Fico vyostril spor s Bruselom: Ak bude uprednostňovať Ukrajinu pred Slovenskom, musí zabudnúť na podporu 20. sankčného balíka

Premiér Robert Fico sa vo svojom sobotnom vystúpení venoval viacerým témam, ktoré sa dotýkajú domácej politiky, ekonomiky aj zahraničných vzťahov Slovenska.

Hovoril o suchu a možných dôsledkoch pre poľnohospodárstvo, o cenách energií, o situácii v priemysle, ale aj o postoji Európskej komisie, tranzite ropy cez Ukrajinu a kontaktoch Slovenska s Rumunskom a Českom. Súčasťou prejavu bola aj ostrá kritika opozície, prieskumov verejnej mienky a niektorých vyjadrení z podnikateľského prostredia.

Vyššie ceny energií a obavy o úrodu

V úvode sa premiér sústredil na počasie a jeho možné hospodárske dôsledky. Upozornil, že Slovensko podľa neho opäť čelí nedostatku vlahy, čo môže po žatve ovplyvniť výnosy aj potrebu dovozu potravín zo zahraničia.

„Opäť máme vlahový deficit a pre Slovensko by v týchto náročných medzinárodných časoch nebolo dobré, keby sme po žatve zase rátali nižšie výnosy a potrebu dovážať väčšie a väčšie množstvo potravín zo zahraničia,“ uviedol.

Tému poľnohospodárstva následne prepojil s energetikou a stavom priemyslu. Osobitne spomenul podnik Duslo Šaľa, ktorého fungovanie podľa neho ohrozujú vysoké ceny elektriny. Po výjazdovom rokovaní vlády v Nitrianskom kraji preto navštívil aj Šaľu, kde s vedením firmy riešil ďalší postup.

„Na prvom mieste, ako obyčajne, boli vysoké ceny elektriny,“ povedal. Európskej komisii zároveň vyčítal, že v otázke cien energií podľa neho neprichádza s účinnými riešeniami.

Kritika opozície aj spochybňovanie prieskumov

Výrazná časť prejavu patrila vnútropolitickému sporu. Premiér kritizoval najmä Progresívne Slovensko a KDH, pričom sa venoval ich možnej povolebnej spolupráci aj širšiemu fungovaniu opozície. Tvrdil, že opozičné strany sa sústreďujú na mocenské dohody ešte pred samotnými voľbami. „Ešte nie sú ani zvolení, nehovoriac o víťazstve vo voľbách a už všetkých vylučujú,“ vyhlásil.

Fico sa zároveň vrátil aj k otázke prieskumov verejnej mienky. Zdôraznil, že Smer ich dlhodobo nekomentuje bez ohľadu na výsledok, no zároveň spochybnil ich presnosť aj význam. „Sú absolútne nepresné, nikdy nezodpovedajú reálnemu výsledku vo voľbách a len iritujú,“ povedal.

Okrem toho kritizoval aj nedeľné politické relácie, ktoré podľa neho neprispievajú k upokojeniu spoločenskej atmosféry.

Spor s Bruselom a tlak okolo ropovodu Družba

Výrazné miesto v prejave mala aj európska agenda. Premiér kritizoval Európsku komisiu za prístup k cenám elektriny a tvrdil, že členské štáty Európskej únie by nemali čeliť tak výrazným rozdielom v cenách tejto komodity. Zároveň sa ostro vyjadril aj k otázke tranzitu ruskej ropy cez ropovod Družba.

Podľa Fica Ukrajina zastavila tok ropy s odôvodnením, že ropovod je poškodený, no dosiaľ podľa neho neumožnila preveriť rozsah poškodenia ani ponúknuť technickú pomoc. Tento krok označil za nepriateľský voči Slovensku.

„Po zastavení tranzitu plynu ide o druhý otvorený nepriateľský a ekonomicky škodlivý krok Zelenského proti Slovensku,“ uviedol. Zároveň povedal, že Slovensko muselo vyhlásiť stav ropnej núdze a uvoľniť strategické zásoby, aby mohla rafinéria Slovnaft pokračovať vo výrobe palív.

Premiér tvrdí, že po prijatí opatrení na ochranu vnútorného trhu s pohonnými hmotami prišla zo strany Európskej komisie ostrá reakcia. V tejto súvislosti naznačil aj možné dôsledky pre budúci postoj Slovenska v európskych otázkach. „Ak sa EK takto mieni správať ďalej a uprednostňovať Ukrajinu pred Slovenskom, musí zabudnúť na podporu 20. sankčného balíka proti Ruskej federácii,“ vyhlásil.

Rumunsko a Česko ako súčasť bilaterálnej agendy

V závere sa premiér venoval zahraničným kontaktom Slovenska. Pri návšteve Rumunska vyzdvihol stretnutie so slovenskou menšinou a oznámil zámer podporiť otvorenie slovenskej materskej školy v rumunskom meste Oradea. Zároveň tvrdil, že Slovensko venuje príliš malú pozornosť bilaterálnym vzťahom medzi členskými štátmi Európskej únie.

Podľa Fica rozhovory v Bukurešti ukázali zhodu v otázkach cien energií, spoločnej poľnohospodárskej politiky aj kohéznej politiky. „V zásadných európskych témach, ako sú ceny energií, spoločná poľnohospodárska politika či kohézna politika sme našli ďalšieho spojenca,“ uviedol. Spomenul aj možnosti spolupráce v obrannom priemysle a energetike.

Na konci prejavu informoval, že v nasledujúcom týždni sa uskutoční spoločné rokovanie českej a slovenskej vlády v Českej republike. Tento formát označil za obnovenie predchádzajúcej spolupráce a dodal, že očakáva rokovania o bilaterálnej agende aj o medzinárodných témach.

Čítaj viac z kategórie: Politika