Hipš a Gröhling o mizogýnii na školách: Politici stretnutím s Tateovcami posilňujú stereotypy, vláda živí agresivitu

Nielen v pracovných, ale aj osobných životoch sa nám stáva, že niektoré témy jednoducho odkladáme na neskôr. Nechávame si ich uložené v zásuvke s veľkým nápisom „potom“ kým sa nepreplní natoľko, že sa obsah vysype. Zatiaľ čo sa všetka pozornosť upiera na záchrankové tendre či alarmujúci stav verejných financií, školstvo sedí v kúte a čaká, kedy si ho niekto všimne.

Tém, ktoré sa týkajú školstva, je mnoho, avšak Štátna školská inšpekcia upozorňuje na fakt, ktorý nie je práve obľúbenou témou tlačových konferencií. Podľa údajov, ktoré uverejnila inšpekcia na sociálnej sieti, už nie je mizogýnia na školách len okrajový problém. Práve naopak, rastie.

Téma víri vody aj vo vysokej politike

Na úvod je potrebné vysvetliť, čo je to vlastne mizogýnia. Internetová encyklopédia Britannica ju definuje ako nenávisť alebo predsudky voči ženám, typicky prejavované mužmi. „Všeobecne sa uznáva, že mizogýnia je dôsledkom patriarchátu (spoločnosti dominovanej mužmi) a tento termín sa môže vzťahovať na určitých jednotlivcov, ako aj na väčšie systémy, spoločnosti alebo kultúry,“ znie stručná charakteristika.

Nie je teda pravda, že mizogýn je len ten, ktorý nemá rád ženy. Stačí, keď má voči nim spomínané predsudky alebo ich považuje za menejcenné. Nielen na Slovensku, ale aj vo svete je toho príkladom napríklad tvrdenie, že žena patrí do kuchyne alebo sa má starať o chod domácnosti a rodiť deti. Rastúcemu trendu podceňovania žien a uberania im na hodnote v júni neprispel ani minister vnútra.

Matúš Šutaj Eštok (Hlas) vtedy na sneme strany uviedol, že „byť matkou je to najviac, čo vie žena urobiť“. Mnohé známe osobnosti jeho výrok odsúdili a pre Denník N sa vyjadrili, že redukovať prínos žien na rodenie detí ich uráža.

Ďalšou kvapkou v mori bolo aj minulotýždňové stretnutie politikov Smeru s bratmi Tateovcami, na ktoré mnohí politici nereagovali nadšene. Fotografiu s kontroverznými súrodencami zverejnil na sociálnej sieti politik Richard Glück. Po jeho boku na snímke sedí Erik Kaliňák a Andrew Tate, ktorý je označovaný za ukážkový príklad mizogýna. Bližšie o tom písalo aj BBC.

Pre vysvetlenie, bratia Andrew a Tristan Tateovci čelia vážnym obvineniam v Rumunsku aj vo Veľkej Británii. Rumunská prokuratúra ich viní zo znásilnenia, obchodovania s ľuďmi, vedenia zločineckej skupiny a ďalších trestných činov. Obete mali byť nútené vykonávať se*uálne aktivitám vrátane natáčania po***grafického obsahu. V máji 2025 influencerov britská prokuratúra obžalovala v 21 bodoch za podobné skutky, pričom žiada ich vydanie. Tateovci všetky obvinenia odmietajú a tvrdia, že sú terčom konšpirácií.

Znepokojivé údaje

V kontexte všetkého spomenutého sa teda môžeme vrátiť k údajom, ktoré školská inšpekcia zverejnila. Monitorovanie Štátnej školskej inšpekcie, ktoré zahŕňalo 15 850 žiakov základných škôl, osemročných gymnázií, stredných odborných škôl a predmaturitných ročníkov gymnázií, odhalilo, že mizogýnne a autoritatívne postoje sú medzi chlapcami rozšírené naprieč všetkými typmi škôl.

Zo zverejnených údajov vyplýva, že až 21 % chlapcov verí, že ženy nemajú schopnosti viesť firmu či krajinu, pričom ďalších 20 % spochybňuje zmysel vysokoškolského vzdelania pre ženy. Navyše až 35 % chlapcov na stredných odborných školách je ochotných riešiť spoločenské problémy násilím, ak to „štát nezvládne“.

„Toto sú dáta, nie dojmy. Príprava na nový školský rok prináša príležitosť zamyslieť sa nad tým, ako v školách rozvíjame rešpekt, porozumenie a schopnosť kriticky myslieť. Práve škola môže byť priestorom, kde sa postoje mladých ľudí formujú spôsobom, ktorý prospieva celej spoločnosti,“ uzavrela inšpekcia.

Tieto alarmujúce výsledky naznačujú, že je nevyhnutné zaviesť v učebných osnovách občianskej, mediálnej a etickej výchovy systematickú diskusiu o rodovej rovnosti, kritické vnímanie stereotypov a nenásilné riešenie konfliktov už od najnižších ročníkov. Aby sme o tom však len nepolemizovali, pýtali sme sa tých, ktorí majú k tomu čo povedať.

Niektorí politici stereotypy posilňujú

Pripomíname, že výskum bol zverejnený už v máji, na čo poukazuje aj odborník na vzdelávanie Juraj Hipš. Jedným dychom ale dodáva, že keďže v posledných dňoch politici túto tému opäť otvorili, je rád, že štátna inštitúcia aj týmto spôsobom zareagovala. Na margo údajov sa domnieva, že jednou z príčin tak vysokých percent v prípade domnienky nižších schopností žien môže byť aj tradícia ich dlhodobého podceňovania v našej kultúre.

„Niektorí politici tieto stereotypy len posilňujú. Pripomeňme si len nedávny výrok ministra vnútra, ktorý tvrdil, že „byť matkou je najviac, čo vie žena urobiť“. Nehovoriac už o tom, ak sa politici stretávajú s mizogýnmi ako sú bratia Tateovci obvinení zo znásilnení a z obchodovania s ľuďmi. To by malo byť v slušnej spoločnosti absolútne neprípustné,“ konštatuje pre Startitup.

Miliónový tender na záchranky má získať firma blízka Hlasu, tvrdí PS. Šaško prelomí mlčanie (VYJADRENIE MINISTERSTVA)

Hovorí, že politici a sociálne siete vysielajú mladým ľuďom nebezpečný signál, že urážanie a ponižovanie žien máme akceptovať, a preto podporuje, aby štát reguloval tieto platformy, ako to už skúšajú iné krajiny. A to práve pre vysokú toxicitu obsahu, ktorý influenceri ako Tateovci zdieľajú.

Jedným z alarmujúcich faktov je aj ten, že údaje poukazujú na to, že každý piaty chlapec spochybňuje dôležitosť vysokoškolského vzdelania pre ženy. Hipš si to vysvetľuje tým, že máme stále ženy zafixované primárne ako matky. A tie predsa nepotrebujú vysoké školy.

„Preto je tak dôležité hovoriť o ženách, ktoré sú vedkyne, manažérky alebo programátorky. Učiteľky a učitelia by mali viesť deti k tomu, že nezáleží na tom, či je niekto chlapec alebo dievča, aby bol napríklad úspešný vedec alebo vedkyňa. Treba búrať predsudky, že dievčatá nemajú bunky napríklad na matematiku,“ dopĺňa.

Aká vláda, taká mládež

Politikov za ich komunikačné stratégie kritizuje aj bývalý minister školstva Branislav Gröhling (SaS). „V skratke: Aká vláda, taká mládež. Tieto nenávistné tendencie u mládeže rastú a nemôžeme sa diviť. Veď premiér Fico rozpráva, ako by vyfackal študenta, uškrtil úradníka či bil konkurenta lopatou. Minister Eštok šikanuje stredoškolákov a chodí sa k neonacistovi vysmievať z policajtov. A ministerka kultúry dá robiť hymnu človeku, ktorý vulgárne a agresívne komunikuje,“ povedal pre Startitup. 

Dodáva, že vláda aktívne živí agresivitu v spoločnosti, komunikuje vulgárne a niektorí jej predstavitelia rovno nabádajú k násiliu ako premiér Robert Fico.

Gröhling upozorňuje, že mnohí mladí namiesto záujmov a sebarozvoja sledujú dezinformačné kanály. Podľa neho by štát mal zasiahnuť najmä v tejto oblasti a vytvoriť protiopatrenia proti šíreniu nepravdivých informácií. Zároveň zdôrazňuje, že politici ako Fico by nemali schvaľovať či nabádať k násiliu ani používať vulgárny slovník, pretože svojim správaním formujú názory celej spoločnosti vrátane mládeže.

Advokát Para o možnom prepustení Mariana Kočnera: Nejde o kľučku, trest 19 rokov je absurdný

Pri téme násilia a agresivity údaje hovoria, že až 35 % chlapcov na stredných odborných školách je ochotných riešiť problémy v spoločnosti násilím, ak to „štát nezvládne“. Hipš ale upozorňuje, že to nie je len o školách, ale aj o celej spoločnosti. Do pozornosti dáva, že Slovensko podľa prieskumov patrí medzi druhú najviac polarizovanú krajinu v Európe.

Zdôrazňuje, že deti a mladí ľudia sú pod paľbou nenávistných prejavov, ktorým je nasiaknutý verejný priestor, avšak dá sa s tým niečo robiť. „Niekedy panuje mylný dojem, že úlohou školy je naučiť deti akademické vedomosti a tam to končí. To je hlboký omyl. Úlohou školy je reflektovať aj na spoločenské udalosti a primerane k veku detí tieto témy otvárať. Nemôže byť poslaním školy naučiť skvele gramatiku a rezignovať na to, ak sa niekto nenávistne vyjadruje o ženách,“ vysvetľuje.

Vystavenie stresu a ohováraniu

Súčasťou analýzy bolo aj to, že takmer 19 % žiakov ZŠ a 15 % žiakov SOŠ uvádza, že sa v škole „nikdy“ alebo len „málokedy“ cítia dobre a bezpečne. Podľa Gröhlinga môže zakročiť aj ministerstvo cez psychológov či vzdelávanie učiteľov a riaditeľov, avšak rovnako považuje za potrebné pozerať na stav spoločnosti. Ten podľa neho nezrkadlia len učitelia, ale aj politici.

Podľa výsledkov prieskumu viac ako 25 % žiakov „často“ zažíva ohováranie a 20–25 % bolo ponižovaných učiteľmi. Zaujímal nás preto pohľad exministra na to, ako sa k tejto problematike postaviť. Aj na základe ponižovania a spomínanej mizogýnie môže často dôjsť k šikane, ktorá je žiaľ, stále nedostatočne riešeným problémom na mnohých školách.

„Riešiť to možno podpornými tímami, ktoré sme naplánovali tak, aby v roku 2026 boli na každej škole povinne prítomné. Veľkým problémom je ponižovanie zo strany učiteľov a na to, aby sa nedialo, by mal prioritne dohliadať riaditeľ,“ dodal Gröhling.

Kočnera môže oslobodiť pokuta za tachograf. Luxemburský súd otriasol slovenskou justíciou

Výchova doma versus v škole

Ešte stále veľa ľudí naprieč názorovými spektrami šíri naratív, že rodič má vychovávať a učiteľ má učiť. S tým ale Hipš podľa vlastných slov absolútne nesúhlasí. „Úlohou školy nie je odovzdávať deťom len vedomosti alebo zručnosti. Škola je prirodzeným miestom, kde sa odovzdávajú aj hodnoty a postoje,“ vysvetľuje svoj názor.

Prízvukuje, že dnes už nie je pravidlom, že deti sa vzdelávajú len v škole, a to hlavne v čase existencie umelej inteligencie. „Ale to, čo umelá inteligencia nebude robiť, je učiť deti rešpektu, empatii alebo solidarite. To je presne to, čo môže a má robiť škola,“ doplnil.

Uznáva, že čiastočne je pravdou, čo sa hovorí, a síce, že deti sú iné ako v minulosti. Zmeny v správaní detí pripisuje internetu, sociálnym sieťam, ale aj spomínanej umelej inteligencii. Za obzvlášť toxickú považuje sieť TikTok. 

„Preslávili sa na nej aj bratia Tateovci, ktorí sú pre niektorých chlapcov vzorom. Dnes je nepochybné, že to má veľký vplyv na správanie a postoje detí. Neexistuje rýchly recept ako to vyriešiť. Osobne som presvedčený, že jednou z ciest je budovanie autentických vzťahov medzi pedagógmi a žiakmi,“ pokračuje.

Hipš si myslí, že pre mnohé deti môže byť práve učiteľ alebo učiteľka kľúčovou osobou, ktorej sa zdôverí, od ktorej môže získať pomoc a ktorí môžu byť zároveň vzorom. Avšak dodáva, že to „dlhá a neľahká cesta, keď súťažíme s rýchlym dopamínom sociálnych sietí“.

A čo teda ďalej?

Údaje, ktoré zverejňujeme v tomto príspevku môžu mať trpkú pachuť. Poukazujú na to, že ani tí najmenší z nás nie sú chránení akousi neviditeľnou bublinou. Nič ich neoddeľuje od sveta, v ktorom žijeme my všetci. A aj preto by nemalo školstvo sedieť v kúte.

20-tisíc eur a ospravedlnenie: Mazurek prehral spor so Sabakom, europoslanec sa tešil predčasne

Podľa Hipša je dôležité si uvedomiť, že musíme o školách prestať hovoriť len ako o inštitúciách, ktoré majú za úlohu „len“ odovdzdávať vedomosti. „To je prekonaný koncept. Poslaním škôl v 21. storočí je okrem iného vytvárať súdržnú spoločnosť. Spoločnosť, kde rovnoprávne postavenie žien a mužov je absolútne prirodzené.“

Práve základné školy sú podľa neho jedným z mála miest, kde môžeme toto poslanie napĺňať. „Pretože školy sú miesto, kde sa môžu stretávať rozmanité deti s rozmanitými príbehmi a kde môžeme začať budovať zárodky súdržnej spoločnosti. Také, kde postavenie mužov a žien je o rovnosti a nie ponižovaní a urážaní,“ uzavrel.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska