Expert z NBS: Slovensko sa v posledných rokoch približuje skôr západným cenám než platom

10. novembra 2025 o 12:39

Náš hospodársky maratón sa nevyvíja podľa plánov
Kedysi dynamický líder regiónu dnes zaostáva
Stagnujúca produktivita práce brzdí rast životnej úrovne

Vladimír Novák, expert analytik štrukturálnych politík

Náš hospodársky maratón sa nevyvíja podľa plánov
Kedysi dynamický líder regiónu dnes zaostáva
Stagnujúca produktivita práce brzdí rast životnej úrovne

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

„Slovensko sa v posledných rokoch približuje skôr západným cenám než platom,“ konštatujú analytici Národnej banky Slovenska (NBS) Vladimír Novák, Ivan Sutóris a Milan Vaňko vo svojom výročnom blogu Štrukturálne výzvy 2025.

Dobiehanie západnej Európy prirovnávajú k behu na dlhú trať – maratónu, ktorý sme po vstupe do EÚ odštartovali svižne, no dnes ho bežíme v ťažkých topánkach. Tempo výrazne spomalilo, konkurencia sa vzďaľuje a namiesto citeľného posunu v kvalite života pribúda frustrácia.

Zo šprintéra na chvost regiónu

Slovensko po vstupe do EÚ v roku 2004 vyštartovalo svižne. Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa rástol v rokoch 2000 – 2008 takmer dvojnásobným tempom oproti priemeru Únie. V roku 2000 predstavoval náš HDP len 51 % úrovne EÚ, do roku 2008 sa však vyšplhal až na 72 %. Potom však prišla kríza, prišlo spomalenie a neskôr stagnácia.

„Po roku 2015 sa konvergencia takmer zastavila a z kedysi dynamického lídra regiónu sa Slovensko dostalo na jeho chvost,“ upozorňuje NBS. A to nielen v dátach Eurostatu, ktoré sledujú HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, ale aj v alternatívnych ukazovateľoch založených na reálnom hospodárskom raste.

Cítiš vo svojom každodennom živote, že ceny rastú rýchlejšie ako tvoje príjmy?

Áno, výrazne.

Trochu, ale ešte to zvládam.

Nie, nevšimol(a) som si to.

Skôr naopak – moje príjmy stúpajú rýchlejšie.

Ceny sú už takmer západné, platy stále východné

Najciteľnejšie sa tento vývoj dotýka peňaženiek domácností. V roku 2024 dosiahla cenová hladina na Slovensku až 81 % priemeru EÚ, no príjmy domácností len približne 73 %. To znamená, že žijeme v drahej krajine, no bez porovnateľnej kúpnej sily.

„Slovensko sa v posledných rokoch približuje Západu viac cenami ako ekonomickým výkonom. To brzdí zlepšovanie životnej úrovne a oslabuje pocit, že Európu skutočne dobiehame,“ konštatujú analytici. Tento nesúlad zaraďuje krajinu do tzv. pasce stredného príjmu – fázy, keď už nie sme lacní, no ešte nie sme inovatívni a produktívni.

Grafické porovnania ukazujú, že Slovensko sa historicky držalo nad čiarou „kúpnej sily“ – to znamená, že sme si mohli dovoliť viac, než napovedali ceny. Dnes sa však prepadávame pod ňu.

zdroj: Eurostat

Zadrhnutý motor produktivity

Zásadným problémom je podľa Národnej banky stagnácia produktivity práce – teda toho, koľko hodnoty vyprodukujeme za jednu odpracovanú hodinu. „Produktivita bola hlavným motorom rýchlej konvergencie pred globálnou finančnou krízou,“ pripomína NBS. V prvej dekáde tohto storočia rástlo HDP na obyvateľa vďaka produktivite o štyri percentuálne body rýchlejšie než v eurozóne. Dnes je to už len štvrtina tohto tempa.

A hoci sa často hovorí, že aj iné krajiny zápasia s pomalým rastom produktivity, slovenské zaostávanie je podľa analytikov stále výrazné. „Dá sa povedať, že sme na chvíľu pridali do kroku, ale naša priemerná rýchlosť je stále nízka a súperi zostávajú v nedohľadne,“ komentuje NBS.

Situáciu zhoršuje aj demografia. Populácia v produktívnom veku klesá, pracovný trh je napätý a zamestnanosť rastie len pomaly. V budúcnosti si to podľa analytikov vyžiada ešte vyšší rast produktivity tých, ktorí pracujú.

Západ investuje, Slovensko zaostáva

Zatiaľ čo Nemecko, Rakúsko či Holandsko investujú do vzdelávania, digitalizácie a inovácií, Slovensko zaostáva. Záťažou sú aj slabá konkurencieschopnosť, chýbajúce inovácie, vysoké ceny oproti platom či zdravotníctvo, ktoré nezvláda predlžovať aktívny pracovný vek obyvateľov.

„Bežíme tiež, ale nízka konkurencieschopnosť, chýbajúce inovácie, vysoké ceny v pomere k príjmom a zdravotný systém, ktorému sa nedarí predlžovať aktívny pracovný život obyvateľov, predstavujú záťaž, bez ktorej by sme boli rýchlejší,“ píše sa v analýze. Slovensko má v európskom rebríčku inovácií aj v globálnom rebríčku konkurencieschopnosti stále slabé skóre.

Maratón sa dá dobehnúť, ale nie v bagančiach

Národná banka Slovenska ponúka aj konkrétne odporúčania, ako maratón na Západ zvládnuť dôstojne. Najdôležitejšie sú štrukturálne reformy v štyroch oblastiach:

školstvo a inovácie, ktoré zvýšia kvalifikáciu pracovnej sily a vytvoria vyššiu pridanú hodnotu,
verejné inštitúcie, ktoré dokážu rýchlejšie reagovať na meniace sa výzvy,
zdravotníctvo, ktoré predĺži aktívny pracovný život a zníži straty z chorobnosti,
podnikateľské prostredie, ktoré podporí rast domácich firiem.

Ak sa tempo zlepší, návrat medzi premiantov nie je stratený. „V rokoch 2000 – 2008 rástla slovenská ekonomika ročne zhruba o 4,3 percentuálneho bodu rýchlejšie ako EÚ a o 2,5 percentuálneho bodu rýchlejšie ako Česko. Takýmto tempom by Slovensko zo súčasnej pozície dobehlo za necelých 7 rokov úroveň EÚ a za 8 rokov aj Česko,“ vyčíslili analytici.

Na záver dodávajú: „Maratón nemáme prehratý, zatiaľ. Bežíme však v náročných podmienkach a otáľaním si príliš nepomáhame. Potrebujeme sa nadýchnuť, doplniť podporné vitamíny a nájsť nové tempo. A hlavne sa prezuť, čo v preklade znamená prejsť na modernejší model ekonomiky, postavený na vzdelaní a inováciách.“

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy

Zdroj: NBS/Štrukturálne výzvy 2025

Financie a kryptomeny

Viac k téme: analytici, financie, NBS, Slovenská republika