Fínsky prezident varuje Ukrajinu, že mier nebude spravodlivý. Európa podľa neho musí rátať s tvrdšími ruskými hrozbami

Fínsky prezident Alexander Stubb otvoril v rozhovore pre Politico zásadnú debatu o realistických možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine. Pre MTV Uutiset uviedol, že podmienky spravodlivého riešenia sa pravdepodobne nesplnia. Ako povedal, „realita je, že mier môže byť dobrý, zlý alebo nejaký kompromis… musíme sa pripraviť na moment, keď mier príde, no všetky podmienky spravodlivého mieru sa pravdepodobne nesplnia“. Dodal aj to, že „sme dnes bližšie k mieru než včera“, no nasledujúce dni ukážu, či rokovania vôbec prinesú výsledok.

Stubbove slová prichádzajú krátko po tom, čo americkí emisári Steve Witkoff a Jared Kushner rokovali v Moskve s Vladimirom Putinom. Diskusia sa však nikam neposunula a ruský prezident namiesto pokroku obvinil Európu z marenia procesu. Rokovania tak opäť odhalili zásadnú neochotu Moskvy prijať podmienky, ktoré by Ukrajine umožnili bezpečnú budúcnosť.

Putin pritvrdzuje: Rusko je „pripravené na vojnu“

Náladu v Európe ešte výraznejšie vyhrotili nové vyhlásenia ruského prezidenta. Podľa denníka The Independent Putin stupňuje rétoriku a tvrdí, že Rusko je pripravené na konflikt, „ak ho Európa chce“. Reakcie Západu nenechali na seba čakať. Hovorca britského premiéra Keira Starmera označil jeho slová za „Kremlin claptrap“, čo signalizuje rastúcu nedôveru voči akýmkoľvek ruským deklaráciám o mieri.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte zdôraznil obranný charakter aliancie, no zároveň vyslal jasné varovanie: „Sme pripravení urobiť všetko potrebné na ochranu jedného miliardy ľudí a zabezpečiť naše územie“. Zároveň vyhlásil, že podľa neho je Donald Trump „jedinou osobou na svete, ktorá môže prelomiť patovú situáciu“. Ide o výrazne neštandardné pomenovanie úlohy amerického prezidenta v procese, ktorý je dlhodobo plný nedôvery a geopolitického napätia.

Moskva napriek stagnácii rokovaní tvrdí, že odmietanie dohody je „normálnou súčasťou hľadania kompromisu“. Po pätihodinovom stretnutí s americkými emisármi však neexistujú žiadne konkrétne znaky reálneho posunu.

Diplomacia stagnuje: Ukrajina čaká na jasný signál

Fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonen uviedla, že Európa bude čoskoro oboznámená s detailmi rokovaní, no „jednotný konsenzus v Moskve nedosiahli“. Podľa nej je zásadným problémom, že „Rusko nie je ochotné urobiť žiadny kompromis“. Jednoznačne zdôraznila, že prípadný mier musí poskytnúť Ukrajine schopnosť odolávať nielen vojenským útokom, ale aj politickým zásahom, ktoré považuje za súčasť ruskej stratégie.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrii Sybiha potvrdil, že Witkoff kontaktoval ukrajinskú delegáciu a odporučil pokračovať v rokovaniach v USA. Nie je však jasné, aký „pozitívny signál“ Moskva podľa amerických vyslancov vyslala, keďže pôvodný 28-bodový plán bol kritizovaný ako výrazne naklonený Rusku.

Diplomatický proces navyše oslabuje vnútorná situácia v Kyjeve. Po korupčnom škandále musel odstúpiť hlavný vyjednávač Andrij Jermak, ktorého nahradil bývalý minister obrany Rustem Umerov.

Európa odpovedá podporou Ukrajine a odmietaním ruského tlaku

Podľa The Independent Rusko po odmietnutí návrhu dohody spustilo masívny útok s využitím 430 dronov a desiatok rakiet, čo vážne poškodilo energetickú infraštruktúru Kyjeva. Útoky zasiahli elektrické siete, železničné areály aj plynofikované elektrárne, pričom si vyžiadali ďalšie obete. Takéto kroky len potvrdzujú, že Rusko aktuálne neprejavuje vôľu k deeskalácii.

Britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooper reagovala slovami, že Spojené kráľovstvo poskytne Ukrajine ďalších 10 miliónov libier na opravy energetických zariadení a vyzvala Putina, aby „ukončil silácke reči a krviprelievanie“. Európska komisia zároveň navrhla využiť zmrazené ruské aktíva alebo nové úvery na financovanie 90 miliárd eur určených na podporu Ukrajiny.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie