličov.

Fenomén Republika a pád Hlasu

Najväčším prekvapením prieskumu je suverénna tretia priečka hnutia Republika, ktorá dosiahla 12,3 %. To je výrazne viac, než by mnohí analytici pred rokom predpokladali. Koziak za tým vidí strategickú chybu Smeru, ktorý sa pokúsil Republiku „legitimizovať“.

„Som hrdý Slovák,“ odkazuje Fico z USA. Politológ varuje pred nebezpečnou dvojtvárnosťou

Tým, že Robert Fico pripustil spoluprácu s Republikou a Robert Kaliňák ich začal označovať za prijateľnejších než progresívcov, zbavili stranu nálepky neakceptovateľného extrému. „Tým, že ju fakticky legitimizovali ako potenciálneho koaličného partnera, mohlo to Republike zdvihnúť kredit u voličov, ktorí doteraz váhali,“ hovorí Koziak. Podľa neho tak Smer pomohol Republike, ale uškodil sebe, pretože teraz bojujú o identického voliča.

Naopak, najväčším porazeným súčasného vývoja je strana Hlas-SD, ktorá padla na 7,3 %. Podľa Koziaka Hlas už svoj trend poklesu nedokáže zadržať. Strana, ktorá vznikla ako umiernená alternatíva voči radikálnemu Smeru, stráca svoju tvár. Tí, ktorým sa nepáči ostrá rétorika, odchádzajú k opozícii, a tí, ktorí chcú radikalizmus, volia radšej Fica alebo Republiku. Ak Hlas neurobí zásadnú zmenu vo vedení alebo v štýle politiky, podľa politológa môže reálne atakovať 5-percentnú hranicu a zo zákonodarného zboru vypadnúť.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Startitup (@startitup_media)

Kto zostal pod čiarou?

Okrem spomínanej SNS a strany Sme rodina (zhodne po 2,4 %) zostáva mimo parlamentu aj Aliancia so ziskom 3,5 %. Hoci je Aliancia silnejšia ako koaličná SNS, na vstup do parlamentu jej to stále nestačí. Aspoň to ukazujú aktuálne čísla. Andrej Danko má ešte stále dosť času na to, aby s tým niečo urobil.

Z rozhovoru s Tomášom Koziakom jasne vyplýva, že slovenská politická scéna sa polarizuje a radikalizuje. Robert Fico si uvedomuje hrozbu v podobe Republiky, a preto sa dá očakávať, že jeho rétorika bude musieť „zdrsnieť“, aby si udržal nespokojných voličov. Súboj o prvenstvo medzi PS a Smerom tak nie je o sile lídrov, ale o tom, kto urobí menej chýb pri správe štátu a opozičnej kritike.

Čítaj viac z kategórie: Politika