Firma z Košíc postavila biznis „na odpadkoch“, hlasí zisk 4,6 milióna eur. Slovensko sa zaradilo medzi skládkové veľmoci

Priemerný Slovák dnes vyprodukuje 489 kilogramov komunálneho odpadu ročne, vyplýva to z aktuálnych údajov Štatistického úradu SR za rok 2024. To je o takmer polovicu viac ako pred desiatimi rokmi. Slovensko sa tak podľa analýzy WOOD & Company, ktorú spracovala Eva Sadovská, zaradilo medzi krajiny Európskej únie s najrýchlejším nárastom produkcie komunálneho odpadu.

Samotné množstvo však nie je jediný problém. Kľúčové je, ako s odpadom narábame. Približne 38 % odpadu z domácností stále končí na skládkach. Recyklácia dosiahla úroveň 52 %. Len asi 7 % komunálneho odpadu sa energeticky zhodnotilo, teda premenilo na elektrinu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu.

V porovnaní s vyspelými krajinami Európy Slovensko výrazne zaostáva. Nemecko, Rakúsko či krajiny Beneluxu dlhodobo recyklujú viac ako polovicu komunálneho odpadu a zvyšok energeticky využívajú. Skládkovanie tam dosahuje takmer nulovú úroveň. Naopak, Slovensko stále patrí medzi skládkové veľmoci.

Európska únia pritom stanovila jasné ciele. Minimálne 65 % komunálneho odpadu má smerovať na recykláciu a maximálne 10 % by malo končiť na skládkach. Bez rozšírenia kapacít na energetické zhodnocovanie odpadu bude tento cieľ len ťažko dosiahnuteľný.

Z pohľadu investorov má odpadové hospodárstvo špecifické postavenie. Ide o takzvaný defenzívny sektor. To znamená, že poskytuje služby nevyhnutné pre každodenný život a jeho dopyt zostáva stabilný bez ohľadu na hospodársky cyklus.

Odpad vzniká nepretržite. Domácnosti aj firmy produkujú odpad bez ohľadu na to, či ekonomika rastie alebo sa nachádza v útlme. Navyše príjmy odpadárskych spoločností sú často založené na dlhodobých zmluvách s obcami alebo priemyselnými partnermi, čo zvyšuje predvídateľnosť tržieb.

Sektor sa zároveň vyznačuje vysokými vstupnými bariérami. Vybudovanie infraštruktúry, technológií na spracovanie odpadu či zariadení na energetické zhodnocovanie si vyžaduje veľké investície. To prirodzene obmedzuje konkurenciu a umožňuje udržiavať stabilné marže. Pre investorov tak môže ísť o obdobu investície do energetiky alebo zdravotníctva.

KOSIT zainvestovala 140 miliónov eur

Úspešný príbeh z tohto segmentu nájdeme aj na Slovensku. Spoločnosť KOSIT sa po akvizícii investičnou skupinou WOOD & Company v roku 2014 etablovala ako líder a zároveň najrýchlejšie rastúca firma v odvetví na Slovensku. Z hľadiska trhového podielu sa zaradila na druhé miesto.

KOSIT poskytuje komplexné služby od zberu a prepravy odpadu cez jeho energetické zhodnotenie v zariadení ZEVO až po skládkovanie a spracovanie nebezpečného odpadu.

zdroj: Finstat

Od roku 2014 takmer 5-násobvne zvýšil svoje tržby a dosahuje stabilnú ziskovosť. Spoločnosť zároveň realizovala investície presahujúce 140 miliónov eur. Peniaze smerovali najmä do modernizácie technológií ZEVO, spracovania odpadu a do akvizícií ďalších spoločností.

Aktuálne pripravuje rozšírenie kapacít zariadenia ZEVO v Košiciach prostredníctvom výstavby nového kotla K3. V príprave má aj ďalšie rozvojové projekty, ktoré majú podporiť pokračujúci rast.

Podľa údajov portálu FinStat spoločnosť KOSIT v roku 2024 dokázala zvýšiť svoj zisk o 14 % na 4,679 milióna eur, a to aj napriek miernemu poklesu tržieb o 2 % na úroveň 51,65 milióna eur.

zdroj: Finstat

Sensoneo rastie a otvára dvere do Ameriky aj Ázie

Kým tradičné odpadárske firmy investujú do infraštruktúry a technológií na spracovanie odpadu, slovenská technologická spoločnosť Sensoneo stavia na dátach a digitalizácii. Firma vedená spoluzakladateľom a CEO Martinom Basilom dosiahla v roku 2024 tržby 9,299 milióna eur a čistý zisk 118 098 eur.

Medziročne tak zvýšila zisk o 381 %. Pôsobí už vo viac ako 80 krajinách sveta a postupne si buduje silnú pozíciu v oblasti automatizácie a dátového riadenia odpadov.

Basila zdôrazňuje, že za rastom stoja najmä stabilné opakované príjmy. „Za naše hospodárske výsledky sme veľmi radi a sme na ne hrdí, pretože sa nám podarilo znásobiť nielen ročné tržby, ale aj pravidelné tržby, teda obrat z licencií a služieb, ktoré nám zákazníci platia pravidelne každý mesiac,“ vysvetľuje.

Podľa neho práve opakované platby predstavujú „najzdravšie a najstabilnejšie príjmy každej firmy“. Firma pritom dokázala rásť aj v roku, keď realizovala menej projektov ako predtým. Sústreďovala sa totiž na konsolidáciu tímu a posilnenie manažmentu, čo sa prejavilo aj v pozitívnej EBITDA. V roku 2024 zároveň otvorila pobočku na Floride v meste Tampa a v septembri plánuje spustiť ďalšiu v Singapure.

Nezávislosť od štátu a kritika nových daní

Sensoneo si vedome buduje model, ktorý nestojí na verejných dotáciách. Basila otvorene hovorí, že stabilita podnikateľského prostredia je dôležitá, no firma sa chce spoliehať najmä na vlastné schopnosti.

„Myslím si, že firma, ktorá má dlhodobú víziu, sa musí nastaviť tak, že vlády prichádzajú a odchádzajú – raz sú lepšie, raz horšie. My sa vedome snažíme nebyť závislí od vládnych projektov, grantoch a podobných schémach,“ uvádza.

Kriticky sa vyjadruje aj k novým daňovým opatreniam. „Na Slovensku veľmi nepredávame, a preto keď na nás dopadnú nové dane, ako napríklad transakčná daň, vnímame to veľmi negatívne. Nevidíme v tom prínos pre podnikateľské prostredie. Skôr to pôsobí ako rozdávanie úplatkov voličom a myslím si, že tak by to byť nemalo,“ hovorí.

Zahraniční partneri sa podľa neho čoraz častejšie pýtajú na smerovanie Slovenska v súvislosti s vyhranenými postojmi voči Európskej únii.

„Verím, že ide len o politické výkriky do tmy, ktoré majú prilákať voliča na stranu vládnej koalície. Nedáva žiaden logický zmysel, aby sme opustili EÚ a destabilizovali tak našu krajinu,“ dodáva.

Dopyt po dátach rastie, rozhodujú metriky

Zákazníci sú dnes opatrnejší a prísnejšie sledujú návratnosť investícií. „Mám pocit, že zákazníci sa dnes viac pozerajú na peniaze. Na trhu nie je toľko investičného kapitálu, realizuje sa menej rozvojových projektov a firmy dvakrát zvážia každú investíciu,“ opisuje Basila.

Napriek tomu vidí priestor na rast. Firmy podľa neho hľadajú spôsoby, ako optimalizovať procesy a získavať presné dáta pre kvalifikované rozhodovanie.

Sensoneo preto kladie dôraz na inovácie a efektívne riadenie tímov. „Mal som sa skôr začať pozerať cez metriky, nie cez spomienkový optimizmus,“ priznáva Basila pri hodnotení minulých rozhodnutí.

Zavedenie pravidelného reportingu po siedmich rokoch fungovania umožnilo firme presne sledovať, kto na čom pracuje, a pružne presúvať kapacity medzi projektmi. Tento dátový prístup dnes predstavuje jednu z hlavných konkurenčných výhod spoločnosti, ktorá digitalizuje cirkulárnu ekonomiku a stavia na kombinácii vlastného hardvéru aj softvéru.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy