Fosília ako z hororu: Vedci objavili záhadného pravekého predátora, mal zuby ako žralok a oči ako hmyz

Vedecký svet znova zbystril pozornosť. Vďaka mimoriadne zachovaným fosíliám sa paleontológom podarilo odkryť jedného z najzáhadnejších obyvateľov pravekých oceánov, informujú tvnoviny.sk.

Viac ako päťdesiat zachovaných fosílií odhalilo svetu nový fascinujúci druh pravekého dravca, ktorý brázdil moria pred 506 miliónmi rokov. Mosura fentoni, prezývaná aj „morská moľa“, patrí medzi radiodontov – vyhynutú skupinu, ktorá predstavuje skorú vetvu vývojového stromu článkonožcov.

Štúdia publikovaná v časopise Royal Society Open Science ukazuje, že táto viacoká bytosť ponúka jedinečný pohľad na to, ako sa z raných formácií vyvinuli dnešné druhy ako pavúky, kraby či hmyz.

Vedci tiež zistili, že Mosura fentoni mala nezvyčajné anatomické črty. Okrem dvoch laterálnych očí niesla aj jedno dominantné centrálne oko. Tým sa výrazne líšila od dnešných druhov, ktoré síce môžu mať viac očí, no nie takto centrálne umiestnené a výrazné.

Prelomový pohľad na vývojové mechanizmy

Jedným z najprekvapivejších zistení súvisiacich s týmto druhom bola segmentovaná brušná časť tela – so 16 článkami, z ktorých zadné niesli žiabre. Tento prvok nebol doteraz u žiadneho iného radiodonta pozorovaný. Jeho štruktúra pripomína dýchacie orgány u moderných článkonožcov, ako sú ostrochvosty, svinky alebo hmyz, píše ďalej CNN.

Zistili aj to, že na rozdiel od iných radiodontov mal tento tvor na zadnej časti tela veľa segmentov, ktoré boli lemované žiabrami. Podľa štúdie mal tento druh aj najdlhšie žiabre v pomere k dĺžke tela zo všetkých známych radiodontov, napriek tomu, že patril medzi najmenšie.

Tím dospel k záveru, že žiabre na zadnej strane boli s najväčšou pravdepodobnosťou špecializovaným systémom na dýchanie. Podobný systém si následne vyvinuli aj podkováre, lesné vši a niektoré ďalšie žijúce článkonožce.

Vedci si nie sú istí, prečo tento tvor potreboval dlhé zadné žiabre, ale predpokladajú, že išlo o adaptáciu na prostredie s nízkym obsahom kyslíka alebo o aktívny životný štýl – pravdepodobne veľmi aktívny reprodukčný životný štýl, ktorý si vyžadoval väčšiu spotrebu kyslíka. V každom prípade tento objav poukazuje na to, že radiodonty boli rozmanitejšie, ako sa doteraz predpokladalo.

„Radiodonty boli prvou skupinou článkonožcov, ktorá sa v evolučnom strome rozvetvila, takže poskytujú kľúčový pohľad na predkovské znaky celej skupiny,“ povedal spoluautor Jean-Bernard Caron. „Nový druh zdôrazňuje, že už tieto rané článkonožce boli prekvapivo rozmanité a prispôsobovali sa porovnateľným spôsobom ako ich vzdialení moderní príbuzní,“ dodal.

Pohyb podobný rajam 

„Hoci Mosura nie je blízkym príbuzným žiadneho dnešného druhu, pravdepodobne plávala podobne ako raje – vlnivým pohybom viacerých súprav plávacích klapiek,“ uviedol hlavný autor štúdie Dr. Joe Moysiuk.

Podľa vedcov môže ísť o prípad tzv. evolučnej konvergencie – teda keď podobné anatomické znaky vzniknú nezávisle u rôznych skupín živočíchov.

„Mosura fentoni poukazuje na to, že už tieto rané formy článkonožcov vykazovali prekvapivú anatomickú rozmanitosť a adaptácie, ktoré poznáme aj od ich moderných príbuzných,“ vysvetľuje ďalej Jean-Bernard Caron z Royal Ontario Museum.

Nezameniteľný vzhľad a zuby ako orezávač

Mosura fentoni bola veľká približne ako ľudský prst. Jej najvýraznejšie črty boli okrem troch očí aj zuby lemujúce ústa – v tvare podobnom orezávaču na ceruzky, tvorené radmi zubatých doštičiek, podobné tým, ktoré mávajú žraloky.

Táto nezameniteľná morfológia svedčí o predátorskom životnom štýle. Klepietka pripomínajúce tie u súčasných kôrovcov či hmyzu slúžili pravdepodobne na uchopenie koristi.

Tvar plávacích klapiek, pripomínajúci motýle alebo mole, viedol vedcov k tomu, aby tento druh familiárne nazvali „morská moľa“. Oficiálne meno – Mosura fentoni – odkazuje nielen na výzor, ale aj na legendárnu fiktívnu bytosť Mothra zo série filmov Godzilla.

Evolučné dedičstvo v segmente

Zistenia vedcov môžu pomôcť objasniť, ako sa vyvíjala telesná stavba článkonožcov v období kambria. Dnešné článkonožce tvoria viac ako 80 % všetkých živočíšnych druhov na Zemi, a tak je skúmanie ich evolučného základu mimoriadne dôležité. Mosura fentoni zachytáva okamih vývojovej histórie, keď sa telo ešte formovalo – predtým, než sa u väčšiny druhov ustálil typický segmentovaný vzhľad.

Ako dodáva Dr. Moysiuk: „Fosílie nám umožňujú doslova nazrieť do experimentálnej fázy evolúcie. Mosura bola jedným z týchto experimentov, ktorý síce neprežil, ale zanechal za sebou stopy, ktoré dnes dokážeme dešifrovať.“

Objav tohto unikátneho druhu posilňuje význam fosílií z kambria a poukazuje na to, že evolúcia článkonožcov bola oveľa rozmanitejšia, než sa doteraz predpokladalo.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti