Francúzsko sa rúti do politického chaosu. Piaty premiér za dva roky stojí na okraji priepasti

Francúzsko čelí ďalšiemu politickému otrasu, ktorý môže viesť k pádu už piateho premiéra za menej než dva roky. Premiér François Bayrou, vo funkcii len deväť mesiacov, stojí pred rozhodujúcim hlasovaním o dôvere, ktoré sa podľa väčšiny prognóz skončí jeho odchodom. Podľa denníka Politico je Bayrou vnímaný už niekoľko dní ako „politický mŕtvy muž“, ktorého chvíľa konečného účtovania práve prišla.

Hlasovanie o dôvere: boj o rozpočet

Jadrom sporu je navrhovaný balík úsporných opatrení v hodnote 43,8 miliardy eur, ktorý má znížiť rýchlo rastúci francúzsky deficit. Bayrou sa rozhodol ísť do otvorenej konfrontácie a namiesto dlhých vyjednávaní dal poslancom hlasovať o radikálnych škrtoch už v prvej fáze.

Tento krok sa ukázal ako riskantný – opozícia naprieč spektrom, od krajne pravicového Národného združenia Marine Le Penovej po blok ľavicových strán, dala jasne najavo, že návrh odmietne.

Denník New York Times uviedol, že samotné hlasovanie je vnímané ako „politicky samovražedný krok, ktorý má zmraziť sociálne dávky a obmedziť verejné výdavky v krajine, kde akýkoľvek zásah do sociálneho systému vyvoláva prudký odpor“.

Macron v defenzíve

Prezident Emmanuel Macron, ktorý sa v roku 2017 prezentoval ako reformátor schopný prekonať tradičné delenie francúzskej politiky, sa ocitol v čoraz hlbšej izolácii. Verejná podpora klesla na historické minimum – podľa prieskumu pre Le Figaro Magazine dôveruje Macronovi len 15 percent voličov. Bayrou je na tom ešte horšie, keď sa na jeho stranu prikláňa iba 14 percent respondentov.

Podľa denníka New York Times je francúzska nestabilita najvážnejšia od vzniku Piatej republiky v roku 1958. Krajina mala za posledných 20 mesiacov už štyroch premiérov a teraz hrozí, že pribudne piaty. Ústavný právnik Alexandre Viala v denníku Le Monde varoval: „Keď sa nový tripartitný mocenský balans nestretáva s režimom, ktorý sa vyvíja pomaly, parlamentná a vládna mašinéria sa zastaví.“

Ekonomické napätie a reakcia trhov

Francúzske hospodárstvo nesie následky politického chaosu. Štátny dlh presiahol 3,93 bilióna dolárov, čo predstavuje 114 percent HDP. Deficit dosiahol 5,8 percenta ekonomického výkonu, výrazne nad limitom Európskej únie. Ročné úroky z dlhu majú prekročiť 77 miliárd dolárov.

Ako upozornil Politico, investori sú čoraz nervóznejší. Výnosy francúzskych desaťročných dlhopisov sa vzďaľujú od tradične bezpečných nemeckých a približujú sa k úrovniam krajín ako Taliansko, známych pre vysoký dlh a rizikové hospodárenie. Obavy pritom rastú natoľko, že minister financií Éric Lombard varoval pred možnou intervenciou Medzinárodného menového fondu – hoci neskôr svoje vyjadrenia zmiernil.

Budúcnosť Macrona a francúzskej politiky

Ak Bayrou skutočne padne, Macron bude musieť hľadať už piateho premiéra za krátke obdobie. Možnosti sú obmedzené – Socialisti by mohli poskytnúť podporu, no ich požiadavky na vyššie zdaňovanie bohatých a nižšie rozpočtové škrty sú neprijateľné pre konzervatívnych republikánov. Alternatívou sú predčasné voľby, ktoré by podľa prieskumov priniesli jasné víťazstvo krajne pravicovému Národnému združeniu.

Denník New York Times zdôrazňuje, že pád Bayrouovej vlády by prezidenta donútil vybrať nového premiéra – čo by podľa doterajšej skúsenosti mohlo byť márne – alebo vyhlásiť nové voľby, ktoré by otvorili cestu Marine Le Penovej k moci.

Francúzsko tak balansuje medzi inštitucionálnou paralýzou a hrozbou posilnenia extrémov. Kríza, ktorá mala podľa Charlesa de Gaulla vyriešiť slabosť parlamentnej demokracie, sa dnes obracia proti samotným základom systému. Ako sám Bayrou vyhlásil v rozhovore pre RTL: „Sú horšie katastrofy v živote, než je pád vlády.“

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie