Fico nebude nový Orbán, tvrdia odborníci. Slovensko nemá na konflikt s EÚ rovnaké karty

Porážka Viktora Orbána po rokoch pri moci otvára otázku, kto – ak vôbec niekto – prevezme jeho úlohu v Európskej únii. Orbán bol dlhodobo vnímaný ako hráč, ktorý dokázal blokovať rozhodnutia a presadzovať vlastnú agendu aj proti zvyšku EÚ.

Ponúka sa preto úvaha, či by ho v tejto pozícii nemohol nahradiť jeho blízky spojenec, slovenský premiér Robert Fico, ktorý je často spájaný s proruskými postojmi. Fico túto možnosť naznačil aj sám. Ešte pred drvivou porážkou Orbána vyhlasoval, že ak jeho spojenec prehrá, môže po ňom „prevziať štafetu“.

Analyzovali sme, či by sa Robert Fico mohol stať novým Viktorom Orbánom v rámci Európskej únie a či Rusko môže hľadať na Slovensku také spojenectvá, aké ukázali zverejnené záznamy rozhovorov maďarského ministra zahraničia Pétera Szijjártóa s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom.

• Prevezme Fico Orbánovu taktiku blokovania rozhodnutí v EÚ?
• Stane sa Slovensko hlavným vynášačom informácií z EÚ Rusku?
• Môžeme očakávať podobný tandem Fica a Babiša, ako s Orbánom?
• Aký signál dáva Magyarova prvá zahraničná cesta do Poľska?
• Sú Ficove vyjadrenia o „prevzatí štafety“ reálnym plánom alebo politickou rétorikou?

Fico Orbána nenahradí. Limity slovenskej politiky sú inde

Orbán bol pri moci nepretržite od roku 2010 – a predtým bol pri moci v rokoch 1998 až 2002 – a preformoval Maďarsko na to, čo nazval „neliberálnou demokraciou“, pričom prevzal kontrolu nad inštitúciami vrátane médií a súdnictva. Zaujal rozhodne protiúnijnú a protiukrajinskú pozíciu a dlhodobo tvrdí, že Kyjev sa snaží zatiahnuť Maďarsko do vojny a len on tomu môže zabrániť.

Veľká časť maďarského financovania z EÚ je čiastočne zablokovaná od roku 2018 po obavách vyjadrených v Európskom parlamente, že „maďarská vláda opakovane a systematicky podkopáva základné hodnoty EÚ“. To môže byť pre Fica stále výstraha.

„Ak je Fico pripravený splniť to, čo hovoril, nahradí Slovensko v pozícii trojského koňa Moskvy v EÚ,“ hovorí analytik a vydavateľ portálu Euractiv Radovan Geist pre Startitup.

Pád Ficovho spojenca Orbána môže ohroziť vzťahy s Maďarskom. Problémy nezmizli, varujú analytici

Podľa neho však bude skôr kalkulovať. „Je si vedomý, že európske peniaze potrebuje a videl, čo ich blokovanie spôsobuje.“

Hoci priznáva, že niečo môže Slovensko od Maďarska prevziať, doposiaľ malo v dvoch zásadných pozíciách iný postoj. Slovensko nebolo zatiaľ proti vstupu Ukrajiny do EÚ a oficiálne neblokovalo legislatívu, ktorá je potrebná na poskytnutie pôžičky Ukrajine. „Môže sa to však zmeniť,“ pripomína.

Maďarsko pod vedením Viktora Orbána opakovane blokovalo európske rozhodnutia, napríklad sankcie na ruskú ropu či finančnú pomoc Ukrajine. Naopak, Slovensko síce upozorňovalo na ekonomické dopady, no namiesto veta si vyrokovalo výnimky – napríklad pri dovoze ropy cez ropovod Družba – a samotné rozhodnutia EÚ neblokovalo. 

Hlavná linka je preč

Otázka jeho postavenia v EÚ však úzko súvisí aj so vzťahmi k Rusku, ktoré boli kľúčové aj v prípade Orbána. Videli sme, že Slovensko spolupracovalo s Maďarskom a Ruskom, ako vyplýva z uverejnených nahrávok, pri vyradení konkrétnych osôb zo sankčných zoznamov EÚ. Odborníci sa však zhodujú, že hlavná linka bola maďarská. Geist nevylučuje, že aj Slovensko môže vynášať informácie z EÚ.

Daniel Hegedüs, vedúci hosťujúci pracovník Nemeckého Marshallovho fondu, však podľa The i Paper tvrdí, že „žiadny iný európsky politický hráč nemôže ponúknuť rovnakú úroveň vplyvu a prístupu k Rusku. Je hlavným rušiteľom, hlavným narúšačom, a ak odíde, vplyv síl, ktoré si želajú vidieť nejednotnú EÚ, bude preč,“ dodal.

„Ale ak máme hodnotiť podľa doterajších skúseností, Fico potrebuje ešte rok a pol nejako vládnuť, a to vládnutie mu zatiaľ veľmi nejde, a ak by prišli európske peniaze, tak by to bola dokonca katastrofa,“ myslí si Geist.

zdroj: Fico a Orbán v roku 2013

Vývoj vzťahov vo V4

Premiér Viktor Orbán už roky, a najmä v posledných mesiacoch, brzdí Európsku úniu. Vzhľadom na to, že sa Péter Magyar stal novým premiérom krajiny, pravdepodobne podľa odborníkov dôjde k následnému prozápadnému posunu, zmeny môžeme čakať aj v rámci Vyšehradskej štvorky. Magyar ako silne proeurópsky kandidát si nevybral na svoju prvú zahraničnú cestu Brusel, ale Poľsko. 

Podľa odborníka na európsku integráciu Vladimíra Müllera výber Poľska naznačuje snahu o regionálnu koordináciu, no zároveň poukazuje na možné rozdiely v postojoch krajín strednej Európy, najmä vo vzťahu k Rusku. Slovensko by sa podľa neho mohlo ocitnúť skôr na okraji, s odlišnými názormi než zvyšok Vyšehradskej štvorky.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie