Expert: Priemerný Slovák zarába 1 654 eur, no byty stoja ako v krajinách s dvakrát vyššími mzdami
- Vlastné bývanie sa stáva luxusom, ktorý si bežný Slovák nemôže dovoliť
- Slovensko patrí k najhorším krajinám v Európe, čo sa týka dostupnosti bývania
- Vlastné bývanie sa stáva luxusom, ktorý si bežný Slovák nemôže dovoliť
- Slovensko patrí k najhorším krajinám v Európe, čo sa týka dostupnosti bývania
Vlastné bývanie sa na Slovensku stáva čoraz väčším luxusom. Ukazujú to najnovšie dáta z Property Indexu 2025, ktorý zostavila poradenská spoločnosť Deloitte.
Podľa rebríčka dostupnosti bývania, ktorý porovnával európske mestá na základe toho, koľko ročných platov je potrebných na kúpu bytu s rozlohou 70 štvorcových metrov, sa všetky tri slovenské krajské mestá ocitli medzi siedmimi najhoršími.
Košice sa umiestnili na štvrtom mieste, Banská Bystrica na šiestom a Bratislava na siedmom. V nedostupnosti bývania tak Slovensko prekonalo aj tradične drahé mestá ako Londýn, Miláno či Kodaň.
Slovenské mestá sa prepadli v rebríčku nie preto, že by ceny bytov boli extrémne vysoké, ale preto, že priemerný Slovák na ne jednoducho nemá.
Zakladateľ a CEO realitnej siete UPgreat, Richard Churý, považuje výsledky za výstižné, no zároveň upozorňuje, že v absolútnych číslach Slovensko nie je najdrahšou krajinou v Európe.
„Ak ceny porovnáme napríklad s Nemeckom, Rakúskom či Holandskom, sme stále nižšie,“ hovorí. Podľa štatistiky Národnej banky Slovenska dnes stojí jeden štvorcový meter v priemere 3 113 eur.
V Rakúsku je to približne 4 900 eur, v Česku viac ako 4 500 eur, v Slovinsku okolo 3 400 eur. Nižšiu priemernú cenu než Slovensko má už len Poľsko a Maďarsko.
Kúpna sila Slovákov nestačí na ceny bytov
Problémom Slovenska však nie sú samotné ceny, ale nízka kúpna sila obyvateľstva. „Problémom Slovenska je kúpna sila. Priemerné mzdy sú u nás stále citeľne nižšie než v západnej Európe, a práve tento nepomer spôsobuje, že bývanie sa javí ako menej dostupné,“ vysvetľuje Churý.
Upozorňuje, že kľúčom k pochopeniu situácie nie je porovnávať absolútne ceny, ale ich vzťah k príjmom. „Nejde o absolútne ceny, ale o príjmy, ktoré s nimi nedokážu držať krok,“ dodáva.
Priemerný plat na Slovensku momentálne dosahuje 1 654 eur. V Českej republike je to 2 027 eur, v Poľsku dokonca 2 093 eur. Slováci tak musia na kúpu štandardného bytu vynaložiť viacnásobne viac ročných platov než ich susedia.
Aj keď ceny bytov nie sú v medzinárodnom porovnaní najvyššie, ich reálna dostupnosť pre slovenského kupujúceho je výrazne nižšia.
„Najviac postihnutí sú mladí ľudia, ktorí si kupujú svoju prvú nehnuteľnosť, prípadne jednotlivci s jedným príjmom alebo ľudia po rozvode,“ konštatuje odborník.
Práve tieto skupiny, ktoré nemajú za sebou stabilné zázemie alebo partnera so spoločným rozpočtom, sú najzraniteľnejšie. V mnohých prípadoch nemajú šancu získať hypotéku, pretože nesplnia podmienky banky alebo nedokážu nasporiť potrebnú akontáciu. Vlastné bývanie sa tak pre nich stáva nedostupným cieľom.
Zlacnenie hypoték opäť rozhýbalo dopyt, ceny môžu mierne rásť
Zároveň však platí, že dopyt po bývaní opäť rastie. Ľudia, ktorí si to môžu dovoliť, sa vracajú na trh.
„Najmä vďaka zlacneniu hypoték sa kupujúcim vrátil apetít,“ vysvetľuje Churý. Nízke úrokové sadzby opäť otvárajú dvere mnohým, ktorí predtým váhali alebo si kúpu nehnuteľnosti jednoducho nemohli dovoliť.
Tým, ktorým to rozpočet umožňuje, sa podľa Churého neoplatí čakať na ďalší vývoj cien. „Špekulovať na pokles cien sa vo väčšine prípadov nevyplatí. Najmä v Bratislave a krajských mestách budú ceny dlhodobo naďalej rásť. Ak teda niekto má na kúpu vlastného bývania, mal by to využiť,“ odporúča.
Na otázku, aký vývoj možno očakávať v blízkej budúcnosti, odpovedá s opatrným optimizmom. „V najbližšom roku či dvoch predpokladám mierny rast cien nehnuteľností, pretože dopyt je vysoký a ponuka nových bytov obmedzená,“ uvádza.
Vníma však aj potenciálne riziká, ktoré môžu trh ovplyvniť. „Negatívna demografia môže mať na realitný trh negatívny vplyv. Predovšetkým však v slabších regiónoch,“ pripúšťa.
Bratislava a krajské mestá sú podľa neho výnimkou. Tieto lokality budú naďalej atraktívne a dopyt po bývaní v nich bude pretrvávať. „V Bratislave a krajských mestách však dopyt po bývaní zostane ďalej vysoký,“ uzatvára Churý.
Na záver ostáva konštatovať, že slovenský realitný trh sa ocitol v pasci, nie preto, že by sme mali príliš drahé byty, ale preto, že si ich jednoducho nemôžeme dovoliť. Kým sa zásadne nezmení pomer medzi príjmami a cenami nehnuteľností, vlastníctvo bytu zostane pre veľkú časť Slovákov nedosiahnuteľným cieľom.
Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska
Zdroje: UPgreat, STVR, Deloitte