Gabriel Zucman sa stal postrachom miliardárov. Presadzuje návrh na spravodlivejšie dane

Debata o zdaňovaní najbohatších nie je len slovenským špecifikom, ale intenzívne sa premieta aj do globálnej politiky. Zatiaľ čo väčšina obyvateľov platí dane z príjmov a spotreby, ultrabohatí ľudia majú možnosti, ako svoje daňové povinnosti znižovať. Presúvajú kapitál do daňových rajov, zakladajú komplikované holdingové štruktúry a využívajú právne medzery. Výsledkom je, že miliardári často odvádzajú štátu v pomere k svojmu majetku výrazne menej peňazí ako napríklad stredná trieda.

Francúzsko-americký ekonóm Gabriel Zucman patrí medzi najvýraznejšie hlasy, ktoré volajú po zmene tejto nespravodlivej situácie. V posledných rokoch sa stal známym vďaka svojim štúdiám o daňových únikoch a nerovnostiach, ktoré preslávili jeho meno ďaleko za hranicami akademického sveta.

Jeho návrh na minimálnu globálnu daň pre ultrabohatých sa dostal až na rokovania krajín G20 a získal podporu viacerých nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu. Kritici jeho názory označujú za nebezpečný experiment, priaznivci ich zase považujú za historickú šancu na spravodlivejší daňový systém.

Kto je Gabriel Zucman?

Gabriel Zucman sa narodil v roku 1986 vo Francúzsku a patrí medzi najuznávanejších mladých ekonómov súčasnosti. Pôsobí na Kalifornskej univerzite v Berkeley, kde sa špecializuje na výskum daňových rajov, majetkových nerovností a verejných financií. Zároveň vedie Európske daňové observatórium (EU Tax Observatory), nezávislú výskumnú inštitúciu podporovanú Európskou úniou, ktorá analyzuje daňové praktiky a navrhuje reformy.

Medzinárodnú pozornosť získal sériou štúdií, v ktorých odhalil, aké obrovské sumy bohatí jednotlivci a korporácie presúvajú do daňových rajov. Je autorom viacerých kníh, z ktorých najznámejšia „The Hidden Wealth of Nations“ opisuje mechanizmy, ako bohatí skrývajú svoj majetok pred zdanením.

Za svoju prácu získal v roku 2023 prestížnu John Bates Clark Medal, ktorú udeľuje Americká ekonomická asociácia ekonómovi do 40 rokov s významným prínosom pre ekonomickú vedu. Ocenenie je považované za predstupeň Nobelovej ceny, čo ešte viac posilnilo špekulácie, že Zucman sa môže v budúcnosti zaradiť medzi laureátov tohto prestížneho ocenenia. 

Zamestnávatelia budú musieť priznať: Komu koľko platia a prečo

Zucman predstavil nový formát daní

Gabriel Zucman sa stal známym predovšetkým vďaka návrhu na minimálnu daň pre ultrabohatých. Tento plán predstavil v správe pre skupinu krajín G20 v roku 2024. Podľa jeho výpočtov miliardári v súčasnosti platia efektívne dane vo výške len okolo 0,3 % zo svojho majetku, pričom v niektorých prípadoch dokonca ešte menej. 

Jeho riešením je zavedenie ročnej dane vo výške minimálne 2 % z čistého majetku pre osoby, ktorých bohatstvo presahuje miliardu dolárov. Odhaduje, že by sa to týkalo približne 3-tisíc ľudí na svete. Takéto opatrenie by prinieslo 200 až 250 miliárd dolárov ročne do verejných rozpočtov. Ak by sa hranica znížila aj na „centimiliardárov“, teda ľudí so stovkami miliónov, mohlo by ísť o ďalších 100 až 140 miliárd dolárov.

Zucman zdôrazňuje, že táto daň by nebola národným, ale globálnym opatrením. Cieľom je, aby si krajiny spoločne nastavili minimálny štandard a zabránili presúvaniu majetku do daňových rajov. Model počíta aj s istou flexibilitou. Ak by ultrabohatí nemali dostatok likvidných peňazí, mohli by dane uhradiť formou prevodu časti akcií či iných aktív. 

Miliardári sa bránia zdaňovaniu majetku

Návrh Gabriela Zucmana okamžite vyvolal ostré reakcie. Podľa Forbes viacerí jeho odporcovia tvrdia, že ide o „komunistickú daň“ či dokonca „konfiškáciu majetku“, ktorá môže odradiť investorov a brzdiť hospodársky rast.

Veľkí podnikatelia, ako napríklad Bernard Arnault z koncernu LVMH, patria medzi tých, ktorí sa takýmto návrhom ostro stavajú na odpor. Kritici argumentujú, že zdaňovanie bohatstva by mohlo viesť k odlivu kapitálu a oslabeniu atraktivity Európy pre veľké firmy s globálnym dosahom či intenzívnym rastovým potenciálom. 

Niektorí ekonómovia podľa portálu Euronews upozorňujú aj na technické problémy. Daň z majetku sa podľa nich ťažko uplatňuje v praxi, pretože veľká časť bohatstva je viazaná v nelikvidných aktívach – napríklad v akciách, umeleckých dielach alebo nehnuteľnostiach. To môže viesť k zložitým situáciám, keď majiteľ síce vlastní miliardový majetok, ale nemusí mať dostatok hotovosti na zaplatenie dane.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika