Finanční experti: Slovensko by pri rozumnejšej stratégii nepotrebovalo ďalší konsolidačný balíček

Slovensko šetrí, ale nie efektívne. Nová štúdia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) ukazuje, že zhruba tretina konsolidačného úsilia pre rok 2026 slúži len na neutralizovanie škôd, ktoré spôsobuje nevhodná štruktúra samotných opatrení a nie na skutočné ozdravenie verejných financií.

Vláda predstavila konsolidačný balíček na rok 2026 s deklarovaným objemom 2,7 miliardy eur. Ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického (Smer-SD) ho prezentovalo ako nevyhnutný krok na zníženie schodku verejných financií na 4,1 % HDP.

Realita je podľa RRZ iná. Analytici Zuzana Múčka, Pavol Majher, Jakub Kandričák a Jakub Koško v komentári zverejnenom 16. marca 2026 konštatujú, že skutočný príspevok balíčka k znižovaniu deficitu dosahuje len 1,6 miliardy eur, čo predstavuje 60 % z pôvodne komunikovaného objemu.

Deficit verejnej správy podľa ich prognózy dosiahne v roku 2026 úroveň 4,5 % HDP, teda o pol percentuálneho bodu viac, ako si vláda pôvodne stanovila za svoj cieľ.

Problémom je zloženie balíčka

Hlavným zistením štúdie nie je len to, že sa ušetrí menej, ako sa sľubovalo. Najväčší problém vidia analytici v tom, ako je balíček poskladaný.

Väčšina opatrení (62 %) totiž spočíva v hľadaní nových peňazí, a to najmä cez vyššie dane a odvody z práce. Tie tvoria až 42 % celého balíčka. Naopak, štát na sebe a svojom chode šetrí len minimálne (21 %) a škrty v sociálnych dávkach sú takmer zanedbateľné (13 %). Navyše, tretina úspor na výdavkoch je len dočasná, takže problém nerieši natrvalo.

Analytici v komentári upozorňujú: „Jej vplyvy sú výrazne horšie nielen v porovnaní s tými najefektívnejšími stratégiami, ale aj oproti stratégii, keby sa výdavky a príjmy znižovali alebo zvyšovali proporčne podľa ich súčasného podielu v rozpočte.“

Test 1 500 stratégií: Sme v „červenej“ zóne

Analytici RRZ porovnali vládny balíček s približne 1 500 inými možnými scenármi, ako by sa dalo na Slovensku šetriť. Každý scenár pracoval s iným mixom daní, odvodov a výdavkov štátu. Výsledok rozdelil stratégie na dve skupiny – tie v zelenej zóne poškodzujú ekonomiku menej, kým tie v červenej jej škodia viac ako mechanické, plošné zvyšovanie všetkých daní naraz.

Aktuálna stratégia vlády sa podľa modelu nachádza v červenej časti, teda medzi tými horšími možnými riešeniami.

Pre lepšiu predstavu si analytici vzali ako základ tzv. „generickú konsolidáciu“. Ide o akýsi jednoduchý automat, ktorý by proporčne zvýšil úplne všetky dane a rovnako znížil všetky výdavky (investície, dávky aj dôchodky).

Hoci ide o necitlivý prístup, dáta ukazujú, že vládny balíček dopadne na ekonomiku horšie než tento mechanický priemer. Je to spôsobené tým, že vláda sa až príliš sústredila na zvyšovanie daní z aktivity (práca a firmy), namiesto toho, aby hľadala úspory v réžii štátu.

Zvolená cesta podľa RRZ vytvára negatívnu špirálu. Tvrdí, že keď sa zvolí zlá štruktúra opatrení, ekonomika rastie pomalšie, čo následne brzdí aj prirodzené ozdravovanie verejných financií. V praxi to znamená, že štát musí v budúcnosti šetriť ešte viac, aby dosiahol rovnaký cieľ.

Práve preto model ukazuje, že pokračovanie v tomto štýle by si v nasledujúcom desaťročí vyžiadalo jeden celý konsolidačný balíček navyše – teda dodatočné opatrenia nad rámec tých, ktoré by boli potrebné pri rozumne zvolenom mixe.

Konsolidačná pasca

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť namodelovala scenár, čo by sa stalo, ak by vláda pokračovala v rovnakom štýle šetrenia aj v ďalších rokoch. Výsledky sú znepokojujúce.

Kvôli nevhodne zvoleným opatreniam by Slovensko muselo v nasledujúcej dekáde (2029–2040) prijať ďalšie trvalé škrty vo výške 1,4 miliardy eur. To je v podstate jeden celý konsolidačný balíček navyše.

Miera neefektivity súčasného prístupu dosahuje až 32 %. V praxi to znamená, že tretina všetkého úsilia pri šetrení vyjde nazmar, slúži len na to, aby vymazala škody, ktoré spôsobila zlá štruktúra samotných opatrení.

Tento prístup podľa analytikov umelo predlžuje obdobie uťahovania opaskov, čo môže viesť ku „konsolidačnej únave“. To je stav, keď už spoločnosť ani politici nebudú schopní alebo ochotní v potrebnom šetrení pokračovať.

Recept na úspešné šetrenie: Čo by fungovalo lepšie?

Odborná štúdia s výstižným názvom „Ako sa vyhnúť konsolidačnej pasci“ ukazuje, že šetriť sa dá aj inteligentnejšie. Úspešná stratégia by podľa RRZ nemala stáť len na bezhlavom škrtaní, ale na kombinácii štyroch kľúčových krokov:

• Štíhlejší štát: Skutočné a trvalé úspory na prevádzke úradov a chode štátnych inštitúcií.
• Adresná pomoc: Menej peňazí na plošné sociálne dávky, no o to viac financií pre tých, ktorí sú na pomoc štátu skutočne odkázaní.
• Podpora ekonomiky: Nižšie dane pre pracujúcich ľudí a firmy. Štát by mal výpadok týchto peňazí vykryť radšej prostredníctvom spotrebných daní (napr. alkohol, tabak) alebo iné nedaňové príjmy.
• Investície do budúcnosti: Viac peňazí do verejných investícií, ktoré pomôžu krajine dlhodobo rásť.

Analytici upozorňujú, že samotné výdavkové škrty nestačia. Ak štát len „uťahuje opasok“ a nezmení spôsob, akým vyberá dane, ekonomika stráca dych a krajina bohatne oveľa pomalšie.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy