Finančný expert odhaľuje, koľko peňazí potrebuješ, ak chceš začať investovať. Pozor na skryté poplatky (ROZHOVOR)

Investičným trhom sa v roku 2025 napriek počiatočným turbulenciám darí. Po krátkodobom prepade akcií v marci a apríli, ktorý spôsobili obavy z obchodných ciel zo strany USA, sa situácia rýchlo upokojila a vrátila k rastu.

Investori získali späť dôveru v globálnu ekonomiku a pozitívny trend nezastavili ani geopolitické napätia. Americké akcie prepisovali historické maximá, európske trhy výrazne posilnili a rast zaznamenali aj čínske a japonské burzy.

Záujem o investovanie rastie

Výhľad do druhej polovice roka je preto optimistický a mnohí ľudia začínajú uvažovať nad tým, ako a kde svoje peniaze investovať. Aj vďaka tomuto pozitívnemu sentimentu rastie záujem o investovanie aj medzi bežnými ľuďmi.

Mnohí však váhajú, kde začať, aká je minimálna investícia, aké poplatky sú s investovaním spojené a čo všetko treba zvážiť pred vstupom na finančné trhy. Preto ti prinášame prehľad týchto kľúčových informácií v rozhovore s Mariánom Búlikom, finančným analytikom OVB Allfinanz Slovensko.

• Koľko peňazí potrebujem, ak chcem začať investovať?
• S akými počiatočnými poplatkami musím rátať?
• Oplatí sa nákup štátnych dlhopisov?
• Čo všetko treba zohľadniť pri nákupe bitcoinu?

Čo by ste odporučili začiatočníkom – v ktorej komodite sa dá najskôr „oťukať“ s nízkym vstupom a poplatkami bez vysokého rizika?

Investovanie na finančných trhoch je pre drobných investorov kľúčové, ak chcú naplniť svoje finančné ciele alebo si postupne budovať finančný majetok do budúcnosti. Ak nie ste v tejto oblasti profesionálmi, rozhodne odporúčam nechať si investičnú stratégiu pripraviť od finančného odborníka. Kvalitná investičná stratégia predstavuje najdôležitejší krok. Ten určuje, akí úspešní budete pri investovaní a ako sa vysporiadate s investičným rizikom.

V praxi by mala byť stratégia pre drobného investora postavená na pravidelnom investovaní do kombinácie ETF a podielových fondov. Ideálne je pritom počítať s pravidelným investovaním minimálne počas 10 až 15 rokov, a to predovšetkým do akciových fondov.

Rozhodne by som začiatočníkom neodporúčal investovať do komodít, ako sú vzácne kovy, agrokomodity, vzácne zeminy, ropa či plyn. Ide o rizikovú oblasť, ktorá podlieha častým a výrazným výkyvom. Ani ETF fondy založené na komoditách by nemali tvoriť jadro investičného portfólia drobného investora. Zásadne lepšou voľbou je kombinácia ETF a podielových fondov postavených na aktívach akciových trhov rôznych krajín.

Ktoré komodity považujete za vhodné len pre skúsenejších investorov?

Pri tejto téme musíme rozlišovať medzi investovaním a obchodovaním. Zatiaľ čo obchodovanie si vyžaduje skúseného profesionála, ktorý aktívne sleduje trh a nakupuje či predáva v krátkych časových oknách s cieľom čo najrýchlejšie zarobiť, investovanie je behom na dlhú trať. Kým obchodovanie je vysoko rizikové, pravidelné investovanie s dlhým investičným horizontom rizikovosť výrazne znižuje.

Samotné komodity, ako aj ETF fondy založené na firmách, ktoré dané komodity ťažia alebo spracúvajú, sú určené skôr pre skúsenejších investorov. V investičnej stratégii bežného človeka by mali tvoriť len minimálnu časť portfólia, a to práve preto, že podliehajú výrazným výkyvom a vyššej volatilite.

Ten, kto sa však investovaniu venuje pravidelne, aktívne sleduje vývoj trhu či analyzuje jednotlivé investičné tituly, môže sa do investovania na vlastnú päsť pustiť. Aj v tomto prípade sa však odporúča držať sa jasne nastavenej investičnej stratégie a pristupovať napríklad k dokupovaniu podielov len v jej rámci.

zdroj: Pexels.com

Pre koho je vhodné investovať cez brokera, aplikáciu či samostatne? A aké poplatky sa s tým spájajú?

Investovanie cez brokera alebo konkrétnu investičnú aplikáciu je vhodné pre skúsenejších investorov, ktorí preferujú osobnú kontrolu nad svojím portfóliom a majú jasne nastavenú investičnú stratégiu. Ide o ľudí, ktorí si chcú sami vyberať konkrétne aktíva a majú dostatok znalostí na to, aby rozumeli rizikám aj výhodám takéhoto prístupu.

Pri investovaní cez brokera sa poplatky obvykle odvíjajú od každého nákupu alebo predaja podielov či cenných papierov. Ďalšie poplatky môžu byť účtované za výber prostriedkov, menovú konverziu alebo dokonca za neaktivitu na účte.

Aplikácie môžu byť ponúkané samotnými brokermi ako alternatíva k tradičnej platforme alebo môžu pochádzať od profesionálnych správcov investícií. Okrem poplatkov správcovskej spoločnosti sa v niektorých aplikáciách účtuje poplatok za správu portfólia, za spracovanie vkladu či za výber. Niektoré aplikácie si účtujú podiel len v prípade dosiahnutého zisku, iné zas slúžia len na sledovanie vývoja investície bez možnosti aktívneho obchodovania.

Vo všeobecnosti platí, že najnižšie poplatky sú spojené s investovaním do ETF fondov. Náklady sa v tomto prípade pohybujú približne v rozmedzí 0,07 % až 1 %. Ďalšie poplatky závisia od nástroja alebo platformy, prostredníctvom ktorej sa ETF fondy nakupujú. Pri podielových fondoch bývajú poplatky zvyčajne vyššie, no dobre zvolené podielové fondy môžu vďaka aktívnej správe prekonávať výkon trhu, a tým pádom sa vyššie náklady investorovi vracajú v podobe vyššieho výnosu.

Ako sa mení minimálna investícia a poplatky v závislosti od veľkosti investora? 

Pri pravidelnom investovaní prakticky neexistuje pevne stanovená minimálna investícia. To však neznamená, že stačí posielať napríklad 10 eur mesačne a očakávať významné výsledky. Výška investície by sa mala vždy odvíjať od investičného horizontu a cieľovej sumy, ktorú chce investor v danom období získať. Hoci minulé výnosy nie sú zárukou budúcich, dá sa na základe investičnej stratégie konzervatívne odhadnúť približný výnos a podľa toho nastaviť aj mesačný vklad potrebný na dosiahnutie cieľa.

Bežne odporúčané pravidlo investovať 10 % čistého príjmu nemusí sedieť každému. Okrem cieľovej sumy zohráva zásadnú rolu aj vek investora a jeho schopnosť znášať investičné riziko. Vo všeobecnosti platí, že mladší človek si môže dovoliť investovať menšie sumy, pretože má k dispozícii dlhší časový horizont. Naopak, starší človek s kratším investičným obdobím musí často investovať vyššie mesačné sumy, aby dosiahol rovnaký cieľ.

Pri drobných retailových investoroch je minimálna investícia nízka. Napríklad pri ETF fondoch alebo Bitcoine je možné investovať už od niekoľkých desiatok eur. U kvalifikovaných alebo profesionálnych investorov sa minimálna investícia pohybuje zvyčajne od 10-tisíc eur vyššie. Títo investori zároveň profitujú z nižších transakčných poplatkov vďaka vyšším objemom obchodov, ako aj z nižších správcovských poplatkov.

Pri akciách je minimálna investícia obmedzená hodnotou samotnej akcie, čo môže byť pre drobného investora nevýhodné v prípade drahších titulov. Výhodou podielových fondov alebo ETF fondov je, že aj s nízkym vkladom si investor zabezpečí podiel na rôznych akciách vrátane tých, ktoré by si samostatne nemohol dovoliť.

Tenisová legenda vstúpila do klubu miliardárov. Roger Federer predstavuje svoj recept na úspech

Ako vyzerá základná štruktúra poplatkov? S čím musíme rátať? (správcovský poplatok, vstupný/out-fee)

Pri investovaní treba vždy počítať s viacerými druhmi poplatkov, ktoré ovplyvňujú konečný výnos. Najčastejšie ide o transakčné poplatky, vstupné poplatky, správcovské poplatky a prípadne aj výstupné poplatky. Okrem toho sa môžu, ale nemusia, uplatňovať ďalšie poplatky, ako napríklad za menovú konverziu alebo za výber prostriedkov.

Pri podielových fondoch je bežné uplatňovanie vstupných poplatkov, ktoré sa typicky pohybujú vo výške od 0,5 % do 3 %, v niektorých prípadoch aj viac. Dlhopisové fondy majú zvyčajne poplatky nižšie, zatiaľ čo akciové fondy sa najčastejšie pohybujú v pásme 2 až 3 %.

Správcovský poplatok, ktorý si fondy účtujú za správu investície, sa pohybuje v širokom rozsahu – od približne 0,15 % ročne až po niekoľko percent v závislosti od typu fondu. Vo všeobecnosti platí, že konzervatívnejšie fondy majú nižšie správcovské poplatky, zatiaľ čo dynamickejšie a rizikovejšie fondy majú poplatky vyššie.

Aká je minimálna čiastka potrebná na nákup ETF? 

Minimálna čiastka na nákup ETF fondov začína zvyčajne približne na úrovni 10 eur. Nezáleží pritom na tom, či ide o ETF fondy naviazané na akciové indexy jednotlivých trhov alebo na komodity. Princíp minimálnej investície je rovnaký.

Pri ETF fondoch nakupovaných prostredníctvom brokera sa vo väčšine prípadov neuplatňujú vstupné poplatky. Namiesto toho sa platí transakčný poplatok za každý nákup podielov. Výška tohto poplatku závisí od konkrétneho brokera, no pri bežných slovenských či európskych platformách sa pohybuje v jednotkách eur za transakciu alebo v desatinách percent z objemu obchodu.

zdroj: Pexels.com

Čo všetko treba zohľadniť pri nákupe Bitcoinu? 

Vo všeobecnosti neodporúčame investovať do Bitcoinu ani iných kryptomien. Dôvodom je, že kryptomeny nie sú kryté reálnou ekonomikou a ich cena sa odvíja výlučne od prílivu nových financií do systému. Niektorí kryptonadšenci argumentujú, že podobná charakteristika platí aj pre akciové trhy, no to nie je pravda.

Hodnota akcie sa vždy podkladá ekonomickými výsledkami konkrétnej firmy a jej očakávanou ziskovosťou do budúcnosti. To platí nielen pre dividendové akcie, ktoré prinášajú pravidelný výnos, ale pre všetky aktíva obchodované na akciových trhoch.

Ak už sa niekto rozhodne investovať do kryptomien, mal by tak robiť len s malou časťou peňazí určených na investovanie. Rozhodne by kryptomeny nemali tvoriť viac ako 5 % celkového investičného portfólia.

Väčšina kryptomenových búrz si pri nákupe a predaji účtuje poplatky, ktoré sa pohybujú približne od 0,1 % do 0,4 %. Niektoré burzy si navyše účtujú poplatky za vklad fiat meny (eurá, doláre) a vo väčšine prípadov aj za výber prostriedkov.

Väčšina softvérových peňaženiek neúčtuje poplatky za držanie kryptomeny. Poplatky sa platia pri samotných transakciách v bitcoinovej sieti. V roku 2025 sa priemerné poplatky za transakciu pohybovali často pod hranicou 1 dolára, no v obdobiach vysokej vyťaženosti siete mohli presiahnuť aj 3,5 dolára.

Ak chcete investovať priamo do fyzického zlata či striebra, aká minimálna investícia a vstupné či skladové poplatky k tomu patria?

Najmenšie investičné zlaté tehličky alebo mince, napríklad s hmotnosťou 1, 2 alebo 5 gramov, sa dajú kúpiť už od približne 70 až 100 eur za jednogramovú tehličku alebo mincu. K tejto cene však treba pripočítať maržu predajcu, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 5 až 20 % hodnoty investície.

Netreba zabúdať ani na poplatky za uskladnenie. Ak si zlato uskladňujete doma, poplatky síce nemáte, no bez kvalitného trezoru a zabezpečenia nesiete vysoké riziko. Ak zlato skladujete v banke, napríklad v bezpečnostnej schránke, môže vás to stáť niekoľko stoviek eur ročne v závislosti od veľkosti schránky. Niektorí predajcovia si navyše účtujú ročný poplatok za uskladnenie v rozmedzí 1 až 4 % z hodnoty uskladneného zlata.

Pri striebre je minimálna investícia nižšia – už od 25 do 40 eur za mincu s hmotnosťou jednej trójskej unce. Marža predajcu sa tu pohybuje vyššie, a to približne od 13 do 20 %. Cena za uskladnenie je rovnaká ako pri zlate.

Ako sa líši vstupný poplatok a minimálna čiastka pri otvorených podielových fondoch v porovnaní s realitnými fondami?

Pri otvorených podielových fondoch sa vstupný poplatok zvyčajne pohybuje v rozmedzí 0,5 až 5 % z investovanej sumy. Výška poplatku závisí od typu fondu – konzervatívne fondy bývajú poplatkovo lacnejšie, zatiaľ čo akciové fondy patria medzi tie drahšie. Pri vyšších investovaných sumách je v niektorých prípadoch možné získať zľavu na vstupnom poplatku.

Realitné fondy zvyčajne zahŕňajú vstupný poplatok typicky v rozmedzí 1,5 až 3 % z investície. Pri niektorých online produktoch alebo v rámci marketingových akcií sa tento poplatok nemusí účtovať vôbec. Zároveň niektoré realitné fondy uplatňujú odstupňované poplatky podľa výšky investície – čím vyššia investovaná suma, tým nižší poplatok.

Minimálna jednorazová investícia pri podielových fondoch sa zvyčajne pohybuje od 10 do 150 eur v závislosti od konkrétneho fondu a správcovskej spoločnosti. Pri pravidelnom investovaní začínajú minimálne vklady na úrovni 10 až 20 eur mesačne. Pri realitných fondoch je situácia veľmi podobná a minimálna čiastka sa pohybuje v rovnakých hodnotách.

Oplatí sa investovať do štátnych, obecných či korporátnych dlhopisov? Aký úvodný poplatok nás pri takomto druhu investície neminie?

Štátne dlhopisy, ktoré išli na Slovensku premiérovo do predaja v máji, mali výnos 3 % pri dvojročnej investícii a 3,3 % pri štvorročnej. Na prvý pohľad je to zaujímavá ponuka, avšak len do momentu porovnania s infláciou, ktorá je na Slovensku aktuálne vyššia. A keďže vláda v rámci konsolidácie zavádza stále nové dane či zvyšuje tie existujúce, pričom zrejme bude musieť zrušiť plošnú dotáciu cien energií, inflácia bude po zvyšok tohto roka a aj budúci rok presahovať tento úrok.

To znamená, že peniaze investované do štátneho dlhopisu sa aj napriek slušnému výnosu znehodnotia. Kúpa dlhopisu je však stále lepšou voľbou ako nechať peniaze na bankovom účte s nulovým úrokom alebo sporiacom účte s nízkym úročením.

Chcel by som vystríhať ľudí pred neuváženou kúpou korporátnych dlhopisov (mimo podielových fondov). Vo väčšine prípadov totiž ide o financovanie konkrétnych projektov, ktoré ak nevyjdú, investor môže prísť nielen o úroky ale aj svoj vklad.

Predovšetkým si musíme dať pozor na tie, ktoré ponúkajú vysoký výnos, napríklad viac ako 8 percent ročne. Väčšina korporátnych dlhopisov navyše nemá oficiálny rating, teda hodnotenie rizika, podľa ktorého by sa investor vedel rozhodnúť, či je pre neho dané riziko akceptovateľné. Nákup korporátnych dlhopisov považujem preto za rizikový a rozhodne nepredstavuje jednoduchú a ziskovejšiu náhradu za termínovaný účet v banke.

zdroj: Unsplash.com/TabTrader.com/Christian Erfurt

Týkajú sa vstupné poplatky aj zberateľských predmetov? Musím zaplatiť niečo „navyše“?

Pri neštandardných investíciách napríklad do umenia je treba počítať s províziou pri aukcii, ktorá predstavuje približne 20 % ceny. Pri online platformách treba počítať so správcovským poplatkom typicky vo výške 1 % zo sumy investícií. Suma putuje na poistenie, skladovanie a celkovú správu zakúpeného diela.

Transakčný poplatok pri online platformách dosahuje 0,2 až 2 percentá hodnoty. Ak však ide o špecifické predmety vyžadujúce napríklad prísne teplotne a vlhkostne kontrolované podmienky, môže skladovanie stáť 1 až 4 percentá z hodnoty ročne.

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny