Ficovo referendum je knokaut demokracii. Dnes ho zorganizuje on, zajtra otca koňa brat, píše Patrik Lenghart

Autor komentáru je zakladateľom platformy Dobre a je členom Progresívneho Slovenska

Referendum bude. Robertovi Ficovi, dlhoročnému politikovi, človeku, ktorý bol viac ako desať rokov premiérom a dvanásť rokov predsedom vládnej strany, pánovi, ktorý kandidoval za prezidenta, ale dokázal tým iba zjednotiť republiku sám proti sebe, aby mohol zvíťaziť Andrej Kiska, a potom aj samozvanému odborníkovi na ústavné právo, ktorý sa kedysi dokonca chcel stať predsedom ústavného súdu, sa to konečne podarilo.

Konečne dokázal napísať aspoň jednu referendovú otázku tak, aby mohla fungovať. Nebolo to na prvý pokus, nebolo to ani celé funkčné, ani mu to nevyšlo tak, ako si to predstavoval, a dokonca to nestihol ani v takom čase, aký sľuboval, ale to najdôležitejšie je jasné: Referendum bude.

V januári 2023 si Slovenská republika zorganizuje voľbu, v ktorej budú mať občania právo zaradiť nástroj o skracovaní volebného obdobia do našej ústavy. A ak by tento návrh prešiel, potenciálne by mohli vzniknúť hneď dva mechanizmy, ako zhodiť vládu: 1.) ďalším referendom. 2.) hlasovaním poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Referendová matematika

Prvá možnosť je jasná. Referendom by sme si mohli schváliť možnosť zorganizovať ďalšie referendum, ktorým by sme si mohli pritiahnuť predčasné voľby, ak by sme o ne stáli.

Samozrejme, že najprv by toto prvé referendum muselo byť úspešné, čiže by sa ho muselo zúčastniť aspoň 50 % všetkých voličov našej republiky, pričom viac ako 50 % z týchto snáď viac ako 50 % všetkých voličov by na terajšiu jedinú referendovú otázku, ktorá bola v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, odpovedalo kladne, a potom by sa znovu muselo vyzbierať aspoň 350 000 hlasov na vyhlásenie ďalšieho referenda, ktorým by sme mohli umožniť predčasné voľby.

A to, prirodzene, jedine za predpokladu, že by sa aj tohto druhého referenda zúčastnilo viac ako 50 % voličov Slovenskej republiky a nadpolovičná väčšina z nich by sa zhodla, že si predčasné voľby želá. Zložité. Ja viem.

Referendum za sedem miliónov

Celé je to také smutno-smiešne, pretože referendá na Slovensku nemajú práve lichotivú históriu. Jediné úspešné referendum v našej histórii bolo o vstupe do Európskej únie, a teda, vďaka Bohu, sa podarilo. Inak boli všetky referendá doteraz neúspešné, pretože sa ich nikdy nezúčastnila ani polovica oprávnených voličov.

To najbližšie referendum bude stáť Slovenskú republiku asi 7 000 000 eur. Aspoň podľa doterajších odhadov. A prakticky ani nemá veľký predpoklad, že by mohlo byť úspešné. Aspoň nie podľa doterajších zvyklostí. Koniec koncov, ani vo voľbách nie je samozrejmosťou dosiahnuť účasť nad 50 %, a to voľby občania Slovenskej republiky tradične prežívajú oveľa viac ako referendá.

Pokrytec Fico

Snáď najväčší humor v tejto téme prináša samotná strana SMER-SD, ktorá toto referendum opakovane iniciovala. Veď teda dobre, eventuálne sa im to podarilo, ale čo s tým? Ešte v roku 2018 Robert Fico tvrdil, že žiadať predčasné voľby je snaha poprieť výsledky demokratických volieb.

Dnes už on sám hlása, že je jasné, že aj Slovenská republika potrebuje takýto mechanizmus na skracovanie volebných období, pretože sme jednou z posledných krajín Európskej únie, ktorá takúto možnosť vo svojej legislatíve vôbec nemá, a teda sa to patrí. A to je tiež smiešne, lebo obvykle dáta o tom, v čom sme medzi poslednými v EÚ, strana SMER-SD absolútne nechce počuť.

Napríklad ak sa bavíme o zákonnej úprave vzťahov ľudí z LGBTQ+ menšiny, v ktorej je Slovenská republika jednou z posledných krajín EÚ, ktorá žiadny typ registrovaných partnerstiev nemá, tam strana Roberta Fica nechce počuť nič. Ale teda čo už. SMER-SD náhle objavil argument, že sme v niečom medzi poslednými, a to sa im teda vôbec nepáči. Ale iba teraz. A iba v tomto.

Zuzana Čaputová a jej najsilnejšie momenty zachytené na fotografiách

GALÉRIA+ 11

Referendum každý rok

Faktom zostáva, že ak by sme mohli vlády zhadzovať referendami, tak by sme tu mali referendá možno aj každý rok. Pretože na vyhlásenie referenda prezidentom Slovenskej republiky je potrebné nájsť iba 350 000 podpisov občanov, a to nie je zas tak veľa. Predstavme si, že by vo voľbách v roku 2024 vyhral napríklad ten SMER-SD, ako sa pán Fico zastrája.

A dokonca si predstavme, že by vyhral s úžasným výsledkom a získal by až 80 % všetkých voličov! Magnificentné. Ale teda v parlamente by proti nemu stále existovala opozícia. Malá, ale skutočná. A aj táto opozícia by bola pokojne schopná získať 350 000 podpisov potrebných pre vyhlásenie referenda o páde vlády.

A tak by zasa bolo referendum, hneď v ďalšom roku. Dokonca by sme takéto referendum mohli mať aj každý rok, pretože prezident Slovenskej republiky je povinný ho vyhlásiť, ak sa naň nájde dosť podpisov. Ak by najbližšie referendum v januári 2023 bolo úspešné, tak by sme referendá o potenciálnych pádoch vlády mohli mať každý rok a pri každej vláde.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Susedovho otca koňa brat

Je úplne irelevantné, ktorá politická strana by vyhrala voľby a aké koalície by skladala, vždy by sa proti nej našlo aspoň 350 000 voličov, ktorí by radi podpísali referendum za jej pád. To platilo rovnako za Mečiara, Dzurindu, Fica, Radičovej, Fica, zase Fica, platí to aj za Matoviča a bude to platiť aj neskôr.

Pretože vyzbierať 350 000 podpisov na vyhlásenie referenda nie je žiadna veda. A teda by sme mohli mávať referendá pokojne aj každý rok. A poniektoré roky by sme referendá mohli mať aj dve, veď prečo nie. Pravda je taká, že v praxi má referendum pána Roberta Fica, ktoré prebehne v januári 2023, potenciál celkovo zhodiť inštanciu referenda ako nástroja našej demokracie.

Ak by totiž bolo úspešné, v roku 2024 ho môže zorganizovať napríklad Milan Mazurek, v roku 2025 zasa Igor Matovič, v roku 2026 ho zorganizujem ja a v roku 2027 susedovho otca koňa brat. Pretože sa to dá. A vyzbierať 350 000 hlasov na to, aby sme robili národné spartakiády, to nie je žiadny problém.

Vyhodené milióny

Problém je len v tom, že referendá stoja milióny eur, s ktorými by sme mohli naložiť lepšie. A teda v januári roku 2023 vyhodíme niekoľko  miliónov eur, a ak bude toto januárové referendum úspešné, tak môžeme rovno počítať s vyhadzovaním miliónov na ďalšie nešťastné referendá každý rok.

Do kolečka, do kola. A ak sa ti, milý čitateľ, toto zdá hysterické, tak to ešte neviete, že referendum od pána Roberta Fica má pre vás prichystaný ešte jeden fígeľ, a tým je hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky! Druhá možnosť, ako by referendum z januára 2023 mohlo fungovať, je totiž rovnako milá ako tá prvá možnosť.

V našom parlamente platí, že ak vám neprejde zákon, tak ho môžete zasa vyskúšať potlačiť o pol roka neskôr. Predstavme si, že by niekto chcel zakázať napríklad možnosť ísť na umelé prerušenie tehotenstva pre ženy. Ak by to predkladateľovi nevyšlo, o pol roka to môže vyskúšať znova. A potom o pol roka znova. A potom zasa o pol roka. Pozdravujem pani Annu Záborskú. A potom o pol roka opäť. A tak donekonečna.

V parlamente

V prípade, že by bolo referendum v januári 2023 úspešné, tak sa môžeme spoľahnúť, že každého pol roka by niektorý opozičný fiškus beťár huncút do parlamentu prišiel s návrhom, že ten parlament celý rovno zrušíme, a ide sa na predčasné voľby. Každého pol roka by boli spoločenské tance na námestiach, znovu by sme autobusmi zvážali milovníkov politických prehliadok, pochody a protesty by sme tu organizovali vlastne stále a už aj navždy, len tento raz stále za to isté.

Pretože každého pol roka by sa naši politici mohli tváriť, že ulica a ľud si žiadajú, aby parlament zrušil vládu. Z ukončenia vládneho obdobia by sa každého pol roka efektívne stávala najdôležitejšia spoločenská téma. A ak máte už teraz pocit, že sa napríklad dostatočne nerieši školstvo a zdravotníctvo, tak si môžete úplne istí, že sa tieto témy nebudú riešiť ani vtedy, keď bude každého pol roka na stole parlamentu návrh na rozpustenie koalície, a potom k tomu ešte aj každý rok spravíme referendum.

Pretože taká je prax. Ak sa ľudia, ktorým demokracia prekáža, ktorí jej nie len nerozumejú, ale ju ešte aj principiálne nenávidia, ako napríklad predstavitelia strany SMER-SD, rozhodnú, že urobia referendum, tak ešte aj toto referendum bude mať potenciál demokraciu poškodiť.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Koniec demokracie?

Pretože presne tak to je. Hoci je referendum jedným z najčistejších nástrojov demokracie, má potenciál demokraciu samotnú aj položiť na kolená. Ja osobne súhlasím s tým, že by mali existovať možnosti, ako vládu odstaviť od moci. Naozaj si myslím, že by sme mali mať nástroj, ako pánovi Matovičovi dať najavo, že haló, fejkovať vládnu moc rovnako ako ofejkoval diplomovku, to nie je OK.

Ale nerobme to takto. Nie referendom za každú cenu, a už vôbec nie za tú cenu, že ublížime našej vybojovanej ústavnej liberálnej demokracii, ktorá je pre nás na Slovensku taká dôležitá. Keby som mal navrhnúť svoje riešenie, povedal by som, že by sme mali do tohto procesu mohli zapojiť napríklad prezidenta republiky. Prezident Slovenskej republiky by podľa mňa mohol mať právomoc po dvoch rokoch od parlamentných volieb iniciovať v parlamente hlasovanie o dôvere voči vláde.

Tým by sme predišli roztopašným referendám pre nič a miliónom do koša, a potom aj chaosu okolo poslancov a ich pravidelných polročných hysterických záchvatov. Prezident by mohol iniciovať hlasovanie o dôvere, vždy po dvoch rokoch od volieb. To by som navrhol. To by som chápal. Ale takto?

To sa takto nerobí. Na záver len pozdravujem Roberta Fica a odkazujem mu, že sa jeho referenda nezúčastním. Pretože je nastavené zle. A budem aj presviedčať každého, koho stretnem, aby na to referendum nešiel. Využime naše demokratické právo vyjadriť svoj postoj – a tento raz tak, že nepôjdeme nikam. Spravme si doma čaj a trávme čas s rodinou. Lebo veď keď nepôjdeme, nestane sa nič. A to by teraz bolo najlepšie, respektíve najmenej zlé zo všetkých riešení.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítaj viac z kategórie: Názory a komentáre