Ficov paradox: Slovenské zbrojovky zarobili 1,15 miliardy eur, hoci vláda odmieta pomoc Ukrajine

Slovensko sa v roku 2024 ocitlo v podivuhodnej situácii, ktorá odkrýva hlbší rozpor medzi rétorikou politických lídrov a ekonomickou realitou. Zatiaľ čo premiér Robert Fico verejne buduje vzťahy s Vladimirom Putinom, kritizuje európske sankcie voči Rusku a odmieta oficiálnu vojenskú pomoc Ukrajine, slovenské zbrojárske firmy zažívajú bezprecedentný boom práve vďaka predaju zbraní na Ukrajinu.

Čísla hovoria jasnou rečou. Export zbraní zo Slovenska sa v roku 2024 vyšplhal na 1,15 miliardy eur, čo predstavuje približne jedno percento celej slovenskej ekonomiky. Táto suma je dvojnásobkom hodnoty z roku 2023 a desaťnásobkom objemu spred ruskej plnoformátovej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Pre kontext: Slovensko dosiahlo v roku 2024 exportný podiel zbraní k HDP na úrovni 1,1 %, čím prekonalo Česko a takmer sa vyrovnalo Spojeným štátom. Slovensko sa tak stalo jedným z významných európskych dodávateľov vojenskej techniky do konfliktu, ktorý jeho vláda oficiálne nepodporuje.

„Slovenská vláda sa vo svojom manifeste zaviazala občanom, že nepošleme ani jediný náboj z našich štátnych skladov na Ukrajinu, a tento sľub dodržiavame,“ vyhlásil námestník ministra obrany Igor Melicher, informuje Politico.

Ficova rétorika je pritom niekedy až teatrálna. „Máme teraz brať dôchodcom, aby sme kúpili tanky?“ pýtal sa v marci 2025, keď čelil otázkam o európskych obranných iniciatívach. Počas aprílového prejavu pri príležitosti 80. výročia oslobodenia Slovenska spod nemeckej okupácie bol ešte dramatickejší: „Pána Boha, na akú vojnu sa Európa pripravuje? Prečo Európa zrazu potrebuje minúť 800 miliárd eur na zbrojenie?“

Zbrojársky biznis kvitne napriek politike

Realita slovenského zbrojárskeho sektora však rozpráva úplne iný príbeh. Súkromné slovenské firmy produkujú 155-milimetrové delostrelecké granáty, samohybné húfnice Zuzana 2, detekčné systémy a technológie elektronického boja a komunikácie, ako uvádza Centrum pre analýzu európskej politiky.

Podľa výskumu CEPA pracujú dlhodobo nečinné slovenské zbrojárske továrne teraz nepretržite, zamestnanosť rastie, strojová kapacita sa rozširuje a obranné exporty prudko vzrástli. Tieto zbrane a systémy nachádzajú cestu na ukrajinské bojisko prostredníctvom zložitej siete obchodných transakcií.

Minister obrany Robert Kaliňák pri otvorení závodu na výrobu delostreleckých granátov minulý rok formuloval vládnu pozíciu jasne: „Toto nie je podpora vojny, ale podpora obchodu.“ Pripomína jeho výrok Denník N.

Túto líniu obhajuje konzistentne. V marci tohto roku, keď čelil otázkam o exportných číslach, zopakoval: „Povedali sme pred voľbami aj po voľbách, že nebudeme obmedzovať obranné firmy, lebo potrebujeme ekonomický rast. Je to výborné, lebo to vytvára pracovné miesta.“

Vláda našla aj sofistikovaný spôsob, ako sa vyhnúť priamej zodpovednosti za to, kam slovenské zbrane skutočne putujú. Námestník Melicher tvrdí, že „väčšina vojenskej techniky vyrobenej na Slovensku sa nepredáva Ukrajine, ale západným partnerom, ktorí potom rozhodnú, čo s týmto materiálom urobia“. Táto formulácia umožňuje vláde udržiavať si čisté ruky, zatiaľ čo slovenské zbrane skutočne končia v ukrajinskej armáde.

Kritika z domova aj zahraničia

Táto dvojkoľajnosť neušla pozornosti kritikov. Lucia Yar, poslankyňa Európskeho parlamentu za hlavnú opozičnú stranu Progresívne Slovensko a členka Výboru pre bezpečnosť a obranu, označuje vládny prístup za „komunikačnú stratégiu založenú na pacifistickom pózovaní a oportunizme“.

Yar podľa Politico poukazuje na ďalší paradox Ficovej politiky – zatiaľ čo vláda kritizuje rastúce európske investície do zbrojárskeho priemyslu, súčasne sa uchádza o európske peniaze určené práve na obranné projekty. Slovensko má záujem o finančné prostriedky z nového európskeho programu Security Action for Europe v hodnote 150 miliárd eur, ktorý poskytuje pôžičky na zbrojenie.

„Fico možno nemá záujem o agendu kolektívnej obrany, ale uvedomuje si, že so správnym komunikačným prístupom, obzvlášť pokiaľ ide o infraštruktúru dvojakého použitia, môže získať prístup k týmto obranným fondom EÚ na financovanie svojich domácich projektov,“ vysvetľuje Yar mechanizmus, ktorým slovenská vláda dokáže profitovať z európskych obranných iniciatív, ktoré verejne kritizuje.

Ekonomická logika vs. politická ideológia

Ficov paradox odhaľuje fundamentálny konflikt medzi ekonomickou logikou a politickou ideológiou. Pre slovenskú ekonomiku predstavuje zbrojársky boom významnú príležitosť. Rast exportu zbraní z prakticky nulových hodnôt pred vojnou na viac ako miliardu eur ročne vytvára tisíce pracovných miest a posilňuje technologický sektor krajiny.

Konkrétne čísla zo zbrojárskych firiem ukazujú dramatický rast. ZVS Holding, ktorý pred plnoformátovou ruskou inváziou pracoval približne na 60 % svojej produkčnej kapacity, má teraz plnú knihu objednávok minimálne do budúceho roka.

zdroj: Finstat

zdroj: Finstat

Spoločnosť Konštrukta Defence zvýšila vďaka objednávkam zo slovenského a ukrajinského ministerstva obrany svoje zisky v roku 2022 medziročne až desaťnásobne a počet jej zamestnancov vzrástol o 36 % na takmer 200 pracovníkov. A v roku 2024 zvýšila zisk o 708 % na 2,030 mil. eur a tržby jej klesli o 34 % na 32,45 mil. eur.

Materská spoločnosť CSG, ktorá spoluvlastní ZVS, plánuje investovať približne 50 miliónov eur do rozšírenia kapacity, najímania nových pracovníkov a zvýšenia produktivity zavádzaním nových technológií vrátane automatizácie.

Celkovo sa len do ZVS Holding od roku 2023 investovalo viac ako 80 miliónov eur, pričom nová výrobná linka v Snine má hodnotu 31,5 milióna eur a do roku 2026 má zvýšiť ročnú produkciu 155-milimetrových granátov na 360-tisíc kusov.

Pre štátny rozpočet tento boom znamená významné daňové príjmy. Od januára 2025 vzrástla štandardná sadzba DPH v Slovenskej republike z 20 na 23 %, pričom zbrojárske firmy s miliardovými obratmi prispievajú do štátnej pokladnice stovkami miliónov eur.

Vláda si plne uvedomuje ekonomický potenciál tejto situácie. Melicher to formuluje ako otázku európskych hodnôt: „Vstúpili sme do Európskej únie kvôli hodnotám, ktoré zdieľame. Rešpektujeme tiež voľný trh. Preto by obmedzovanie firiem obranného priemyslu bolo z našej strany dosť pokrytecké.“

Táto argumentácia umožňuje vláde prezentovať sa ako zástanca slobodného podnikania, zatiaľ čo sa súčasne dištancuje od vojnových dôsledkov svojich ekonomických rozhodnutí. Slovenské zbrojárske firmy tak môžu pokračovať v lukratívnom obchode so západnými partnermi, ktorí zbrane následne dodávajú na Ukrajinu.

Geopolitické dôsledky dvojitej hry

Ficov paradox ukazuje, ako sa môže malá európska krajina snažiť orientovať v zložitom geopolitickom prostredí tým, že oddeľuje politiku od ekonomiky. Otázkou zostáva, ako dlho sa tento stav dá udržiavať a či nebude mať neočakávané dôsledky pre slovenskú pozíciu v európskych aj transatlantických štruktúrach.

Pre slovenských občanov táto situácia znamená, že ich krajina de facto prispieva k ukrajinskej obrane, zatiaľ čo ich vláda buduje vzťahy s agresorom. Je to politická realita, ktorá môže mať dlhodobé dôsledky pre slovenské postavenie na medzinárodnej scéne.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy