Hľadanie práce je dnes ponižujúce, tvrdí expertka s 30-ročnou praxou. V roku 2026 radí prestať posielať životopisy

  • Online uchádzanie sa o prácu je podľa rekrutačnej expertky na dne
  • Firmy dnes hľadajú ľudí inak než cez inzeráty
J.T. O'Donnell
  • Online uchádzanie sa o prácu je podľa rekrutačnej expertky na dne
  • Firmy dnes hľadajú ľudí inak než cez inzeráty
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Skúsenosť s hľadaním práce sa v posledných rokoch pre mnohých zmenila na psychicky vyčerpávajúci proces. Nejde len o konkurenciu, ale aj o samotný spôsob, akým sa dnes pracovné pozície obsadzujú.

Rekrutérka J. T. O’Donnell, ktorá sa v nábore pohybuje vyše troch desaťročí, opisuje online uchádzanie sa o prácu bez prikrášľovania: „Ak mám byť úprimná, podávanie žiadostí online musí byť jedna z najponižujúcejších a najdepresívnejších vecí, ktoré ľudia robia.“ Podľa nej je situácia taká zlá, ako ju ešte nezažila, píše portál CNBC

Za týmto pocitom nie je len subjektívna frustrácia. Firmy v mnohých odvetviach spomalili nábor, časť inzerátov pôsobí ako „ghost jobs“ – pozície, ktoré sa síce tvária reálne, no v skutočnosti sa neobsadzujú alebo sa obsadzujú interne.

Do toho prichádza lavína automatizovaných prihlášok: uchádzači využívajú AI na generovanie životopisov a motivačných listov, prípadne funkcie „auto-apply“, vďaka ktorým môže jeden človek odoslať desiatky žiadostí za pár minút.

Výsledok je tak neprekvapujúci. Aj slušná ponuka práce môže mať stovky uchádzačov v priebehu hodín a pre jednotlivca je čoraz ťažšie „preniknúť“ cez prvé filtre.

 

 
 
 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Startitup (@startitup_media)

Prečo samotné posielanie žiadostí prestáva fungovať?

O’Donnell tvrdí, že klasická taktika „nájdem inzerát a pošlem prihlášku“ už prestáva byť v roku 2026 efektívna. „Ak by som si v roku 2026 hľadala prácu, úprimne by som prestala posielať prihlášky online,“ hovorí.

Neznamená to, že online svet treba ignorovať, práve naopak. Pointa je, že nestačí byť len „ďalším menom v zozname“. V prostredí, kde sa k náboru dostáva viac automatizácie a menej ľudskej pozornosti, vyhráva ten, kto sa k rekrúterom dostane inak než cez preplnený formulár.

V tejto logike sa posúva cieľ. Namiesto toho, aby si sa snažil získať pozíciu cez inzerát, snaž sa dostať do stavu, keď ťa firma osloví. Inými slovami – byť „recruiter-sourced“, teda nájdený rekrutérom. 

Nové pravidlo hry

O’Donnell odporúča postup, ktorý sa dá zhrnúť ako „buďte viditeľní tam, kde rekrútéri hľadajú“. Začína sa to pragmaticky: vybrať si zoznam firiem, kde by si chcel pracovať. Napríklad si vyber 20 až 40 značiek a začni ich cielene sledovať na platformách typu LinkedIn či Glassdoor.

Nejde o pasívne scrollovanie, ale o systematické vnímanie toho, čo firma komunikuje: projekty, hodnoty, technologické smerovanie, úspechy tímov, prípadne kultúru práce.

Potom prichádza kľúčový krok: reagovať. Nie jednou vetou typu „Super!“, ale vecne, s kontextom a vlastným pohľadom. Podľa O’Donnell práve toto rozhoduje o tom, či sa objavíš v náborových výsledkoch.

„Všetci títo rekrútéri sú na tých platformách. A spôsob, ako sa budete zobrazovať vo výsledkoch, je to, že sa zapájate do obsahu firmy.“ Teda ak chceš, aby ťa videli, musíš byť súčasťou relevantnej konverzácie.

Prišli sme o Instagram, chýbate nám

V živote sa dejú aj nepríjemné veci a jednou z takých je aj to, že sme prišli o svoj oficiálny Instagram.

Na našom Instagrame, ktorý sme roky budovali, dávame priestor mladým talentom, podnikateľom či šikovným Slovákom. Zároveň tam zdieľame aktuálne správy, rozhovory a dianie doma či vo svete.

Pre vyše 500-tisíc sledovateľov to je každodenný kontakt so Startitupom, kde vždy nájdu rýchly prehľad aktuálnych správ.

O ten kontakt sme teraz prišli. A začíname odznova. Zakladáme nový Instagram účet a úprimne: bez vás to nepôjde.

Disciplína, ktorá prináša pracovné tipy

Ďalšou taktikou je budovanie vlastného obsahu. „To, čo teraz funguje, sú dialógy o vašej práci, priemysle a skill setoch.“

Práve tým sa tvorí prirodzený most k ľuďom z firiem, o ktoré máš záujem – a z toho môže vzniknúť relevantná správa typu: „Páči sa mi, ako to komentujete. Máme podobné pohľady. Môžeme sa spojiť?“

Ako praktický príklad uvádza klienta, projektového manažéra, ktorý si s ňou spravil „bucket list“ firiem a zaviedol rutinu nazvanú „documentation streak“.

Každý deň si otvoril LinkedIn, skontroloval nové príspevky vybraných spoločností a tam, kde dávalo zmysel, pridal vlastnú skúsenosť či doplnil pohľad z praxe.

Následne publikoval vlastný post, občas označil relevantnú firmu a cielene sa prepájal s ľuďmi z daného prostredia. Výsledok prišiel prekvapivo rýchlo.

„Robil to každý deň. Na 17. deň mu zavolal rekrúter z jednej z firiem z jeho zoznamu s pracovnou ponukou, ktorá nebola verejne zverejnená.“ O’Donnell to pomenúva priamo: „Toto je nový networking.“

Aký obsah písať, aby ťa brali vážne?

Podľa O’Donnell existuje niekoľko formátov, ktoré sa na LinkedIne osvedčujú, ak chceš pôsobiť profesionálne a zároveň ľudsky.

Patria sem:

  • pozorovania z odvetvia (čo sa deje v tvojom segmente),
  • „hot takes“ (odlišný, ale argumentovaný pohľad),
  • „kedysi vs. dnes“ (ako sa zmenila tvoja práca za posledné roky),
  • stručné zoznamy a procesy (konkrétne ponaučenia v bodoch),
  • storytelling (príbeh z praxe, napríklad riešenie ťažkej situácie).

Zmysel nie je robiť zo seba influencera. Zmysel je vytvoriť stopu, ktorá rekrúterovi dá odpoveď na otázku: kto si, čo viiéš, ako premýšľaš a či zapadáš do konkrétneho tímu.

Ako to O’Donnell uzatvára: „Doslova vytvárate priestor, kde vás rekrútéri nájdu a kontaktujú – a takto v tomto trhu začínate získavať pohovory.“ V prostredí, kde je online uchádzanie sa o prácu preplnené a často neosobné, sa práve táto stratégia javí ako najpriamejšia cesta, ako si znovu vrátiť kontrolu nad hľadaním práce.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking

Zdroje: CNBC, J.T. O’Donnell

Najnovšie videá

Trendové videá