Finančné rady z internetu už pripravili Slovákov o tisíce eur. Riadi sa nimi každý druhý z nás

Až 31 % Slovákov, ktorí sa riadili neoverenými finančnými radami z internetu, utrpelo finančnú stratu. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu spoločnosti Revolut. Zároveň platí, že každý druhý Slovák aspoň raz konal na základe neprevereného odporúčania, ktoré pochádzalo z online priestoru. Inak povedané, neoverené tipy, či už z videí, blogov, diskusných fór alebo sociálnych sietí, sa menia na reálne riziko pre peňaženky.

Mnohí ľudia reagujú impulzívne: nakúpia „horúcu“ akciu, kryptomenu, alebo zmenia dlhodobý plán sporenia kvôli virálnemu videu. Problém zvyčajne nie je v samotnej technológii či platformách, ale v chýbajúcej kontrole zdrojov, v nepochopení rizika a v tom, že algoritmy sledovateľovi podsúvajú obsah, ktorý vyvoláva emóciu, nie rovnováhu informácií.

Najviac riskujú mladí ľudia

Prieskum, ktorý pre Revolut realizovala spoločnosť Dynata, ukazuje, že problémy s informáciami majú najmä mladšie ročníky. V skupine mladých ľudí od 18 do 24 rokov až 77 % opýtaných priznalo, že sa riadia finančnými radami z internetu bez akéhokoľvek overenia.

Podobne riskantne sa správajú aj ľudia vo veku 25 až 34 rokov. Takmer dvaja z troch (63 %) sa rozhodujú podľa nepreverených odporúčaní. Ide často o tipy z videí, reelsov, diskusných fór či anonymných profilov, ktoré pracujú s emóciami a sľubujú rýchle zisky.

Dôsledky nie sú len teoretické, pretože 13 % účastníkov prieskumu priznalo, že pri neoverených tipoch prišlo o sumy do 1 000 eur. Stalo sa tak najčastejšie po jednorazových impulzívnych nákupoch „horúcich“ aktív alebo po uzatvorení nevýhodných zmlúv. Ďalších 6 % utrpelo straty nad 5 000 eur, čo už predstavuje zásadný zásah do rodinného rozpočtu, núdzových rezerv či dlhodobého sporenia.

Muži sú sebavedomejší, no strácajú viac

Zaujímavosťou je rozdielny prístup mužov a žien k finančným informáciám. Napriek tomu, že takmer 60 % mužov vyjadrilo presvedčenie o svojej schopnosti rozlíšiť spoľahlivé finančné rady, až 16 % z nich stratilo viac ako 1 000 eur. Ženy prejavujú väčšiu mieru opatrnosti, keď 60 % z nich nikdy nekonalo na základe neoverených rád, hoci len polovica z respondentiek (49 %) si verí, že dokáže identifikovať nespoľahlivé informácie.

Medzi najväčšie finančné obavy Slovákov patrí riziko podvodov – uvádza ho rovných 50 % opýtaných. Ďalších 27 % sa bojí zavádzajúcich tvrdení, teda poloprávd a marketingových sľubov bez dôkazov, ktoré ľudí tlačia do nevýhodných rozhodnutí. A štvrtina respondentov (25 %) spomína Ponziho schémy. Ide o „investície“, kde sa výnosy vyplácajú z vkladov nových účastníkov, kým sa pyramída nezrúti a peniaze nezmiznú.

Rolandas Juteika, Head of Wealth and Trading (EEA), výsledky prieskumu komentuje: „V čase, keď sa stále viac ľudí obracia na sociálne siete alebo neoverené online zdroje pre investičné rady, je dôležité mať na pamäti, že nie všetky informácie sú spoľahlivé. Chceme ľudí povzbudiť, aby si vždy overovali odkiaľ informácie pochádzajú, a využívali len dôveryhodné a overené platformy. Veríme, že vzdelávanie, transparentnosť a kritické myslenie sú základom bezpečného a dlhodobo úspešného investovania.„

zdroj: Freepik/krakenimages.com

Finančné rady si poriadne preveruj 

V prostredí, kde sa investičné tipy šíria na sociálnych sieťach rýchlejšie než overené analýzy, narastá potreba upozorňovať na nutnosť kriticky hodnotiť zdroje a obsah. Virálne videá či príspevky často miešajú fakty s domnienkami a pracujú s emóciami. Strach z premeškanej príležitosti, rýchly zisk a podobné fenomény vedú k unáhleným nákupom.

Prieskum zároveň ukázal, že iba 22 % Slovákov konzultuje svoje rozhodnutia s odborníkom – finančným poradcom, ktorý dokáže posúdiť riziko, náklady aj vhodnosť produktu pre konkrétny cieľ.

Investičné aplikácie môžu spôsobiť straty. Mnohé funkcie sú len marketing, hovorí odborník (ROZHOVOR)

Ďalších 11 % si informácie dohľadáva na webových stránkach a blogoch. Zvyšok sa spolieha na sociálne siete či známych, čo len zvyšuje riziko vzniku chýb. Základom rozumnej voľby preto zostáva porovnať si viacero zdrojov, skontrolovať, kto radu dáva a s akým záujmom. Potrebné je rozhodovať sa podľa vlastného cieľa, horizontu a ochoty znášať riziko – nie podľa virálnosti príspevku.

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny