Firmy krachujú jedna za druhou: „Ekonomické zmeny jednoducho nie sú v DNA tejto vlády,“ hovorí renomovaný ekonóm

Slovensko má problémy s domácou ekonomikou, čo dokladuje viacero krachov veľkých, ale aj menších firiem. Rok 2026 sa pre slovenské firmy začal v atmosfére, ktorá sa dá opísať ako tlak. Na jednej strane rastú mzdové náklady, najmä vďaka vyššej minimálnej mzde, na druhej strane sa v ekonomike objavujú signály spomalenia dopytu, ktoré zasahujú priemysel aj potravinárstvo. 

Tlak sa konsolidáciou zvyšuje a jeho existenciu vidíme v reštrukturalizáciách, konkurzoch a prepúšťaní častejšie než pred pár rokmi, píše Trend. Druhým dôvodom je pokles dopytu vo viacerých oblastiach, čo je dané aj stagnáciou zahraničných obchodných partnerov. Výsledkom je aktuálne pomerne negatívna séria viacerých firiem s finančnými problémami.

Slovenské firmy v problémoch

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa mení. Evidujeme vývoj niekoľkých firiem, ktoré ešte nedávno rástli, no dnes žiadajú súdy o ochranu pred veriteľmi alebo smerujú do konkurzu. Vidno to napríklad na prípadoch oravskej firmy Cor Metal a popradského podniku Tatranská sladovňa. Každý z nich pôsobí v inom odvetví, no oba spája kombinácia zhoršených trhových podmienok, rastúcich nákladov a oslabeného dopytu.

Tieto problémy majú spoločného menovateľa. Je ním zhoršenie podmienok pre podnikanie na Slovensku, na ktoré ekonómovia upozorňovali už pri predstavení súčasnej podoby konsolidácie. Resp. niekoľkých jej krokov. Martin Vlachynský to vníma jednoznačne: „Pod umeleckým názvom konsolidácia sa skrýva zvyšovanie daní. Veď už by nám nestačili pomaly prsty nôh a rúk, aby sme to všetko porátali – nárast firemnej dane, odvodov, dane z príjmu fyzických osôb, dane z regulovaných subjektov, daň z cukru, DPH, transakčná daň, daň zo štrku, prenesenie ďalších 3 dní nákladov na PN na zamestnávateľov a ďalšie. Napriek tomu to prinieslo len minimálne zlepšenie deficitu.“

Slovensko nie je jedinečné v tom, že sa snaží bojovať s vysokým deficitom. Rozdiel je však v spôsobe, akým to robí. Ekonóm práve v tejto oblasti vidí „rozdiel napríklad oproti Poľsku, ktoré si za vysoké deficity aspoň kupuje hospodársky rast. Slovensko má verejné výdavky dnes už  na úrovni Dánska, ale s veľmi nízkym rastom. Podnikatelia to vidia a tušia, že o rok môžu čakať zase len vyššie dane. To výrazne ovplyvňuje ich rozhodovanie o nových investíciách.“

V čase slabého rastu slovenskej ekonomiky a konsolidácie verejných financií čoraz viac ľudí hľadá spôsoby, ako lepšie hospodáriť s peniazmi. https://t.co/Cm31xmF6CAhttps://t.co/Cm31xmF6CA

— TASR (@TasrNews) February 7, 2026

Slovensko čelí vlne problémov vo firmách

Cor Metal z Istebného sa počas pandémie zaradil medzi výraznejších hráčov v stavebných materiáloch. Firma sa posunula od zberu starého železa k sofistikovanejšej výrobe betonárskej ocele a oceľových výstuží, čo jej pomohlo rýchlo zvýšiť výnosy. V období 2020 až 2023 sa jej príjmy vyšplhali až na úroveň okolo 31 miliónov eur, čo pôsobí ako príbeh úspechu.

Lenže rast v priemysle býva často závislý od ceny vstupov a od vývoja v stavebníctve. Keď stavebná aktivita začne slabnúť, objednávky sa zvyknú prepadnúť rýchlo. Dôvodom podľa Denníka N je, že developeri aj stavbári odkladajú projekty a sprísňujú rozpočty. 

V poslednom uzavretom roku už Cor Metal hlásil pokles výnosov približne na 25 miliónov eur a zároveň slabšiu ziskovosť než v predchádzajúcich rokoch. V dokumentoch firmy sa objavuje argument, že vstupná oceľ zostávala drahá, kým stavebníctvo spomaľovalo. K tomu sa pridáva širší európsky kontext. Keď sa menia obchodné podmienky a časť produkcie, ktorá by inak smerovala mimo Európy, zostáva na domácom trhu, zvyšuje sa tlak na ceny. Firma v účtovnej závierke predpokladala, že rok 2025 bude z hospodárskeho pohľadu náročný. 

V takej situácii potom firmy často siahnu po prepúšťaní a snažia sa vyrokovať s veriteľmi nové podmienky. Aj preto v tomto prípade prebieha reštrukturalizácia, teda proces, v ktorom súd posudzuje, či podnik dokáže pokračovať a zároveň splatiť podstatnú časť záväzkov, pripomína Denník N. 

Problémy má aj Tatranská sladovňa 

Podobne výrečný je príbeh Tatranskej sladovne v Poprade, hoci ide o iný – potravinársky segment. Slovensko je v produkcii sladu tradične silné. Produkuje viac, než spotrebuje, a významnú časť vyváža. Lenže aj tu platí, že odvetvie je citlivé na zmenu spotrebiteľských návykov. Ak v Európe klesá spotreba piva, logicky slabne dopyt po slade. Zároveň sa v regióne môže objaviť lacnejšia konkurencia, ktorá tlačí ceny nadol.

4 typy osobností, ktoré majú len tí najúspešnejší ľudia. Nájdeš sa medzi nimi?

V prípade sladovne sa do problémov pridali aj výrazné finančné straty v posledných rokoch, pokles tržieb a napäté vzťahy s veriteľmi. Firma sa napokon dostala  do bodu, keď už nedokázala presvedčivo ukázať, z čoho bude financovať pokračovanie výroby. Konkurz sa stal nevyhnutným, píše Denník N. 

Aké sú hlavné príčiny súčasného stavu

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska