Grónsko môže radikálne zmeniť svet. Trump ho chce získať akýmikoľvek prostriedkami

  • Trumpove ambície s Grónskom vyvolali napätie v NATO
  • Spojenci zvažujú diplomatické a vojenské kroky
  • Ako budúcnosť ostrova ovplyvní globálnu bezpečnosť?
Grónsko je veľkou témou
Grónsko je veľkou témou Unsplash.com/Nicola Abraham, Wikimedia Commons
  • Trumpove ambície s Grónskom vyvolali napätie v NATO
  • Spojenci zvažujú diplomatické a vojenské kroky
  • Ako budúcnosť ostrova ovplyvní globálnu bezpečnosť?
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Grónsko je dôležitým bodom transatlantických vzťahov. Americký prezident Donald Trump v tejto súvislosti opäť rozvíril geopolitické napätie. Najnovšie vyhlásil, že Spojené štáty musia získať kontrolu nad Grónskom. Argumentuje národnou bezpečnosťou. Zároveň varuje pred Ruskom a Čínou.

Jeho slová vyvolali ostré reakcie v Európe. Najmä v NATO a v Európskej únii. Otázkou zostáva, ako ďaleko je Trump ochotný zájsť, píše Daily Mail. V prípade vojenskej operácie by to mohlo narušiť transatlantické väzby, eskalácia môže znamenať aj koniec paktu NATO. 

Trumpova rétorika a strategický význam Grónska

Trump vystúpil pred novinármi na palube Air Force One. Vyhlásil, že NATO potrebuje USA viac než naopak. Zároveň naznačil, že prípadné narušenie vzťahov ho nezastaví. Podľa neho je kontrola Grónska nevyhnutná.

Prezident zosmiešnil obranu ostrova. Povedal, že pozostáva z „dvoch psích záprahov“. Dodal, že v Arktíde operujú ruské lode. Podľa Trumpa je len otázkou času, kedy Rusko alebo Čína zakročia, pripomína britský denník. 

Grónsko má pritom vysokú strategickú hodnotu. Leží na kľúčovej arktickej trase. Disponuje nerastnými surovinami. Zároveň je dôležité pre radarové systémy. USA tam už dnes prevádzkujú základňu Pituffik.

Ako vnímaš postoj USA ku Grónsku?

Trump tvrdí, že dohoda by bola jednoduchšia cesta. Nevylučuje však ani nátlak. Vyhlásil, že „jedným či druhým spôsobom“ USA Grónsko získajú. Tieto slová vyvolali obavy spojencov.

The Guardian uvádza, že Grónsko má približne 57-tisíc obyvateľov. Ide o autonómne územie Dánska. Od roku 2009 má právo vyhlásiť nezávislosť. Väčšina populácie však podporuje status quo. Ostrov je finančne závislý od Kodane.

Napätie okolo Grónska naberá na obrátkach: Macron reaguje, Francúzsko vysiela vojská

Grónsko ako centrum záujmov

Grónsko je najväčší ostrov sveta a patrí medzi strategicky najvýznamnejšie územia Arktídy. Leží medzi Severným ľadovým oceánom a Atlantikom a má zásadný význam pre globálnu bezpečnosť, klímu aj dopravu. Približne 80 percent jeho povrchu pokrýva ľadovec, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri regulácii svetovej klímy a hladiny oceánov, uvádza BBC. 

Grónsko je autonómnym územím Dánska. Má právo vyhlásiť nezávislosť, no zatiaľ tak neurobilo. Dôvodom je silná ekonomická závislosť od Dánska, ktoré každoročne poskytuje významné finančné dotácie. Na ostrove žije približne 57-tisíc obyvateľov, prevažne Inuitov, pričom hlavnými odvetviami hospodárstva sú rybolov a verejné služby.

V posledných rokoch rastie záujem veľmocí o Grónsko. Dôvodom sú bohaté zásoby nerastných surovín, vrátane vzácnych zemín, ako aj jeho poloha na nových arktických námorných trasách. Spojené štáty tam už desaťročia prevádzkujú vojenskú základňu, dôležitú pre včasné varovanie a obranu.

Budúcnosť Grónska bude závisieť od rovnováhy medzi ekonomickým rozvojom, ochranou životného prostredia a právom obyvateľov rozhodovať o vlastnom osude. Ostrov sa tak stáva jedným z hlavných geopolitických bodov 21. storočia.

 

Reakcia NATO, Dánska a európskych spojencov

Dánska vláda reagovala rázne. Premiérka Mette Frederiksenová hovorí o zásadnom momente. Zdôraznila rešpekt k medzinárodnému právu. Pripomenula právo národov na sebaurčenie. Dánsky veľvyslanec v USA odmietol Trumpove tvrdenia. Poukázal na spoločnú históriu. Pripomenul pomoc po útokoch z 11. septembra. Zdôraznil, že o budúcnosti rozhodujú Grónčania, potvrdzuje Daily Mail. 

The Guardian potvrdil, že aj ďalšie európske štáty sa postavili za Kodaň. Nemecko a Švédsko odsúdili vyhrážky. Švédsky premiér varoval pred porušením medzinárodného práva. Podľa neho by to vytvorilo nebezpečný precedens. V NATO sa diskutuje o posilnení arktickej bezpečnosti. Uvažuje sa o vyšších výdavkoch. Aj o častejších vojenských cvičeniach. Cieľom je zmierniť americké obavy.

Zmluva z roku 1951 medzi USA a Dánskom už umožňuje rozšírenie americkej prítomnosti. Diplomati veria, že toto môže byť kompromis. Tvrdia, že Trumpove vyjadrenia o čínskych a ruských lodiach sú prehnané. Obavy sú však dôvodné, pretože vyhlásenia amerického prezidenta vzbudzujú vášne. A to napriek tomu, že posilnenie vojenskej prítomnosti je už ošetrené pôvodnými zmluvami. 

Možnosti EÚ sú diplomacia, sankcie a investície

Európska únia zatiaľ nemá jednotnú stratégiu. V hre je viac možností. Prvou je intenzívna diplomacia. Cieľom je presvedčiť americký Kongres a zmierniť prezidentove ambície. Ďalšou možnosťou sú ekonomické nástroje. EÚ má k dispozícii obchodný mechanizmus. Umožňuje obmedziť americký tovar a služby. Použitie si však vyžaduje jednomyseľný súhlas štátov.

 

Realita je zložitejšia. Európa je závislá od amerických technológií. Najmä v oblasti obrany a dát. Hrozba sankcií preto nemusí byť presvedčivá. Tretím riešením sú investície do Grónska. Ostrov dostáva ročne od Dánska asi 4 miliardy korún. To tvorí pätinu HDP. EÚ zvažuje zdvojnásobenie podpory po roku 2028, uvádza EuroNews. 

Cieľom je znížiť ekonomickú zraniteľnosť ostrova. Aj obavy z amerického ekonomického vplyvu. Grónčania si cenia severský sociálny model. Nechcú ho stratiť.

Bitcoin čaká zlomový rok 2026: Veľká predikcia Jakuba Kraľovanského

Krajné riešenie? Európske jednotky v Grónsku

Niektorí experti hovoria o nasadení vojakov. EÚ má kapacitu rýchleho nasadenia do 5-tisíc vojakov. Ich prítomnosť by bola symbolická. Mala by odradiť od anexie. Podľa analytikov by USA riskovali reputáciu. Zajatie spojeneckých vojakov by vyvolalo krízu. Zasiahlo by trhy aj obrannú spoluprácu. Aj americkú verejnosť, tvrdí EU Observer.

Situácia v rámci NATO

 Článok 5 NATO by v spore medzi Spojenými štátmi americkými a Dánskom bol prakticky nepoužiteľný. Na jeho aktiváciu je potrebná jednomyseľnosť, ktorá by chýbala. NATO nemá mechanizmus na riešenie ozbrojeného konfliktu medzi vlastnými členmi. Dánsko by mohlo využiť článok 4 na konzultácie, bez automatických opatrení.

Prípadný útok USA by alianciu rozdelil, podobne ako vojna v Iraku v roku 2003. NATO je výrazne závislé od amerického vedenia. Generálny tajomník Mark Rutte sa snaží udržať konsenzus a záväzok Washingtonu. Vojenské velenie vedie americký generál Alexus Grynkewich, podriadený prezidentovi Donaldovi Trumpovi, pripomína AP News. 

Nemecko aj Francúzsko naznačili pripravenosť konať. Zdôrazňujú však, že konflikt si neželajú. Ide skôr o odstrašenie, ktoré je zatiaľ v slovnej rovine.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: Daily Mail, BBC, The Guardian, EuroNews, EU Observer, AP News

Viac k téme: , , ,

Zahraničie

Najnovšie videá

PREMIUM

Aktuálne čítajú


Zahraničie

Teraz najčítanejšie

PREMIUM

Aktuálne čítajú

Trendové videá