Finančné rezervy Slovákov klesajú: Každá tretia rodina žije od výplaty k výplate

Takmer polovica slovenských domácností si dokáže pravidelne odkladať časť svojich príjmov, no napriek tomu celkové finančné rezervy obyvateľov Slovenska dlhodobo klesajú. V európskom kontexte naša krajina výrazne zaostáva. Lepšie sú na tom aj susedné krajiny vrátane Česka.

Vyplýva to z najnovších údajov Štatistického úradu SR, ktoré prichádzajú v čase, keď si 31. októbra pripomíname Svetový deň sporenia. Je to zároveň príležitosť zdôrazniť význam systematického budovania úspor, dlhodobého finančného plánovania a zodpovedného hospodárenia s peniazmi aj v období vyšších životných nákladov a pretrvávajúcej inflácie.

Opatrnosť spotrebiteľov neznamená pesimizmus

Podľa spotrebiteľského barometra sa 45 až 50 % slovenských domácností darí pravidelne sporiť. Život od výplaty k výplate s vyrovnaným rozpočtom priznáva 33 až 38 % rodín, zatiaľ čo 13 až 16 % respondentov muselo siahnuť na existujúce úspory alebo sa zadlžiť.

Hoci Slováci vnímajú súčasné podmienky na sporenie skeptickejšie než v predchádzajúcom období, ich postoj zostáva optimistickejší v porovnaní s dlhodobým priemerom. Len 27 až 31 % respondentov považuje aktuálne obdobie za vhodné na vytváranie finančnej rezervy, kým 40 až 62 % ho hodnotí ako nevhodné.

Čo sa týka budúcnosti, podľa údajov z júla 2025 až 39 % opýtaných očakáva v nasledujúcich 12 mesiacoch zlepšenie stavu svojho finančného vankúša. Naopak, 56 % respondentov nepredpokladá, že by v blízkej dobe dokázali výraznejšie sporiť. Tieto výsledky však stále mierne prevyšujú dlhodobý priemer.

Úspory nám klesli

Najnovšie predbežné údaje Štatistického úradu SR odhaľujú, že v druhom štvrťroku 2025 miera úspor Slovákov klesla na 6,1 %. Celkový objem hrubých úspor zaznamenal významný medziročný pokles o 24 % – dosahujúc hodnotu 1,26 miliardy eur. Potrebné je podotknúť, že hodnota úspor slovenských domácností sa v jednotlivých štvrťrokoch kalendárneho roka výrazne líši.

K poklesu tvorby rezervy v prvom polroku 2025 prispel najmä rýchlejší medziročný rast konečnej spotreby domácností v porovnaní s rastom celkovej hodnoty hrubých disponibilných príjmov.

Finančná disciplína slovenských domácností vykazuje dlhodobejší klesajúci trend. V roku 2024 dosiahla miera úspor len 8,2 %, čo znamená, že priemerná rodina si z každých zarobených 100 eur odložila iba 8 eur a 20 centov. Táto hodnota nedosahuje dlhodobý priemer a výrazne zaostáva za obdobím pred pandémiou, keď sa miera úspor pohybovala na úrovni okolo 10,6 %.

Pandémia COVID-19 však dočasne zvýšila úspory domácností až na takmer 12 %. Stalo sa tak kvôli obmedzeným možnostiam míňania počas uzavretia ekonomiky, no po jej opätovnom otvorení tento efekt postupne vyprchával.

zdroj: Statistický úrad SR, databáza DATAcube.

Slovensko výrazne zaostáva za EÚ

Pre lepšie pochopenie situácie je dôležité vedieť, že miera úspor domácností je indikátorom, ktorý tvorí súčasť výpočtu tvorby a použitia dôchodkov v sektore domácností. Vyjadruje percentuálny podiel z celkových čistých príjmov, ktoré domácnosti nevyužili na celkovú spotrebu.

Hrubé úspory domácností v predchádzajúcom roku dosiahli 6,61 miliardy eur v bežných cenách. Číslo predstavuje medziročný nárast o takmer 13 %. V prepočte na obyvateľa Slovenska to znamená priemerné ročné šetrenie vo výške 1 220 eur.

V porovnaní s európskym priemerom však Slovensko výrazne zaostáva. Podľa predbežných údajov Eurostatu dosiahla v druhom štvrťroku 2025 priemerná miera úspor domácností v eurozóne 15,45 % a v Európskej únii 14,97 %. Z krajín EÚ, ktoré už zverejnili svoje údaje, nadpriemerne vysokú mieru úspor vykazovali domácnosti v Nemecku (19,20 %), Francúzsku (18,72 %), Švédsku (18,62 %) a v Českej republike (17,92 %).

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika