Expert na AI: Dane nám bude robiť umelá inteligencia, zmení nám prácu a zlepší služby

  • Umelá inteligencia by do roku 2030 mala vygenerovať vyše 15 biliónov dolárov, a to najmä v Ázii
  • Slovensko už umelú inteligenciu nutne potrebuje
  • Alexander Kabirov z PwC vedie tím vývojárov, ktorí umelú inteligenciu pripravujú bankám či súdom
 srcset
pwc
  • Umelá inteligencia by do roku 2030 mala vygenerovať vyše 15 biliónov dolárov, a to najmä v Ázii
  • Slovensko už umelú inteligenciu nutne potrebuje
  • Alexander Kabirov z PwC vedie tím vývojárov, ktorí umelú inteligenciu pripravujú bankám či súdom

Aj Slovensko by sa malo čo najskôr zaoberať systematickým zavádzaním umelej inteligencie, teraz je ten najvyšší čas.

Alexander Kabirov z PwC Slovensko vedie tím vývojárov, ktorí pracujú na riešeniach využívajúcich umelú inteligenciu (AI) pre klientov z bankovníctva a verejného sektora.

Tvrdí, že by sa Slovensko čo najskôr malo zaoberať vývojom umelej inteligencie, ktorá by nám čoskoro mohla robiť aj dane či iné úlohy v štátnej správe.

Alexander Kabirov (29) už vyše 3 roky pracuje na vývoji umelej inteligencie a jej optimalizácie pre klientov PwC, najväčšej poradenskej spoločnosti na Slovensku. Ako expert vedie tím špecialistov, ktorí AI vyvíjajú pre najväčších slovenských a svetových klientov.

Podľa štúdie PwC by rozšírenie umelej inteligencie mohlo zvýšiť svetové HDP do roku 2030 až o 14 %, čo predstavuje až 15,7 biliónov dolárov, čo z umelej inteligencie robí najväčšiu komerčnú príležitosť dnešnej doby. Štúdia vyšla v roku 2017 a skúma biznis príležitosti v oblasti.

 

Čína aktuálne míňa obrovské peniaze na výskum umelej inteligencie. Uvidíme ju niekedy aj v slovenskej štátnej správe?

Ja si myslím, že by nad tým Slovensko malo uvažovať už teraz. Pokusy sa už dejú, technologicky je to určite možné.

Mali sme stretnutie s predstaviteľmi verejnej správy, kde sme im radili, čo by sa vďaka umelej inteligencii dalo zlepšiť a zefektívniť.

Dočkáme sa doby, kedy nám AI bude napríklad kontrolovať dane?

Je to pravdepodobné. Závisí to ale od priorít vedenia rezortu financií.

Na Slovensku sa však zatiaľ v štátnej správe umelá inteligencia nevyužíva. Kde by sa nám hodila najväčšmi?

Napríklad v inteligentných mestách – smart cities. Umelá inteligencia môže lepšie a efektívnejšie riadiť v mestách dopravu – semafory, regulovať zápchy, využitie verejnej dopravy alebo napríklad regulovať osvetlenie v meste alebo spotrebu elektriny.

Potom je tu automatizácia verejnej správy. Niektoré procesy trvajú mesiace a všetko by sa dalo skrátiť.

Ani vývojári umelej inteligencie nemajú job navždy, jedna umelá inteligencia vie totiž vytvárať ďalšie.

V zdravotníctve je pre umelú inteligenciu veľký priestor, dokáže napríklad vypočítať, kde sa majú pohybovať sanitky, aby dosiahli najvyššiu efektivitu a obslúžili najlepšie pacientov.

To sú tisícky maličkostí, ktoré by sa dali vylepšiť a je na to najvyšší čas. Ale najprv musia dobre fungovať základné procesy, čo je zber údajov, ich analýza a automatizácia.

A to je dôležitejšie než implementácia umelej inteligencie. Sme v situácii, kedy nemáme nohavice, ale chceme riešiť drahé hodinky.

Akékoľvek nasadenie umelej inteligencie si tiež vyžaduje spoľahlivé údaje, s ktorými môže umelá inteligencia pracovať.

zdroj: pwc

Umelú inteligenciu PwC vyvíja dokonca priamo na Slovensku. Ty tím vývojárov vedieš.

My v PwC umelú inteligenciu vyvíjame a ponúkame ju iným spoločnostiam ako spôsob zvýšenia efektivity a úspory nákladov. Spoločnostiam tak pomáhame automatizovať procesy.

Napríklad vo veľkých bankách sú oddelenia, ktoré robia analýzy a títo pracovníci kontrolujú množstvo operácií, kde hľadajú možné chyby. Zbierajú dáta, ručne ich sťahujú a následne ich spracovávajú, a to všetko môže robiť umelá inteligencia a ľudia sa môžu sústrediť na dôležitejšie veci.

Umelá inteligencia tiež dokáže nájsť chyby, anomálie či chybné operácie, na ktoré upozorní. Šetria sa tak ľudské zdroje a aj financie.

Pri rôznych finančných procesoch potrebujú banky tiež napísať množstvo komentárov, kde vysvetľujú, prečo je niekde zisk alebo ako vznikla nejaká strata. To je obrovský objem ľudskej práce, kde je potrebné napísať tisícky týchto komentárov. A to umelá inteligencia dokáže napísať za nás.


Poznáme štyri formy umelej inteligencie:
  • Asistovaná inteligencia pomáha ľuďom vykonávať úlohy rýchlejšie a lepšie
  • Automatizovaná inteligencia dokáže automatizovať manuálne aj kognitívne a rutinné a aj nerutinné úlohy
  • Rozšírená inteligencia pomáha ľuďom robiť lepšie rozhodnutia
  • Autonómna inteligencia je najvyššia forma, dokáže rozhodovať bez človeka

Predpokladám ale, že umelá inteligencia je najmä pre väčšie firmy.

Nie úplne. Umelú inteligenciu dokáže využiť prakticky každá spoločnosť, ale počiatočné náklady na customizované riešenia sú dnes ešte vysoké.

Kým väčšie spoločnosti nejaké procesy robia 10 000-krát, menšie dajme tomu len 100-krát a finančne sa im to teda nemusí oplatiť.

Automatizácia musí mať ekonomický zmysel. Menší klienti môžu využiť hotové produkty, v ktorých je umelá inteligencia zabudovaná, dokonca aj my v PwC máme v ponuke unifikované riešenia, ktoré nevyžadujú vysoké investície.

Na druhej strane, aj malé technologické spoločnosti, napríklad fintech startupy, dokážu vďaka umelej inteligencii konkurovať veľkým korporáciám.

Náklady na jeden projekt sú zvyčajne v desaťtisícoch až státisícoch eur.

Dá sa určiť nejaký benchmark, kedy by mala firma uvažovať o AI?

Skôr nie ako áno. Väčšina firiem by mala riešiť omnoho základnejšie operácie než umelú inteligenciu.

Hovoríš o vysokých nákladoch na vývoj. V akých sumách sa pohybujeme?

To je veľmi individuálne. Navyše, umelú inteligenciu treba aj udržiavať. Zvyčajne platí, že model, ktorý funguje dnes, ešte neznamená, že bude fungovať aj zajtra.

Mnoho ľudí si tiež myslí, že pri AI je finančne najťažšia technologická časť, no to nie je pravda. Omnoho náročnejšia je biznisová stránka.

Napísať algoritmus nie je také komplikované, no biznis analýza vyžaduje extrémne know-how a tiež kooperáciu zo strany klienta.

Musí zistiť, čomu sa venujú jeho zamestnanci, aký druh práce akej náročnosti budeme automatizovať a nahrádzať umelou inteligenciou.

Potom sú však aj komplikované technické situácie, ktoré si vyžadujú unikátny prístup, kedy musíme vyvinúť úplne nové riešenie, ktoré ešte neexistuje ani vo vedeckej literatúre, a to, samozrejme, zvyšuje náklady.

V číslach to vyzerá ako?

Ak by som to mal veľmi zjednodušiť, tak na vývoji procesov jedného priemerného zadania pracujú 2 až 4 ľudia, trvá im to možno mesiac a náklady sú zvyčajne v desaťtisícoch až státisícoch eur.

Riešenie umelej inteligencie vyvíjame aj u nás na Slovensku v spolupráci s expertmi z celého sveta. A častokrát idú do sveta aj našim sesterským firmám.

Má pre firmy zmysel jeden adaptibilný produkt alebo separátne vyvíjané umelé inteligencie?

Vyvíjať všetko od nuly je mimoriadne náročné, preto má zmysel mať jeden produkt, ktorý vieme prispôsobovať. Potreby firiem sú totiž podobné.

Všetky banky robia v zásade to isté, ale každá robí operácie trošku inak, preto algoritmy vždy prispôsobujeme. Dohromady máme približne 20 rôznych základných produktov, ktoré vieme ďalej prispôsobovať.

zdroj: PwC

Podľa štúdie od PwC má umelá inteligencia do roku 2030 priniesť tržby až 15,7 bilióna dolárov. Získa ich vďaka úsporám, zvýšenej produktivite alebo nejakým iným spôsobom?

Keď sa rozprávame o umelej inteligencii, rozprávame sa o automatizácii. Ak by automatizácia neprinášala peniaze, nikto by ju nerobil.

Machine learning dokáže efektívnejšie robiť repetitívne úlohy vo veľkých počtoch, kontrolovať ľudské chyby a ďalšie jednoduchšie práce. Vďaka tomu sa ľudia môžu sústrediť na kreatívnejšiu prácu, čím dochádza k úsporám nákladov.

Neznamená to, že ľudia prídu o prácu. Skôr sa presunú na iné pozície a budú robiť kreatívnejšiu prácu.

Máš aj nejaké príklady z reálneho života?

Videl som firmy, kde ľudia len zadávajú údaje do počítačov, a to všetko môže robiť umelá inteligencia. Robili sme tiež napríklad automatizáciu procesov pre súdy.

Procesy trvali mesiace, keďže sa všetko robilo manuálne, posielali sa poštou údaje a tieto procesy boli veľmi neefektívne. A keďže všetko trvá dlho, znamená to vyššie náklady.

Rýchlejšie procesy, ktoré prináša umelá inteligencia, objektívne prinášajú úspory. Eliminujú sa ľudské chyby z nepozornosti a zamestnanci sa môžu sústrediť na prácu s vyššou pridanou hodnotou. Tak budú lepšie stíhať svoju prácu, a to zároveň s nižším rizikom chýb, ktoré sú nákladné.

HDP vo svete má vplyvom implementácie umelej inteligencie narásť o 14 % do roku 2030, v Číne až 26 %. Ktoré oblasti budú musieť AI ustúpiť?

Umelá inteligencia dokáže priniesť veľké úspory napríklad v bankovníctve alebo v administratívnych činnostiach, v servisných centrách.

Napríklad v doprave sú budúcnosťou samojazdiace autá, ktoré využívajú umelú inteligenciu. Je toľko oblastí, kde sa dajú veci optimalizovať, zefektívniť a zautomatizovať – dajú sa nahradiť algoritmami a machine learningom.

A firmy pritom nemusia mať vlastnú umelú inteligenciu, procesy môžu tiež outsourcovať. To však neznamená, že tí ľudia prídu o prácu, skôr sa presunú na iné pozície a firma dosiahne úspory v nákladoch a príležitosť venovať sa kreatívnejším úlohám.

Štúdia PwC Ako ovplyvní automatizácia zamestnanosť? očakáva, že zamestnanosť v školstve či zdravotníctve automatizácia ovplyvní najmenej a tieto sektory sa budú intenzívne rozvíjať.

Ani samotní vývojári umelej inteligencie nemajú job zabezpečený naveky, jedna umelá inteligencia vie totiž vytvárať ďalšie. Aj profesia programátorov bude čeliť výzvam.

Čiže algoritmy vytvárajú ďalšie algoritmy?

Áno, do istej miery áno. Samozrejme, pokiaľ niekto vyvíja niečo úplne nové, musí to robiť človek, je to kreatívna práca, no základné programovanie je nahraditeľné umelou inteligenciou.

zdroj: pwc

Hlavné príjmy vďaka umelej inteligencii majú prísť z Číny, Indie a iných vyvinutých ázijských krajín. Je to práve preto, že v Ázii sídli drvivá väčšina technologických značiek?

V Ázii je trh stále nepokrytý, preto je tam gigantický priestor na rast a sú to obrovské trhy s miliardami obyvateľov.

V európskych krajinách a USA je konkurencia silnejšia, trh je veľmi rozvinutý a ťažšie sa tu dá dosiahnuť dvojciferný rast.

Navyše, veľa ázijských krajín do vývoja umelej inteligencie investuje obrovské peniaze, najmä Čína. U nás sa na štátnej úrovni nič podobné nepodporuje a výskum umelej inteligencie na Slovensku veľmi chýba.

Vznikla iniciatíva slovak.ai, ktorú založili STU, IT asociácia Slovenska a Americká obchodná komora. PwC je členom tejto iniciatívy.

Jej cieľom je prinášať excelenciu v umelej inteligencii, prepájať študentov, výskumníkov, podnikateľov, učiteľov, investorov a všetkých ďalších, ktorí sa zaujímajú o umelú inteligenciu, či už profesionálne alebo z nadšenia z úžasného potenciálu, ktorý umelá inteligencia prináša.

Najnovšie video