Fungujúca ekonomika Slovensko nezachráni, ak skolabuje príroda

  • V klimatickej kríze ide o viac ako o klímu, kolaps ekosystému môže jednoducho zapríčiniť kolaps súčasnej spoločnosti
  • Ideálne je, ak si sám seba predstavíš ako jeden malý ekosystém, ktorý závisí od ekosystému planéty
  • Pokiaľ nezačneme spoločne konať, môže dôjsť k bodu zlomu, ktorý už nikto nevráti späť
klimatická kríza
Unsplash/Antoine GIRET/Paweł Czerwiński
  • V klimatickej kríze ide o viac ako o klímu, kolaps ekosystému môže jednoducho zapríčiniť kolaps súčasnej spoločnosti
  • Ideálne je, ak si sám seba predstavíš ako jeden malý ekosystém, ktorý závisí od ekosystému planéty
  • Pokiaľ nezačneme spoločne konať, môže dôjsť k bodu zlomu, ktorý už nikto nevráti späť

Autor textu Matej Buzinkai je PhD v oblasti medzinárodných vzťahov. Po dokončení doktorátu dlhodobo pracoval v oblasti manažérskeho poradenstva a v súčasnosti sa venuje téme udržateľnosti a ekológie.

 

Debata o prebiehajúcej klimatickej kríze je pričasto plná nedorozumení, zjednodušení a emócií. Samotné slovo klimatická kríza v mnohých z nás evokuje pocit, že ak už o niečo ide, tak možno len o prepotené tričká, že to budeme mať bližšie na pláž, keď sa zdvihne hladina oceána či prinajhoršom pošleme ľadové medvede do učebníc dejepisu. V skutočnosti sú však tieto dôsledky len vrcholom (roztápajúceho sa) ľadovca. 

Súčasná veda však chápe klimatickú krízu ako širší problém než „len” zmenu klímy a ako významnejšiu hrozbu než je pandémia Covid-19. Podstatou klimatickej krízy je navzájom sa umocňujúci vplyv medzi zmenou klímy a stratou biodiverzity, ktorý môže podľa Medzivládneho panelu OSN pre biodiverzitu a ekosystémové služby viesť ku kolapsu globálneho ekosystému. Ten by nielen spôsobil vážne škody, ale mohol by viesť ku kolapsu ľudskej spoločnosti.

Ľudstvo ako súčasť svetového ekosystému

Človek patrí do biologickej ríše živočíchy (lat. Animalia) a je teda neoddeliteľnou súčasťou ekosystému, sveta prírody. Napriek tomu, že si často radi nahovárame, že sme z neho akosi vyrástli. Nevyrástli, človek sa vyvinul vo svete prírody a všetko nevyhnutné k životu čerpá z nej – dýchateľný vzduch, vodu, potravu a iné zdroje energie, či dokonca aj lieky a duševnú pohodu.

Príroda má nepochybne hodnotu sama o sebe, aj bez jej prínosu pre ľudstvo. No vedci a ochranári čoraz viac zdôrazňujú potrebu uvedomiť si, aké služby nám ekosystém poskytuje. Výraz „ekosystémové služby“ slúži na identifikáciu služieb, ktoré ľuďom poskytuje príroda – sú to  jednak nemateriálne hodnoty, ale zároveň reálne vznikajúce ekonomické výhody.

Ekosystém priamo zabezpečuje ľuďom jedlo a stavebný materiál, podporuje ostatné služby prostredníctvom tvorby pôdy či opeľovania. Ďalej reguluje šírenie chorôb či škodcov a tiež poskytujú kultúrne hodnoty, či pozitívne vplýva na psychiku ľudí. Ak by ekosystém skolaboval a prestal poskytovať tieto služby, ľudstvo by jednoducho nedokázalo prežiť. Sme súčasťou prírody, závisíme od nej a zároveň ju ovplyvňujeme.

príroda
zdroj: Unsplash/Jonatan Pie

Odpadová voda zabíja 

Čoraz viac vedeckých odborov – ako napríklad biológia, systémová veda a ekológia – odhaľuje, ako neuveriteľne prepojené sú všetky časti ekosystému. Skúsme sa pozrieť na príklad ekosystému rieky tečúcej v Tatrách. Plávajúce pstruhy, bobry stavajúce priehradu z kmeňov stromov, motýle lietajúce ponad hladinu.

Unikátne živiny vytvorené lesným ekosystémom – opadané lístie, rozkladajúce sa zvyšky stromov, uhynuté chrobáky a zvierací trus – rieka odnesie do oceánu. Táto jedinečná kombinácia živín má správne zloženie pre normálny rast mikroskopických morských rias – fytoplanktónu.

Tieto riasy možno považovať za jeden zo základných prvkov života na Zemi, keďže produkujú kyslík, ktorý živočíchy dýchajú a tiež sú prvým článkom potravinového reťazca pre všetko živé v mori. Ak sa do rieky napríklad dostane priveľa odpadovej vody z umelo hnojenej  poľnohospodárskej výroby, výsledkom je nebezpečné premnoženie len niektorých typov rias, ktoré dokážu časti pobrežia premeniť na doslova mŕtve zóny.

Sám si jeden malý ekosystém 

Skúsme sa teraz na ekosystémy pozrieť zo širšieho pohľadu. Je dokázané, že amazonský dažďový prales by nemohol existovať bez živín obsiahnutých v piesku, ktorý je prenesený vetrom cez polovicu planéty zo saharskej púšte. Ak by sa pohyb týchto vetrov zmenil, dažďový prales by mal problém. Na druhej strane, v oveľa menšej mierke, sa pokúsme si predstaviť ľudské telo – veda odhaľuje, že v skutočnosti to, čo považujeme za „ja“, obsahuje viac génov mikroorganizmov ako ľudskej DNA.

dažďový prales
zdroj: Unsplash/David Clode

My sami sme malý ekosystém. Navyše, zloženie našich mikroskopických nájomníkov určuje nielen to ako sa správa náš imunitný systém, ale má zásadný vplyv na naše myšlienky a dokonca aj na našu osobnosť. Ak by sa zloženie týchto mikroorganizmov zmenilo k horšiemu, čo sa môže stať napríklad ak budeme jesť priveľa výrazne spracovaných potravín, možeme dostať depresiu, či doslova zostať tak trochu… magor.

Jednoducho povedané, prírodný svet, vrátane ľudí, je omnoho viac prepojený ako si mnohí uvedomujeme. A tvorený je z menších  ekosystémov (väčšie organizmy obývané kolóniami mikroorganizmov), ktoré sú prepojené do väčších ekosystémov (napríklad lesy, či lúky), ktoré spolu tvoria regionálne ekosystémy, a tieto sú nakoniec prepojené do jedného obrovského ekosystému – biosféry, či inak povedané, všetkého života na Zemi. Život na Zemi je vlastne systém – pravidelne vzájomne na seba pôsobiaca, či vzájomne závislá skupina prvkov, ktorá tvorí jednotný celok. Podobne ako je systémom naše telo.

Zdroje sa skutočne dajú vyčerpať

Ľudstvo žilo ako súčasť ekosystému stovky tisíc rokov bez toho aby ho výraznejšie narušilo. Situácia sa dramaticky zmenila počas posledných troch storočí. S prvou priemyselnou revolúciou a fosílnymi palivami, neskôr prudkým nárastom počtu obyvateľov, intenzívnym poľnohospodárstvom a nakoniec rozvojom konzumnej spoločnosti.

Od nepamäti boli prírodné zdroje považované za nevyčerpateľné. Jednoducho neexistoval spôsob ako tieto zdroje využívať v priemyselnom meradle a nebolo tak veľa ľudí, ktorí by ich využívali. Toto sa však zmenilo a, samozrejme, nič na svete nie je nekonečné. Možno okrem ľudskej hlúposti, ako svojho času povedal Albert Einstein.

poľnohospodárstvo
zdroj: Unsplash/no one cares

Ekosystém Zeme možno prirovnať k oveľa menšiemu ekosystému ľudského tela, ktoré pozostáva z hostiteľa a miliárd mikroskopických organizmov v črevách, či na koži. Ekosystémy sú väčšinou veľmi odolné – predstavme si svoje telo ako bojuje proti vírusu, alebo ako sa zotavuje z ťažkej noci. Priveľa stresu však spôsobuje problémy v systémových funkciách nášho tela, ktoré sa môžu prejaviť ako zápal,
rakovina, srdcovocievne choroby alebo depresia.

Keďže svetová populácia a zároveň individuálna úroveň spotreby dosahujú rok čo rok nový vrchol, niet pochýb, že systémové funkcie biosféry sú pod tlakom. Ale ako veľmi pod tlakom? Ako je na tom vlastne zdravie planéty z hľadiska systémov? V roku 2009 vedci zo Štokholmskej univerzity určili deväť procesov, ktoré sú nevyhnutné na udržanie biosféry v rovnováhe.

Tieto procesy zahŕňajú klimatickú zmenu, zavádzanie nových zlúčenín do životného prostredia, strata ozónovej vrstvy, obsah aerosólov v atmosfére, okysľovanie oceánov, zmeny v biogeochemických cykloch, spotreba sladkej vody, zmeny vo využívaní pôdy a strata biodiverzity.

Planéta v troch zónach 

Vedci zároveň vymedzili takzvané „planetárne medze“. Tieto medze určujú ako veľmi je ten-ktorý proces narušený a na základe toho zaraďujú planétu Zem, vrátane ľudstva, do troch zón – zóny bezpečia, zóny neistoty a zóny istoty vysokého rizika. Z výskumu Štokholmskej univerzity vyplýva, že klimatická zmena zďaleka nie je najviac narušeným procesom, aj keď je už v zóne neistoty. Nachádzame sa hlboko v zóne vysokého rizika predovšetkým z hľadiska straty biodiverzity a z hľadiska zmien v biogeochemických cykloch dusíka a fosforu.

ekologia
zdroj: Thomas Pesquet (https://twitter.com/thom_astro); V roku 2017 kozmonaut Thomas Pesquet zachytil fotografie poľnohospodárskej aktivity okolo sveta. Intenzívne poľnohospodárstvo a monokultúry sú jednou z ľudských činností, ktorá znižuje odolnosť ekosystémov vo svete.

Slovensko nie je z hľadiska straty biodiverzity výnimkou. Podľa indikátorov Ministerstva životného prostredia je vyše 63 % biotopov na Slovensku v nevyhovujúcom stave. Niet sa čo čudovať, na výrub lesov u nás upozorňuje už aj Európska Komisia, vedieme v EÚ z hľadiska monokultúrnych polí a problémom sú aj invazívne druhy.

Dôležité je tiež spomenúť, že nemusí byť narušených všetkých deväť procesov, aby sa globálny ekosystém dostal do vážnych problémov. Každá zo systémových funkcií Zeme zároveň ovplyvňuje ostatné funkcie cez sled reťazových reakcií a spätných väzieb a mnohé vzťahy medzi nimi ešte dôkladne nepoznáme.

Ľudská činnosť a kríza svetového ekosystému

Planetárne medze poskytujú cenný pohľad na zdravie svetového ekosystému, no môžu byť ťažko pochopiteľné pre ľudí mimo vedeckej komunity (medzi ktorých sa radím aj ja). Pre jednoduchšie pochopenie ako jednotlivé ľudské činnosti ovplyvňujú ekosystém a aké sú medzi nimi súvislosti som ich znázornil na diagrame uvedenom nižšie. Diagram síce pokrýva podstatnú časť environmentálnych problémov, no za účelom zrozumiteľnosti sa nesnaží byť vyčerpávajúci.

klimatická kríza
zdroj: Matej Buzinkai

Uprostred je hrozba kolapsu svetového ekosystému a zničujúci dopad tejto udalosti na ľudské spoločenstvo. Práve to je skutočná podstata krízy, ktorej v súčasnosti čelíme. Na vonkajších stranách diagramu môžete vidieť jednotlivé neudržateľné ľudské činnosti, ktoré k prispievajú k strate rovnováhy vo svetovom ekosystéme. Tieto činnosti narúšajú stabilitu ekosystému najmä prostredníctvom ich vplyvu na dva negatívne procesy – stratu biodiverzity a klimatickú zmenu. Tieto dva procesy sa naviac vzájomne zosilňujú cez spätnú väzbu.

Keďže klimatická zmena a strata biodiverzity prebiehajú aj prirodzene, bez pričinenia ľudí, v diagrame sú zahrnuté aj tieto faktory. Podstatná väčšina vedeckej komunity sa však zhoduje na tom, že vplyv každej v diagrame uvedenej ľudskej činnosti, či už na stratu biodiverzity alebo na klimatickú zmenu, je oveľa väčší ako faktory mimo vplyvu ľudí.

Strata ekosystémových služieb by mohla zničiť ľudstvo 

Vymieranie druhov a rastu obsahu CO2 v atmosfére za posledné polstoročie prudko vzrástol najmä vplyvom ľudskej činnosti. To je nepopierateľný fakt potvrdený rastúcim počtom inštitúcií vrátane Medzivládneho panelu o zmene klímy, vlády USA (aj počas administratívy Donalda Trumpa), či Európskej únie

Všetky uvedené ľudské činnosti majú minimálne nepriamy vplyv tak na stratu biodiverzity, ako aj na klimatickú zmenu. Niektoré z nich však majú rovnako veľký negatívny dopad na oba procesy – tieto sú umiestnené na ľavej strane diagramu.

Strata ekosystémových služieb by sama o sebe vážne zasiahla, či dokonca zničila, ľudské spoločenstvo. Existujú však zároveň činnosti, ktoré neustále spôsobujú priame škody na ľudských životoch, a tieto sú naopak umiestnené na pravej strane diagramu. Z diagramu je jasné, že kolaps svetového ekosystému by spôsobil kolaps ľudského spoločenstva prostredníctvom straty ekosystémových služieb. Ľudia jednoducho neprežijú bez jedla, stavebného materiálu, pôdy a vody.

jedlo
zdroj: Unsplash/Dan Gold

Avšak aj výrazné narušenie týchto ekosystémových služieb, napríklad tretinový pokles potravinovej výroby v dôsledku vyhynutia opeľovačov, by nepochybne vyvolalo obrovské problémy pre ľudské spoločenstvo. Áno, niektoré problémy je možné vyriešiť použitím najnovších technológií (čo takto robotické včely?). No napríklad kombinácia rozsiahleho vyčerpania pôdy, nekontrolovaného premnoženia kobyliek či potkanov, pandémií, kolaps populácií rýb a ďalších katastrof by nepochybne viedol ku kolapsu súčasnej podoby ľudského spoločenstva.

Spätné väzby, reťazové reakcie a body zlomu

Dôležitou časťou diagramu, ktorej je potrebné venovať pozornosť, je vzájomne sa zosilňujúci efekt straty biodiverzity a klimatickej zmeny prostredníctvom spätnej väzby. Oba tieto procesy priamo ohrozujú stabilitu ekosystémových služieb.

Niekoľko príkladov pre ilustráciu – klimatická zmena spôsobuje nebývalé suchá na jednej strane zemegule a záplavy na druhej strane, čím klesá dostupnosť potravín. Strata biodiverzity zasa obmedzuje schopnosť ekosystému regulovať šírenie chorôb. Rovnako spôsobuje premnoženie niektorých druhov rastlín a živočíchov po vyhynutí dravcov. 

Možno ešte dôležitejšie však je, že tieto dva procesy sa vzájomne zosilňujú. Klimatická zmena urýchľuje stratu biodiverzity a strata biodiverzity znižuje odolnosť ekosystémov voči nej. Zmena klímy urýchľuje vymieranie druhov, ktoré sa nedokážu prispôsobiť tak rýchlym zmenám, ako napríklad už spomínané ľadové medvede. Navyše, prostredníctvom okysľovania oceánov klimatická zmena vychyľuje rovnováhu medzi jednotlivými typmi morského planktónu, ktoré sú prvým článkom potravinového reťazca v oceánoch.

Zároveň spôsobuje vymieranie koralových útesov, ktoré sú zdrojom veľkej časti biodiverzity oceánov, a poskytujú útočisko a potravu mnohým morským živočíchom najmä na začiatku ich života. Povedané veľmi prozaicky – keď nebudú koraly, bude oveľa menej malých rýb, čo zákonite povedie k poklesu počtu veľkých rýb

ryby
zdroj: Unsplash/ Sebastian Pena Lambarri

Pokles rôznorodosti so sebou prináša veľké riziká 

Strata biodiverzity zasa znižuje odolnosť ekosystémov na celom svete voči akýmkoľvek zmenám spôsobených ľuďmi, vrátane klimatickej zmeny. Opakovane bolo dokázané, že najodolnejšie ekosystémy sú práve tie najrôznorodejšie. Môžeme to prirovnať k tomu ako pestrá strava podporuje pestrú skladbu črevnej mikroflóry, ktorá ochraňuje ľudské telo pred chorobami.

Pokles rôznorodosti, najmä ak ide o tzv. kľúčové druhy, zvyšuje pravdepodobnosť kolapsu ekosystému na miestnej úrovni. Ak skolabuje priveľa miestnych ekosystémov, kolaps svetového ekosystému je neodvrátiteľný. Príkladom je roztápanie ľadovcov. Keď sa vrchné vrstvy ľadovcov roztopia kvôli otepľovaniu, spodné vrstvy sa roztápajú rýchlejšie, keďže sú v nižšej nadmorskej výške, kde je prirodzene teplejšie.

Navyše, ľad na mori odráža slnečné lúče, čím prispieva k ochladzovaniu Zeme. Akonáhle ľad z mora zmizne, tmavší povrch oceána naopak pohlcuje slnečnú energiu, čim sa otepľovanie urýchľuje.

Mŕtve zóny v oceáne

Ďalší kolobeh spätnej väzby nájdeme napríklad v aplikovaní intenzívnych poľnohospodárskych postupov, ktoré využívajú veľké množstvo chemických hnojív. Tieto postupy ochudobňujú pôdu o živiny, a teda na zachovanie rovnakej úrody je potrebné používať stále väčšie množstvo hnojív, čím sa pôda ochudobňuje ešte výraznejšie.

Na Slovensku je podľa Ministerstva životného prostredia dusičnanmi z hnojív ohrozená až tretina územia a spotreba hnojív u nás rastie rýchlejšie ako je priemer EÚ či V4. Reťazovou reakciou sa následne stále väčšie a väčšie množstvá umelých hnojív dostávajú do oceánu a spôsobujú nebezpečné premnoženie niektorých druhov rias. 

Tieto v mori vytvárajú doslova mŕtve zóny – pobrežné oblasti, ktoré sú takmer bez akéhokoľvek života kvôli nedostatku kyslíka, keďže všetok bol skonzumovaný mikroorganizmami. Tieto mŕtve zóny môžu slúžiť ako náhľad na to, ako to bude vyzerať  keď morský ekosystém prestane poskytovať svoje služby. Nie je to pekný pohľad: 

Môžu nastať body zlomy, ktoré už nikto neodvráti 

Negatívne vplyvy na svetový ekosystém sa vzájomne zosilňujú až kým jeho odolnosť nie je natoľko oslabená, že aj malá dodatočná zmena môže spôsobiť jeho vážne narušenie. To by znamenalo ťažko predvídateľné zmeny v prírode na globálnej úrovni, ku ktorým by došlo v pomerne krátkom čase a nepochybne by mali devastujúci dopad na ľudské spoločenstvo.

Vedci predpokladajú niekoľko možných bodov zlomu, po prekročení ktorých náhle zmeny v ekosystéme  už nemožno odvrátiť. Bodom zlomu môže byť napríklad uvoľnenie veľkého množstva uhlíka z arktickej tundry kvôli roztopeniu trvalo zamrznutej pôdy, či úplne roztopenie ľadovcov v Arktíde. 

Niektoré z bodov zlomu sme už možno aj prekročili, no povedať kedy presne nastanú je zložité. Rovnako ako je zložité predpovedať presný okamih infarktu v prípade pacienta s rozvinutou srdcovocievnou chorobou.

Nedorozumenia, zjednodušenia a emócie

Všetky spomenuté fakty poukazujú na to, že skutočný rozmer krízy ekosystému nie je len v stúpajúcej hladine morí, častejších horúčavách, či ničivých požiaroch. Akokoľvek strašné sú dôsledky každého z týchto problémov. V skutočnosti sa jedná o veľký, ľuďmi spôsobený posun vo svetovom ekosystéme, ktorý by mal zničujúce následky pre podstatnú časť druhov a ľudských spoločenstiev. To všetko ešte počas života väčšiny z nás.

Pokračujúc v porovnávaní svetového ekosystému a ekosystému ľudského tela, skutočný problém nie je, že máme problém vyjsť po schodoch na piate poschodie, aj keď aj to je dosť nepríjemné. Ide o systémový problém – srdcovocievna choroba, obezita, cukrovka – ktorému treba predchádzať, a treba ho liečiť.

doktor
zdroj: Unsplash/Online Marketing

Nejde tu o zbytočné vyvolávanie paniky. Druhé vydanie Varovania svetových vedcov pre ľudstvo, vydané v roku 2017, je vedecký článok, pod ktorý sa podpísalo najväčšie množstvo vedcov v histórii. Vo Varovaní sa píše:

„Aby sa predišlo všeobecnému utrpeniu a katastrofickej strate biodiverzity, ľudstvo musí nasledovať ekonomickú alternatívu udržateľnejšiu pre životné prostredie než tomu bolo doteraz. Tento návod bol vedcami správne formulovaný už pred 25 rokmi, no vo väčšine ohľadov sme ich varovaniam nevenovali pozornosť. Onedlho bude neskoro, aby bolo ešte možné zmeniť smer z nesprávnej cesty, a čas nám dochádza. Musíme si uvedomiť, tak v našom každodennom živote ako aj pri riadení spoločnosti, že Zem a všetko živé na nej je naším jediným domovom.“ (vlastný preklad autora)

Odpad nie je najväčším problémom 

Vedecký konsenzus je chúlostivý výraz, keďže vedcov je veľa a ich názory sa môžu z rôznych dôvodov líšiť. Vážnosť súčasnej situácie a fakt, že je z podstatnej časti spôsobená našim vlastným správaním k prírode, je však tak blízko k vedeckému konsenzu, ako sa len dá. Napriek naliehavosti situácie zmena prichádza akosi zdržanlivo, do vlád, firiem, ale aj do nášho každodenného správania.

Často sa stáva, že aj ľudia, ktorým na tejto téme záleží jednoducho nechápu celkový rozmer problému a myslia si, že súčasné riešenia sú postačujúce. Ukázalo sa, že keď sú ľudia motivovaní zaviesť životný štýl udržateľnejší pre životné prostredie, väčšina z nás považuje za dostatočné recyklovať. Áno, hromadiaci sa odpad je určite problém, no zďaleka nie najväčší, či jediný.

Pre ilustráciu – ekologická zubná kefka dostáva nepomerne veľa pozornosti v porovnaní napríklad s rastúcou rozlohou monokultúrneho poľnohospodárstva na Slovensku. Ten má určite mnohonásobne väčší negatívny vplyv na životné prostredie ako dvadsať gramov plastu každé tri mesiace.

odpad
zdroj: Unsplash/Dustan Woodhouse

„Zelená lobby“ je modlou kritikov 

Ľudia, ktorí sú proti udržateľnej ekonomike často vedome ignorujú fakty. Bežným argumentom je existencia „zelenej lobby“, ktorá sa snaží len o to, aby sme všetci platili viac za alternatívne zdroje energie. Je pravdou, že environmentálna agenda je niekedy zneužívaná na obohatenie, či získanie vplyvu pre niektoré skupiny.

Je to jednoducho nešťastný dôsledok súčasného politicko-hospodárskeho systému. Veci sú zriedka čierne alebo biele a preto sa oplatí používať kritické myslenie. Existuje niekoľko veľmi racionálnych dôvodov prečo argument „zelenej lobby“ nedáva veľký zmysel pri diskusii o udržateľnom rozvoji. 

Je jedno, či to tvrdí Gréta Thunbergová alebo Jánošík, fakty sú fakty

Po prvé, ochranu životného prostredia nemožno zúžiť na montovanie solárnych panelov a používanie elekromobilov. Áno, vzdanie sa fosílnych palív je nevyhnutnosťou, no aj pre tento problém existuje viacero riešení – a tie najlepšie riešenia spravidla naše peniaze skôr ušetria (chôdza či bicykel; obliecť si sveter miesto prekurovania v zime).

Navyše ako bolo vysvetlené vyššie, aj bez klimatickej zmeny sú tu problémy, ktoré ohrozujú samotnú stabilitu svetového ekosystému a živobytie miliárd ľudí. Aké výhody by pre „zelenú lobby“ vyplývali z poukazovania na pytliactvo a nelegálny obchod s divými zvieratami, či na fakt, že 90 % svetových populácií rýb kolabuje alebo že odlesňovanie dosahuje nebývalých rozmerov?

Po druhé, skúsme fakticky porovnať akú politickú moc môže mať „zelená lobby“ a ostatné záujmové skupiny. Výrobcovia solárnych panelov iste nie sú jediní, ktorí sa môžu snažiť ovplyvniť verejnú mienku vo svoj prospech. Z desiatich najbohatších spoločností na svete v roku 2018 bolo šesť zo sektora spracovania ropy a zemného plynu, dve sú automobilky a jedna je výrobca elektriny

greta thunberg
zdroj: TASR via AP/Olivier Matthys

Po tretie, k posunu k udržateľnému rozvoju vyzýva čoraz naliehavejšie takmer celá vedecká komunita už po desaťročia. Bolo by veľmi cynické si myslieť, že každý vedec je pripravený sa zapredať veľkým spoločnostiam. Okrem toho, žiadna lobby nemá dostatok financií, aby uplatila všetkých vedcov.

Nakoniec musím spomenúť ešte jeden argument, akokoľvek hlúpo znie, pretože ho počujem častejšie ako by sa dalo čakať. „Neverím environmentálnej agende, pretože nemám rád Grétu. Je to dieťa, ktoré zneužívajú vlastní rodičia.“ Ja Grétu Thunbergovú nepoznám, ani jej rodičov. Nikdy som ich nestretol a preto ich nemôžem súdiť. Faktom je, že väčšina z toho čo Gréta Thunbergová tlmočí, je v súlade s názorom znepokojenej vedeckej obce a najvýznamnejších svetových inštitúcií.

Pozornosť venujem podstate posolstva, nie osobe posla. Či to povie Gréta Thunbergová, pápež František alebo Jánošík, nemení absolútne nič na platnosti faktov.

Sme príliš zaneprázdnení, aby nám naozaj záležalo? 

Často si neuvedomujeme skutočný rozmer toho, o čom sa hovorí ako o klimatickej kríze. Mnohí z nás sú mierne znepokojení, no sme jednoducho príliš zaneprázdnení našimi každodennými životmi a každodennými problémami, aby sme sa hlbšie zaoberali touto témou.

Život na Zemi je zložitý systém, ktorý pozostáva z menších prepojených podsystémov. Ľudia sú súčasťou tohto systému a kvôli našej podnikavosti a mnohopočetnosti máme naň stále väčší vplyv. Aj napriek tomu, že udržateľnosť fungovania ľudskej spoločnosti v rámci ekosystému mala byť dávno v centre pozornosti, stále je možné zmeniť nastavený neudržateľný smer.

Podobne ako vystresovaná bankárka, ktorá mala dávno venovať pozornosť svojmu zdraviu, no môže sa zotaviť keď zmení svoj životný štýl.

príroda
zdroj: Unsplash/Milada Vigerova

Zmena v postoji je soľou i korením 

Svetový ekosystém je neuveriteľne odolný a dokáže sa spamätať ak mu dáme šancu. Príkladom je návrat divokých zvierat do niektorých oblastí počas karantény vyvolanej Covid-19. Zásadná je zmena v postoji. Veda poukazuje na to, že príroda nie je bezodným zdrojom surovín pre naše materiálne túžby.

Miesto toho sa musíme vidieť omnoho pokornejšie a realistickejšie. Ako súčasť ekosystému, nášho domova, v ktorom sme sa vyvinuli. Ak chceme, aby nám prírodný svet zabezpečil naše potreby, musíme prestať plytvať jeho zdrojmi. Tiež musíme pochopiť, že ekosystémové služby sú omnoho viac životne dôležité, ako ropa, či zlato.

Potrebný je jednotnejší hlas občanov k vládam a zákazníkov, či zamestnancov k firmám. Môžeme zmeniť ako veci fungujú tým, že nahlas vyjadríme svoj názor a budeme hlasovať. Môžeme tiež odmietnuť podporu neudržateľných aktivít a nebudeme kupovať produkty nešetrné k životnému prostrediu.

príroda
zdroj: Unsplash/Ak Ka

Príroda nad konzumnú ekonomiku

Na Slovensku je téma ochrany životného prostredia, či boja proti klimatickej kríze, skôr v úzadí. Zdá sa, že v spoločnosti prevláda názor, že ekonomika a zamestnanosť sú to najdôležitejšie. Poväčšinou sa skôr radi posťažujeme, že peňazí je málo a chceli by sme sa mať lepšie. Možno by však stálo za to zamyslieť sa, či sa nemáme až príliš dobre, respektíve, či nás práve ekonomický rast privedie k väčšej spokojnosti.

Koniec koncov, keď nám príroda prestane poskytovať to, čo potrebujeme na prežitie, nebude nám to značkové oblečenie a nové SUV veľmi treba. Všetko čo spotrebujeme pochádza z prírody, ktorá nie je nevyčerpateľná, a teda by sme mali starostlivo zvážiť všetko čo konzumujeme. Kupovanie nových vecí nás celkom isto šťastnejšími neurobí. Naopak, menej materiálne aktivity ako rodina, priatelia, pohyb, čítanie či hudba dokázateľne zvyšujú pocit šťastia.

Čím viac ľudí to pochopí, tým väčšia je šanca, že spoločnosť upustí od svojej neudržateľnej posadnutosti spotrebou a nekonečným ekonomickým rastom. Bez podceňovania situácie spôsobenej vírusom Covid-19, či akéhokoľvek následného ekonomického
šoku, tu je v stávke omnoho viac. 

Áno, sme zaneprázdnení a máme veľa problémov, ktoré musíme riešiť bezohľadu na to, ako smutno nám je z obrázkov ľadových medveďov na roztápajúcich sa ľadových kryhách. Ale tento problém je oveľa väčší ako ľadové medvede a potrebuje plnú pozornosť každého z nás. Je to viac ako „len“ klimatická kríza, je to kríza svetového ekosystému.

Nakoniec, či už vedieme debatu v racionálnej, alebo emocionálnej rovine, v podstate ide o jednu otázku. Prijmeme blízku budúcnosť – ako sa hovorí vo Varovaní svetových vedcov – „všeobecného utrpenia“, alebo sa budeme naplno snažiť takej budúcnosti predísť?

Zdroje: NASA, EC.EUROPA, Wikipedia/Harmful algal bloom, IPBES, BBC , Merriar Webster, Stockholm Resilience, Enviroportal , Denník N, Blog/SME, IPCC, Európsky parlament, Harvard, NOAA, Enviroportal, National Geographic, Academic OUP, WeForum, Fortune

Najnovšie video