Expertka: Firmy na Slovensku prechádzajú na hotovosť. Výber transakčnej dane je hlboko pod plánom

Vláda SR si od transakčnej dane sľubovala výrazné dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu. Podľa schváleného plánu mal štát na tejto dani vybrať vyše 575 miliónov eur za rok 2025. Realita je však zatiaľ oveľa skromnejšia.

Za prvé tri mesiace od zavedenia dane (apríl až jún 2025) sa podľa údajov Ministerstva financií a Finančnej správy vybralo len 134,6 milióna eur.

Priebežný výber do 31. júla bol podľa iných výpočtov dokonca len 124 miliónov eur, čo by po prepočítaní pri rovnakom tempe zodpovedalo len 373,5 milióna eur za celý rok. To znamená výpadok vyše 202 miliónov eur, teda 35 % menej, než sa pôvodne očakávalo.

Ministerstvo priznalo, že očakávania neboli realistické

Ministerstvo financií priznalo, že počas roka nastali skutočnosti, ktoré „zásadne ovplyvnili výnos dane“. Oslobodenie viacerých subjektov od dane (neziskovky, školy, zdravotné poisťovne), ako aj horší ekonomický vývoj spôsobili, že pôvodný plán sa musel korigovať. Rezort tak znížil odhad výberu na 420 miliónov eur.

„V dôsledku globálnej neistoty spojenej s americkými clami sa rast ekonomiky spomalil o polovicu oproti pôvodným odhadom,“ vysvetlilo MF SR v stanovisku. Definitívne potvrdenie výberu dane za rok 2025 však bude známe až v januári 2026.

Hallová: Transakčná daň je zle nastavená a podporuje úniky

Daňová poradkyňa Silvia Hallová zo spoločnosti Grant Thornton upozorňuje, že problémy s transakčnou daňou boli očakávané už od začiatku. Daň je podľa nej konštrukčne slabá, má množstvo výnimiek a výrazne podporuje presun platieb do hotovosti, čo spôsobuje pokles výberu iných daní – najmä DPH a dane z príjmu.

„Transakčná daň je nastavená tak zle, že vyslovene povzbudzuje k nepriznávaniu ďalších daní. Štát na nej nielen nevyberie, čo chcel, ale klesá mu aj výber DPH a dane z príjmov,“ vysvetľuje Hallová.

Daň zaťažuje bezhotovostné prevody

Jeden z najvážnejších problémov novej dane je jej nesymetrické nastavenie. Zatiaľ čo bezhotovostné firemné platby podliehajú dani 0,4 % (s limitom 40 eur na transakciu), platby v hotovosti dani nepodliehajú vôbec.

To motivuje podnikateľov obchádzať oficiálny systém a prechádzať k hotovostným operáciám – a teda k šedej ekonomike, ktorá na Slovensku už dnes patrí k najvyšším v EÚ.

„Dlhoročná prax po celom svete potvrdzuje, že hotovostné operácie vždy motivujú firmy smerovať časť operácií kompletne mimo účtovníctva,“ upozorňuje Hallová.

Analytici očakávajú pokles príjmov o stovky miliónov

Na dopady zle nastavenej dane upozornili aj analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP). Už koncom júna prehodnotili svoje predpoklady a oproti februárovým číslam očakávajú, že výpadok na daniach a odvodoch dosiahne 452 miliónov eur. V porovnaní so schváleným rozpočtom by tak výpadok mohol dosiahnuť až 933 miliónov eur.

Zavedenie transakčnej dane teda nielenže neprináša očakávaný príjem, ale zároveň prehlbuje celkový rozpočtový problém.

Investície sa prepadli. Slovensko stráca dôveru firiem

Podľa Hallovej nie je transakčná daň jediným problémom, no je príznakom širšieho zlyhávania daňovej politiky. Slovensko dnes trpí druhou najvyššou mierou zdanenia práce v EÚ, vysokými daňami pre právnické osoby a komplikovaným systémom s množstvom výnimiek.

Výsledok? Dramatický prepad priamych zahraničných investícií. Kým v roku 2023 prišlo na Slovensko 484 investícií za 3,95 miliardy eur, v roku 2024 ich bolo už len 28 za 1,7 miliardy a v roku 2025 sa nepočíta s viac ako 500 miliónmi eur.

Transakčnú daň má v EÚ už len Maďarsko – v inej podobe

Z európskych krajín má podobnú daň zavedenú už len Maďarsko, no aj to v inom režime. U našich južných susedov platí daň aj pre fyzické osoby a nie je obmedzená len na podnikateľské subjekty.

Na Slovensku sa však rozšírila najmä vďaka intenzívnemu využívaniu výnimiek, ktoré znížili základ dane, no zároveň narušili konkurenciu medzi sektormi. Podľa Hallovej sa v praxi ukazuje, že transakčná daň sa stala administratívne náročnou, neférovou a ekonomicky kontraproduktívnou.

Čo s tým? Odborníci volajú po zjednodušení systému

Základný odkaz analytikov aj odborníkov z praxe je jednoznačný: Slovensko potrebuje prehľadný a predvídateľný daňový systém, ktorý nebude vytvárať motiváciu obchádzať pravidlá.

„Štát by sa mal snažiť daňový systém zjednodušiť a nastaviť tak, aby motivoval firmy platiť dane, nie sa im vyhýbať. Súčasné nastavenie funguje presne opačne,“ uzatvára Hallová.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy