Experti varujú: Skrytý tlak zdvihne ceny potravín, zdražejú aj hypotéky

Hoci domáce čísla na prvý pohľad hovoria o miernom spomalení, európske porovnanie nás vracia do reality. Zatiaľ čo slovenský index (CPI) vykázal vo februári 2026 infláciu 3,7 %, pri prísnejšom európskom meradle (HICP) svieti pri Slovensku rovná štvorka.

Toto číslo z nás robí „inflačného kráľa“ celej eurozóny – druhým v poradí je Chorvátsko s 3,9 %, pričom priemer krajín platiacich eurom je až o polovicu nižší a blíži sa k ideálnym dvom percentám.

Zaujímajú ťa téma Peniaze & Financie?

Áno Nie

Prečítaj si článok: Banky znižujú úrokové sadzby hypoték

Reklama

Prečítaj si článok

Reklama

Prečítaj si článok

Teraz je ten správny čas začať vyjednávať, zhodujú sa odborníci

Smutným faktom zostáva, že túto nelichotivú prvú priečku okupujeme už tretí mesiac po sebe.

Čo nás ťahá nahor? Za týmito číslami netreba hľadať náhodu, ale konkrétne rozhodnutia. Hlavným motorom zdražovania je vládny konsolidačný balíček pre rok 2026. Ten do cien pretlačil hneď niekoľko zmien naraz:

• vyššie zdravotné odvody a nové daňové sadzby,
• nárast DPH na vybrané potraviny,
• zavedenie transakčnej dane, ktorej náklady firmy prirodzene premietli do koncových cien pre zákazníkov.

K tomu všetkému sa začiatkom tohto roka pridalo prudké zvýšenie regulovaných cien tepla. Zaujímavým ukazovateľom je takzvaná jadrová inflácia (očistená o kolísavé ceny energií a potravín), ktorá je na úrovni 2,4 %. To nám jasne hovorí, že za drahým životom na Slovensku momentálne nestojí nadmerné míňanie, ale poukazuje predovšetkým na štátne zásahy, dane a regulované poplatky.

Pohonné hmoty: Pokoj pred búrkou?

Relatívny pokoj v cenách pohonných hmôt môže byť krátkodobý. Ropa Brent sa po útokoch na lode v Hormuzskom prielive drží nad 100 dolármi za barel – medziročne je to nárast o 45 %. Slovenská sporiteľňa vo svojej týždennej analýze upozorňuje, že toto napätie sa v domácich cenách palív zatiaľ naplno neprejavilo, no počas uplynulého víkendu to naznačovali cenové tabule pred čerpacími stanicami.

Ďalší rizikový kanál otvárajú hnojivá. Šéfanalytik finančných trhov XTB Jiří Tyleček upozorňuje, že ceny močoviny za posledné dva týždne vyskočili z 490 na 700 dolárov za tonu, čo je nárast o viac ako 40 %.

„Cez Hormuzský prieliv prechádza približne pätina svetového LNG a významná časť exportu hnojív z oblasti Perzského zálivu. Akonáhle sa zvýši riziko dopravy alebo výroby, ceny dusíkatých hnojív reagujú veľmi rýchlo,“ hovorí Tyleček.

Cena ropy rastie, na pumpách je zatiaľ pokoj: Odborník hovorí, kedy sa to zmení, poznáme dátum

Do cien potravín sa toto zdražovanie nepremietne okamžite. Výraznejší vplyv možno očakávať v horizonte nadchádzajúcich mesiacov, najskôr cez zvýšené náklady farmárov, potom cez spracovanie a maloobchod.

Národná banka Slovenska (NBS) ponecháva prognózu priemernej inflácie za rok 2026 na úrovni 3,3 %. Analytici Slovenskej sporiteľne odhadujú pri pokračovaní aktuálnych trendov priemernú infláciu okolo 4 %.

Rozhodujúce bude, ako dlho potrvá napätie v Iráne a či sa z vojnového príplatku na rope stane dočasný šok, alebo dlhodobejší inflačný tlak.

Geopolitický pat a hrozba globálneho tlaku na peňaženky

Súčasné napätie v Perzskom zálive nemusí byť len krátkodobým výkyvom, ale začiatkom hlbokej ekonomickej neistoty, ktorá priamo zasiahne aj slovenské domácnosti. Podnikateľ a investor Milan Dubec vo svojej analýze upozorňuje, že rýchle riešenie konfliktu je v nedohľadne.

„Ústup USA by znamenal víťazstvo Iránu, čo si Spojené štáty nemôžu dovoliť. Pre súčasné vedenie Iránu je vzdať sa rovnako nepredstaviteľné,“ zdieľa svoj názor na patovú situáciu. Podľa jeho slov nás preto v najbližšom období čaká „buď kolaps jednej zo strán, alebo dlhý, vyčerpávajúci pat vynútený obrovským globálnym ekonomickým tlakom z extrémnych cien ropy.“

Slovensko má najvyššiu infláciu v eurozóne (4,3 %): Radovan Ďurana vysvetľuje, prečo nám tak rýchlo rastú ceny

Tento scenár by mal devastačný vplyv na kúpnu silu, pretože drahšia ropa automaticky znamená drahšiu logistiku, čo sa podľa Dubca „okamžite preleje do vyšších cien potravín, služieb a bežného tovaru v obchodoch.“

Okrem rastu cien tovarov prináša tento konflikt aj ďalšie riziká, ktoré pocítime pri správe majetku či plánovaní výdavkov. Dubec varuje, že snaha centrálnych bánk skrotiť nastupujúcu infláciu dočasne povedie k nevyhnutnému zvýšeniu úrokových sadzieb, čo predraží hypotéky a úvery.

V tejto súvislosti vidí zmysel v proaktívnom prístupe k financiám: „Dáva zmysel zafixovať si úrok na dlhšie (5 rokov) ešte pri aktuálnych sadzbách. Pri raste sadzieb si chránený, pri poklese môžeš kedykoľvek refinancovať.“

Hoci pripúšťa, že „inflácia ti znehodnotí úspory,“ investor zároveň pripomína aj jej druhú tvár, ktorou je fakt, že „reálne zníži aj hodnotu tvojich existujúcich dlhov.“

Modelový príklad

Predstav si situáciu bežného človeka, ktorý má na sporiacom účte 10 000 eur a zároveň spláca zvyšok hypotéky vo výške 100 000 eur. Pri súčasnej 4-percentnej inflácii sa s týmito peniazmi deje nasledovné:

1. Úspory

Strata kúpnej sily: Tvojich 10 000 eur má o rok v banke stále rovnakú nominálnu hodnotu, ale kvôli zdražovaniu si za ne kúpiš menej tovaru. Pri 4-percentnej inflácii ich reálna hodnota klesne o 400 eur. To, čo si si dnes kúpil za 10 000 eur, bude o rok stáť 10 400 eur. Tvoje úspory sa teda „scvrkli“ bez toho, aby si z nich niečo minul.

2. Dlhy

Inflácia „spláca“ za teba: Tu prichádza ten paradox. Máš dlh 100 000 eur. Ak tvoja mzda rastie aspoň tempom inflácie (čo sa v zdravej ekonomike deje), tvoj dlh sa voči tvojmu príjmu stáva menším.

• Reálna hodnota dlhu: Tých 100 000 eur, ktoré dlhuješ banke, má po roku o 4 % nižšiu reálnu hodnotu. V prepočte na dnešné ceny „dlhuješ“ o 4 000 eur menej.
• Zjednodušene povedané: Banke vraciaš „lacnejšie“ peniaze ako tie, ktoré si si od nej požičal pred rokmi.

Zatiaľ čo na úsporách si prišiel o reálnych 400 eur, na hodnote dlhu si „zarobil“ 4 000 eur. Ak máš zafixovaný nízky úrok na hypotéke (napríklad pod 2 %), inflácia na úrovni 4 % v podstate pracuje v tvoj prospech – tvoj majetok v nehnuteľnosti rastie na cene, zatiaľ čo reálna váha tvojho dlhu klesá.

 

Zmeny nastanú aj v našich spotrebiteľských návykoch, najmä v oblasti cestovania. Podľa Dubca „drahé palivo a obchádzanie krízových zón vystrelia ceny leteniek nahor, čo prudko obmedzí dovolenky,“ najmä tie v exotických destináciách.

Tento negatívny trend však môže paradoxne pomôcť domácemu cestovnému ruchu na Slovensku a v Európe. Napriek tomu, že geopolitická panika a vysoké úroky dočasne znižujú hodnotu akcií aj dôchodkových úspor, Dubec uzatvára s dávkou optimizmu pre trhy. Tvrdí totiž, že tento pokles zároveň „vytvára ideálny priestor na výhodné dokupovanie v zľave,“ čo by mali využiť najmä dlhodobí investori.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy