Zemetrasenie ohrozilo ruské jadrové ponorky: Historické otrasy pocítil aj Viljučinsk
- Historicky najsilnejšie zemetrasenie otriaslo Kamčatkou
- Zasiahnutá bola aj strategická základňa ruských jadrových ponoriek vo Viljučinsku
- Historicky najsilnejšie zemetrasenie otriaslo Kamčatkou
- Zasiahnutá bola aj strategická základňa ruských jadrových ponoriek vo Viljučinsku
V stredu v noci postihlo polostrov Kamčatku na ruskom Ďalekom východe najsilnejšie zemetrasenie od roku 1952. Magnitúda dosiahla podľa amerického geologického inštitútu 8,7 až 8,8, epicentrum sa nachádzalo približne 150 kilometrov od mesta Petropavlovsk-Kamčatskij.
Silné otrasy spustili varovania pred vlnami cunami vysokými až štyri metre, ktoré zasiahli viaceré pobrežné oblasti Ruska, Japonska či Havaja, informovali sme ešte včera.
Podľa informácií nezávislého portálu Agentstvo zemetrasenie zasiahlo aj uzavreté mesto Viljučinsk, kde sa nachádza základňa ruskej Tichooceánskej flotily a jadrových ponoriek. V Avačinskej zátoke, ktorá leží len sto kilometrov od epicentra, sa sústreďuje kľúčová infraštruktúra ruského námorníctva, upozornil ako prvý portál iDnes.
Varovania pre Japonsko a USA
Výstrahy pred cunami vydali japonské a americké úrady bezprostredne po prvých otrasoch. Vlna s výškou tri až štyri metre zasiahla ruské prístavy a pobrežie severných Kurilských ostrovov.
Miestne úrady v Severo-Kurilsku evakuovali približne 2 000 obyvateľov. V Japonsku odporučili opustiť domovy vyše 900-tisíc ľuďom, pričom prvá vlna zasiahla ostrov Hokkaido s výškou 30 centimetrov, ďalšie mohli byť výrazne vyššie.
Preventívne evakuácie nariadili aj na Havaji a Aljaške, úrady varovali aj obyvateľov Guamu a Midway. Podľa meteorológov zasiahli vlny cunami najmenej 16 pobrežných oblastí Japonska.
V prístavnom meste Išinomaki namerali zatiaľ najvyššiu vlnu 50 centimetrov, no odborníci upozorňovali, že hlavná vlna môže doraziť aj s oneskorením do 24 hodín. Japonská agentúra NHK uviedla, že výstrahy zostávajú v platnosti, pričom evakuácia sa dotkla úsekov od ostrova Hokkaido až po Okinawu.
Poškodené obchody aj obavy z jadrových ponoriek
Z Viljučinsku pochádzajú zábery, ktoré ukazujú popadaný tovar v obchodoch a poškodené stropy. „Vo vnútri je všetko prevrátené, časť tovaru leží na zemi a strop sa čiastočne zrútil,“ uviedol kanál Shot, ktorý má blízko k bezpečnostným zložkám.
Viljučinsk je strategickým vojenským uzlom – sídli tu základňa jadrových ponoriek Tichooceánskej flotily, vrátane moderných plavidiel štvrtej generácie, ako sú Imperátor Alexandr III. a Krasnojarsk.
V oblasti sa stavajú nové základne pre špeciálne ponorky Belgorod a Chabarovsk, ktoré majú niesť jadrové podvodné drony Poseidon. V Avačinskej zátoke sa podľa vojenských expertov nachádzajú aj špecializované opravárenské centrá a móla pre nakládku balistických rakiet, píše ďalej portál iDnes.
Na satelitných snímkach z 17. júla bolo pri prístavoch identifikovaných minimálne päť ponoriek. Neskôr boli len tri. Hoci rozsah škôd na infraštruktúre zatiaľ nie je známy, experti upozorňujú, že ak cunami dosiahlo výšku viac ako tri metre, mohlo zasiahnuť aj zariadenia priamo na pobreží. Analytici sa domnievajú, že ponorky boli zrejme evakuované ešte pred príchodom vĺn.
Silné otrasy, menšie škody, ale historický otras
Podľa Ruskej akadémie vied sa zemetrasenie udialo v hĺbke 17 kilometrov. Na Kamčatke sa počas evakuácií objavili aj problémy – niektorí obyvatelia sa sťažovali na uzamknuté núdzové východy na letisku.
Minister zdravotníctva Kamčatskej oblasti Oleg Melnikov potvrdil, že evidujú prvých zranených, všetci sú však v stabilizovanom stave. „Žiaľ, evidujeme pacientov, ktorí sa zranili počas zemetrasenia. Všetci sú v uspokojivom stave a v súčasnosti nie sú hlásené žiadne vážne zranenia,“ citovala ho agentúra TASS.
Výstrahy pred cunami boli vo štvrtok večer zrušené, no ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie stále neodporúča vstupovať do oblastí pri Avačinskej zátoke.
Odborníci očakávajú ďalšie satelitné snímky, ktoré ukážu, či cunami poškodilo aj vojenské objekty vo Viljučinsku. Zemetrasenie s magnitúdou 8,8 je považované za najsilnejšie od roku 2010, keď podobne silné otrasy zasiahli Čile.
Čítaj viac z kategórie: Zo sveta
Zdroje: idnes.sk, archív siu , shot