Firmy preferujú päťdesiatnikov pred Gen Z a trh práce sa láme na polovicu. Generácie bojujú o svoje miesto

Generácia Z tvorí v Európe čoraz výraznejšiu časť pracovnej sily, no mnohé slovenské firmy si s ňou podľa TRENDu nevedia poradiť. Ako upozorňuje Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR), „mladí zamestnanci kladú dôraz na flexibilitu, rýchly kariérny rast a hodnotovo orientované prostredie, avšak ich nižšia lojalita predstavuje výzvu pre dlhodobé udržanie v organizáciách“.

Mladí zamestnanci často odchádzajú za atraktívnejšími ponukami, lepšou flexibilitou či prácou na diaľku. Ich správanie formuje prostredie, v ktorom vyrastali – digitalizované, rýchle a orientované na nové príležitosti. Podľa TRENDu je pre nich typická potreba okamžitej spätnej väzby, transparentnej komunikácie a rýchleho kariérneho posunu.

Zároveň ide o generáciu, ktorá chápe home office ako štandard, nie benefit. Rutinné úlohy vníma ako frustrujúce a rýchlo stráca motiváciu, ak nevidí zmysel vlastnej práce. Práve preto podľa prieskumu Deloitte až 80 percent mladých motivuje zamestnanie, ktoré považujú za zmysluplné.

Päťdesiatnici ako istota v zápase o stabilitu

Neschopnosť prispôsobiť firemnú kultúru mladším ročníkom vedie firmy k tomu, že čoraz častejšie vsádzajú na pracovnú silu staršiu ako 55 rokov. Podľa TRENDu sú pre zamestnávateľov atraktívni pre svoju stabilitu, vytrvalosť a lojálnosť. „Starší pracovníci sú stabilnejší, lojálnejší a vytrvalejší,“ uviedla asociácia.

Dlhodobá fluktuácia medzi staršími zamestnancami sa pohybuje na úrovni 10–15 percent, kým medzi najmladšími ročníkmi dosahovala pred pár rokmi až 40–45 percent. Aj keď tento podiel klesol, stále sa drží pod hranicou 30 percent.

Mário Lelovský z Republikovej únie zamestnávateľov pripomína, že „starší pracovníci lepšie tolerujú tradičné pracovné režimy a sú menej nároční na individuálne vedenie“. Často zostávajú v práci aj vtedy, keď nie sú spokojní, pretože sa obávajú, že inú príležitosť už nenájdu.

Firmy tak niekedy volia jednoduchšiu cestu – dávajú prednosť predvídateľnosti pred adaptáciou.

Starší zamestnanci nie sú „hotový produkt“. Potrebujú rovnaké investície

Podľa denníka Financial Times sa európsky pracovný trh mení aj z iného dôvodu: ľudia pracujú dlhšie. Do roku 2033 bude pracovať takmer tretina ľudí nad 70 rokov. To kladie na firmy zásadnú otázku, ako udržať motiváciu a schopnosti zamestnancov počas kariéry trvajúcej 40 až 50 rokov.

Prieskum Korn Ferry ukazuje, že takmer polovica baby boomers a viac než tretina generácie X má pocit, že sú vyraďovaní z príležitostí učiť sa nové technológie. Talent manažment však už nemôže fungovať podľa veku. Ako povedal Michael Kienle z L’Oréalu, „talent manažment sa končí až v posledný deň v spoločnosti. Nie je to otázka veku, ale schopností“.

Rovnako Zoe Cunningham zo Softwire zdôrazňuje, že „ak má niekto päťdesiat rokov a pred sebou dvadsať rokov práce, dáva zmysel investovať do jeho rozvoja rovnako ako do mladších“. Skúsenosti nie sú prekážkou, ale devízou – pokiaľ ich dopĺňa ochota učiť sa.

V mnohých firmách vznikajú formy obojstranného mentoringu: mladší učia starších digitálne zručnosti, starší ich na oplátku vedú v komunikácii či riešení zložitejších situácií.

Pracovný trh čaká zlom. Obe generácie sú potrebné

Zdroje kvalifikovaných ľudí sa stenčujú a slovenské firmy súperia o každého schopného zamestnanca. Podľa JobsIndex by až 41 percent mladých vo veku 18–24 rokov odišlo pri atraktívnejšej ponuke, zatiaľ čo medzi zamestnancami nad 55 rokov je ochota zmeniť prácu len deväťpercentná.

Podľa TRENDu však dôraz na starších zamestnancov rieši problém len dočasne. O niekoľko rokov začnú odchádzať do dôchodku a firmy sa budú musieť adaptovať na mladších pracovníkov, ktorých dnes často nedokážu udržať.

Podľa Financial Times preto moderné spoločnosti smerujú k modelu, v ktorom sa učí každý – bez ohľadu na vek. Schopnosť pochopiť spôsob práce oboch generácií a nájsť medzi nimi rovnováhu sa stáva kľúčovým faktorom konkurencieschopnosti.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika