Gen Z tvrdí, že nemá z čoho šetriť. Peniaze však máte priamo pred očami, odkazujú odborníci

Zdražovanie bývania, potravín či energií spôsobuje, že pre mnohých mladých ľudí je myšlienka pravidelného sporenia skôr luxusom než povinnosťou. Hoci sa často hovorí, že generácia Z nemyslí na budúcnosť, dáta aj finanční experti ukazujú úplne iný obraz.

Mnohí mladí chcú šetriť, no majú pocit, že nemajú z čoho. Podľa finančného poradcu Kashifa Ahmeda však problém často nie je v nedostatku peňazí, ale v spôsobe, akým sa míňajú. „Peniaze tam sú, len ich musíte ísť pohľadať,“ zdôrazňuje pre portál CNBC.

Kde hľadať peniaze

Ahmed, ktorý vyučuje financie na Suffolk University, začína u svojich študentov úplne jednoducho: dá im za úlohu zapísať si každé euro, ktoré minú. No nejde len o sledovanie výdavkov, ale o úprimné zhodnotenie, čo bolo nutné a čo bolo len rozmar.

Dve kávy denne, predplatné piatich streamovacích služieb či neplánované nákupy sú práve tie miesta, kde sa podľa odborníkov strácajú peniaze, ktoré by inak mohli smerovať na sporenie.

Ahmed odporúča aj „externého audítora“ – niekoho, kto nie je emocionálne naviazaný na tvoje nákupy. Môže to byť rodič, kamarát či partner, ktorý vie objektívne povedať, kde sú zbytočné výdavky.

Zdanlivo malé zmeny pritom vytvárajú veľký efekt. Už len to, že si mladý človek raz do týždňa zabalí vlastný obed namiesto kúpy hotového jedla, môže zásadne zmeniť jeho rozpočet. „Finančná istota je možná. Je to iba o disciplíne,“ dodáva Ahmed.

Gen Z sa cíti stabilnejšie než staršie generácie

Napriek rastúcim cenám Gen Z výrazne pracuje na finančnom plánovaní. Podľa prieskumu Self Financial má priemerný príslušník generácie Z nasporených 1 804 dolárov. Takmer 34 % mladých uviedlo, že majú na účte medzi 501 – 1 000 dolármi (cca 800 eurami), zatiaľ čo 4,6 % nemá žiadne úspory.

Zaujímavé však je, že až 85,3 % si vedome odkladá peniaze na neočakávané udalosti. To je výrazne viac, než by mnohí predpokladali. Dáta z Bankrate ukazujú, že ľudia, ktorí museli siahnuť do rezerv, najčastejšie zaplatili nečakané výdavky vo výške 800 – 2 100 eur. Gen Z sa tak podľa výskumu pripravuje presne na tento typ nákladov.

Keď sa mladých opýtali, či sa cítia finančne stabilní, až 83,4 % odpovedalo kladne. Pre porovnanie: medzi všetkými vekovými skupinami odpovedalo „nie“ takmer 48 %. Gen Z sa teda subjektívne cíti stabilnejšie ako ich rodičia či starší súrodenci, hoci objektívne šetrí menej.

Výsledky však ukazujú aj druhú stranu mince: 22,5 % mladých priznáva, že o peniazoch premýšľa každý deň a viac ako polovica má finančný stres aspoň raz týždenne. Najčastejšie ich trápia zdravotné výdavky (51,7 %), účty za domácnosť (50,3 %) a splácanie dlhov (34,4 %).

Realita života mladých v roku 2025

Finančnému stresu Gen Z výrazne prispievajú dlhy. Študentské pôžičky sú obrovskou záťažou: priemerný mladý Američan má dlh 22 948 dolárov, pričom až 74,8 % priznáva, že spláca najmenej jednu študentskú pôžičku. Niet preto divu, že polovica mladých musela niekedy zobrať pôžičku aj na bežné výdavky domácnosti.

Na Slovensku funguje systém študentských pôžičiek cez Fond na podporu vzdelávania, ktorý poskytuje zvýhodnené úvery pre študentov vysokých škôl. Pôžičky sa počas štúdia nesplácajú ani neúročia a žiadatelia o ne môžu požiadať až šesťkrát počas štúdia.

Hoci systém existuje, presné štatistiky o tom, koľko mladých ľudí je reálne zadlžených, aká je priemerná výška dlhu či koľkí úvery splácajú, nie sú verejne dostupné. Problémom je aj to, že podľa medializovaných prípadov stovky žiadateľov nedostávajú od fondu pravidelné výpisy, takže často nevedia, aký je ich aktuálny zostatok.

Na rozdiel od USA preto neexistujú presné a reprezentatívne údaje o študentských dlhoch na Slovensku, no dlhodobé skúsenosti potvrdzujú, že systém pôžičiek funguje a mnohí študenti ho využívajú najmä na pokrytie nákladov spojených so štúdiom a bývaním.

Aj ďalší ukazovateľ ukazuje realitu mladých: 7,3 % neverí, že si niekedy budú môcť kúpiť vlastné bývanie. Na druhej strane, až 91,4 % z nich robí nejakú formu finančného plánovania a viac ako 90 % považuje kreditné skóre za veľmi dôležité. To je výrazne viac než pri starších generáciách.

Ako sa dá šetriť bez toho, aby to bolelo

Podľa Suze Orman, jednej z najznámejších finančných expertiek v USA, sú extrémne úsporné režimy kontraproduktívne. Môžu viesť k tzv. „odvetnému míňaniu“, teda k chvíľam, keď si človek po dlhom období obmedzení dopraje až príliš.

Namiesto toho odporúča sústrediť sa na malé, každodenné rozhodnutia, ktoré nebolia, no prinášajú výsledky. „Urobte jednu vec, ktorá vám dá pocit väčšej istoty,“ radí Orman pre CNBC. „Je to odloženie 10 dolárov? Je to to, že dnes nepôjdete na večeru?“

Práve takéto nenápadné rozhodnutia môžu Gen Z pomôcť vytvoriť finančné rezervy aj v období, keď je život drahší než kedykoľvek predtým.

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny