Hlina nocoval pred vilou známou z kauzy PPA: Z čoho žije táto čvarga, ktorá vybrala na Malantu pol milióna?

Sľuby sa majú plniť a v prípade Alojza Hliny (SaS) to platí doslova. Politik sa rozhodol na vlastnej koži otestovať pohostinnosť známeho penziónu Malanta pri Nitre, ktorý verejnosť spája s rodinou Gašparovcov a oligarchom Norbertom Bödörom. O všetkom informoval na sociálnej sieti.

Výsledok? Miesto privítania v zariadení dotovanom z verejných zdrojov čakalo na návštevníkov len hrobové ticho, betónový plot a nekompromisne zamknutá brána. Hlina svojou iniciatívou poukázal na hlbší problém slovenského agroturizmu – projekty, ktoré na papieri slúžia ľuďom a rozvoju vidieka, no v realite fungujú skôr ako súkromné, nedobytné pevnosti vyvolených.

Zatiaľ čo poctiví podnikatelia v cestovnom ruchu bojujú o každého klienta a ich práca predstavuje každodennú drinu, v Malante sa komunikácia so zákazníkom zastavila na bode mrazu. Politik upozorňuje, že nejde len o jeden nevydarený pobyt, ale o symbol arogancie moci.

Podľa jeho slov ide o ukážkový príklad toho, ako niekto zneužil európske aj slovenské peniaze na vytvorenie luxusného zázemia, ktoré v skutočnosti turistov odpudzuje. SaS ešte dnes sľubuje priniesť ďalšie zistenia na popoludňajšej tlačovej kancelárii.

Misia Malanta

Celý príbeh začína celkom banálne – snahou o ubytovanie. Alojz Hlina so svojím tímom naplánoval na pondelok politickú akciu v Nitre, kde v rámci kampane proti mafii zbierajú podpisy pod petíciu. Rozhodli sa, že noc z nedele na pondelok strávia v penzióne Malanta, ktorý leží len kúsok od krajského mesta. Už v piatok dopoludnia využili oficiálny rezervačný formulár na webovej stránke zariadenia.

„Doteraz, a je teda nedeľa 21:31, nám neprišla na ten mail žiadna odpoveď,“ začína svoje rozprávanie Hlina v nedeľu večer priamo pred bránou objektu. Situácia na mieste ho však prekvapila hneď po príchode.

Namiesto lákavého turistického rezortu našiel miesto, ktoré pôsobí skôr ako strážená väznica než ako vidiecky dom. „Pôsobí to tu strašne neprívetivo, nehostinne, ale to bol asi zámer. Tu vôbec nebol zámer prilákať nejakého turistu. Tu bol skôr zámer niekoho odpudiť. Všade sú značky, že kamery, neviem čo, všetko možné. Naozaj to tu vyzerá ako základňa, nejaká vojenská základňa,“ opisuje politik prvý dojem.

Hlina zdôrazňuje, že hoci sa snažili overiť dostupnosť vopred, narazili na nepriechodný systém. Penzión nefiguruje na žiadnom medzinárodnom portáli typu Booking.com, kde si bežný cestovateľ vie v priebehu sekúnd overiť voľné kapacity. Ich vlastný formulár politik označil za neprívetivý, pretože návštevníkovi neposkytuje žiadnu spätnú väzbu o tom, či je vybraný termín voľný alebo obsadený.

Marketingový sen verzus realita

Kontrast medzi realitou, ktorú zažil Hlina, a oficiálnym opisom na webovej stránke zariadenia nemôže byť väčší. Na internete sa Vidiecky dom Malanta prezentuje ako oáza luxusu a pohody. Web penziónu sľubuje komfortné ubytovanie v štyroch tematicky zariadených izbách, pričom každá má mať vlastnú farebnú tonalitu pri zachovaní jednotného dizajnu celej vily. Popisy hovoria o maximálnom komforte, dostatku úložného priestoru a štýlových kúpeľniach.

Pre hostí má byť k dispozícii kompletne vybavená štýlová rustikálna kuchyňa s barovým sedením a priestranná jedáleň pre šesť osôb, ktorá je spojená s obývačkou. Tá má podľa webu reprezentovať ideálny priestor pre komfortné posedenie kedykoľvek počas dňa, s dokonalým výhľadom na okolitú scenériu.

Atmosféru má dotvárať krb s keramickým obložením, zatiaľ čo v suteréne čaká štýlová vínna pivnica a na terase veľký murovaný krb na prípravu gastronomických špecialít. Táto idylická ponuka však zjavne existuje len v digitálnom priestore. Pre bežného smrteľníka, ktorý si dovolí poslať rezerváciu, sa brány Malanty neotvoria.

Hlina: Keď turistický ruch nerobia srdciari, ale „čvarga“

Poslanec, ktorý má sám k podnikaniu blízko, ostro kritizuje prístup majiteľov k základným pravidlám cestovného ruchu. Pre neho je nepochopiteľné, že niekto, kto oficiálne prevádzkuje ubytovacie zariadenie, totálne ignoruje komunikáciu s potenciálnym klientom.

Nepomohla ani urgencia formou SMS správy zaslanej na mobilné číslo uvedené na stránke. „Dobrý večer. V piatok sme posielali rezerváciu na prenocovanie z nedele na pondelok, čo znamená dnes. Sme tu pri bráne. Viete nám otvoriť? Ešte vám ďakujem,“ znela správa, ktorá zostala bez odozvy.

„Ja sa pýtam, čo tá čvarga chcela robiť v tom turistickom ruchu? Ja poznám veľa, veľa ľudí, ktorí sa trápia, ktorí to majú radi, idú do toho srdcom. Turistický ruch je drina. Treba sa snažiť, treba sa usmievať,“ hovorí rozhorčene politik.

Kontrast medzi poctivými živnostníkmi a pozadím Malanty je podľa neho priepastný. Zatiaľ čo tisíce ľudí na Slovensku z turizmu reálne žijú, tu vidí len parazitovanie na dotáciách. „Z čoho žije táto čvarga, keď si vybrala, myslím, že na Malantu pol milióna, keď nechce robiť turistický ruch?“

Prázdne izby a podozrenia z podvodu

Hlinove skúsenosti nie sú ojedinelé. Poslankyňa Martina Holečková (SaS) už v minulosti zverejnila zistenia, podľa ktorých toto zariadenie v roku 2023 neubytovalo vôbec nikoho. Investigatíva portálu Aktuality potvrdzuje, že hoci Malanta získala štedrú dotáciu, jej obsadenosť vyvoláva vážne pochybnosti. Podľa údajov o zaplatenej dani za ubytovaných hostí spoločnosť SL-Stone ubytovala doposiaľ len 274 hostí za štyri roky. To predstavuje celkovú obsadenosť na úrovni iba 2,3 percenta.

SaS varuje pred obmedzením novinárov v parlamente. Hovoria o „kroku dva“ po rokovacom poriadku

Tieto čísla sú v ostrom rozpore s tvrdeniami prevádzkovateľov, ktorí záujemcom často tvrdia, že majú plne obsadené až do konca roka. Holečková tento stav označila za jeden veľký podvod. Zariadenie totiž získalo dotáciu pod podmienkou, že bude fungovať ako ubytovacie zariadenie po dobu minimálne piatich rokov.

Ak v ňom však reálne nikto nebýva a turistov nechávajú pred bránou, dochádza k zjavnému porušeniu dotačných pravidiel. Aktuality ďalej uvádzajú, že prípad už preveruje aj Úrad európskeho prokurátora (EPPO), čo potvrdzuje podozrenia zo zneužitia verejných zdrojov.

Polmiliónová dotácia „za päť minút dvanásť“

Pôvod polmiliónovej dotácie na túto haciendu je rovnako kontroverzný ako jej prevádzka. Ako informoval Denník N, sumu vyše 550-tisíc eur pridelila Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) firme SL-Stone v roku 2016, len jeden jediný deň pred parlamentnými voľbami. Rozhodnutie vtedy urobil rezort pod vedením Ľubomíra Jahnátka (Smer-SD).

Portál v článku zdôrazňuje, že areál vyrástol v úplnom súkromí uprostred polí pri rybníkoch, ďaleko od zrakov verejnosti, no so silným personálnym prepojením na nitrianskych oligarchov. Pozemok v bezprostrednom susedstve vily dokonca vlastní matka Norberta Bödöra.

Pre kritikov, ktorých cituje denník, predstavuje Malanta učebnicový príklad zneužitia podpory cestovného ruchu na výstavbu súkromného sídla pre vyvolených. Keď sa redaktorka Denníka N pokúsila v zariadení ubytovať, rovnako ako Hlina nepochodila.

Šimečka: Sebe chleby, ľuďom omrvinky

K vlne kritiky sa ostro pridalo aj hnutie Progresívne Slovensko (PS), ktoré situáciu v Malante vníma ako systémové zlyhanie. Predseda PS Michal Šimečka vyhlásil, že Ficovmu „zlepencu“ je Európska únia dobrá len na zneužívanie eurofondov. Podľa neho sa za tieto peniaze mali stavať nemocnice a cesty, nie súkromné luxusné sídla.

Fico pred stretnutím s Macronom ostro kritizuje Brusel: „To si z nás robíte, pán komisár, akože srandu?“

„Malanta, Sebechleby a ďalšie podozrivé haciendy. Sebe chleby, ľuďom omrvinky, to presne charakterizuje Ficov zlepenec. Je to očividné zneužívanie európskych zdrojov, ktoré v PS nenecháme len tak,“ zdôraznil Šimečka.

Poslanec NR SR Ján Hargaš (PS) sa išiel o situácii presvedčiť priamo na miesto. Jeho skúsenosť podčiarkuje bizarnosť celého „podnikania“. „Zistili sme, že ani na predĺžený víkend tam nemajú žiadnych hostí. Bol tam len jeden pracovník, ktorý si hneď po našom príchode začal s niekým písať na mobile a spoza zatvorenej brány si fotil naše auto a ŠPZ. V akom ubytovacom zariadení ste toto zažili?“ pýta sa Hargaš.

Podpredsedníčka Výboru EP pre rozpočet Lucia Yar (PS) doplnila, že stavanie haciend z eurofondov predstavuje nielen papalášizmus, ale aj priame okrádanie občanov Slovenska. „Kým pre vyvolených sa na Slovensku stavajú ranče a kaštiele, my, bežní ľudia sa skladáme na okná a podlahy pre nemocnice,“ podotkla Yar.

Európsky parlament bije na poplach

Problém prerástol hranice Slovenska a dostal sa až do Bruselu. V Európskom parlamente prebehla búrlivá debata o korupcii v slovenskej Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Na rokovaní výboru pre kontrolu rozpočtu zazneli informácie o haciendách, na ktoré smerovali desiatky miliónov eur, hoci mali slúžiť ako verejné penzióny.

Europoslanci si vypočuli svedectvá exministra Zsolta Simona, Zuzany Petkovej z Nadácie Zastavme korupciu či bývalého šéfa NAKA Ľubomíra Daňka. Vystúpila aj bývalá funkcionárka PPA Zuzana Šubová, ktorá na kauzu haciend dlhodobo upozorňuje.

Ako informuje Denník N, Šubová v europarlamente hovorila o tom, že pri čerpaní eurofondov nejde o zlyhanie jednotlivcov, ale o vážne systémové zlyhania. „Ak kontrolné mechanizmy nefungujú, nejde o individuálne pochybenia. Ide o fatálne systémové zlyhanie ochrany finančných záujmov Európskej únie,“ cituje ju portál.

Minister športu Huliak dočasne pozastavuje finančnú podporu pre SFZ

Nemecká europoslankyňa Monika Hohlmeier (CSU) po hearingu uviedla, že na Slovensku zjavne zlyhali štátne inštitúcie, čo by podľa nej mohlo viesť až k pozastaveniu finančných prostriedkov.

Vláda mlčí, kým prokurátori vyšetrujú

Zaujímavosťou celého hearingu v Bruseli bola absencia zástupcov slovenskej vlády. Hoci organizátori pozvali predstaviteľov koalície aj slovenskej stálej misie, nikto z nich neprišiel. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč aktivitu europarlamentu vopred kritizoval. Informoval o tom portál Postoj.

Český europoslanec Tomáš Zdechovský však po rokovaní konštatoval jasne: „Korupcia a zneužívanie eurofondov, ako sme videli v prípade haciend, sa obhájiť nedajú.“

Zdechovský zároveň upozornil na nebezpečné pozadie vyšetrovania. Citlivé údaje si už neukladá do mobilu pre opakované kybernetické útoky a dôkazy radšej uchováva v papierovej podobe.

Medzičasom nemecký europoslanec Daniel Freund navštívil Slovensko a osobne si pozrel vilu Amonra v Limbachu, ktorá získala 200-tisíc eur na cestovný ruch, no skolaudovali ju ako súkromný dom. Vlastní ju firma Ivana Norockého, niekdajšieho kandidáta za stranu Smer. Freund tento prípad označil za najhorší spôsob, ako môže krajina zničiť dôveru Únie.

Fafokan: Štát ako bankomat pre vyvolených

Kým politici diskutujú, realita v teréne prináša ďalšie šokujúce zistenia. Nadácia Zastavme korupciu upozornila, že PPA vlani v auguste vyplatila ďalších takmer 830-tisíc eur na penzión Fafokan v Sebechleboch.

Štátna agentúra peniaze poslala napriek tomu, že k projektu niekto doložil falošné zmluvy a prípad od roku 2021 vyšetruje polícia. Vyšetrovanie odhalilo sfalšované nájomné zmluvy aj súhlasy Slovenského pozemkového fondu.

„Aj mafia chodila v obleku a robila hrozné veci,“ hovorí Gröhling. Politici prehovorili o rokovacom poriadku (ANKETA)

„PPA peniaze aj tak vyplatila, hoci podľa predpisov by mala počkať do skončenia vyšetrovania,“ upozornila nadácia. Zuzana Petková, riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu, zdôraznila, že štát nesmie slúžiť ako bankomat pre vyvolených podnikateľov, obzvlášť ak existujú dôkazy o ich zavádzaní. Nadácia sa v tejto súvislosti obracia na generálnu prokuratúru aj európsky vyšetrovací orgán OLAF.

Boj o dušu a charakter Slovenska

Alojz Hlina vo svojom vystúpení presahuje hranice jedného penziónu a otvára tému identity národa. Pripomína históriu Nitry a Cyrila a Metoda ako symboly pohostinnosti. Pýta sa, či sme stále tým národom, ktorý víta hostí, alebo krajinou, kde vyvolení ignorujú zákony aj slušnosť. Zároveň varuje pred rezignáciou. Svoje konanie vníma ako nevyhnutný spôsob, ako dodať veciam výrazovú silu a ukázať, že s aroganciou moci sa netreba zmieriť.

Svoju kritiku mieri aj na poradcov súčasného premiéra, ktorých označuje za pochybné postavy bez kreditu. Pýta sa, kde sa v 5,5-miliónovom národe stratili ľudia s morálnym kreditom a reálnymi výsledkami, ktorí nemusia parazitovať na štáte.

Záver Hlinovho nočného bdenia patrí priamej výzve občanom, najmä voličom súčasnej koalície. Žiada ich, aby otvorili oči a nenechali sa opiť rožkom. „Nenechajte sa kúpiť za 13. dôchodok. Nenechajte sa kúpiť za táraniny. Nevidíte to? Od januára dostávame šlehy priamo do tváre,“ hovorí.

Podľa Hlinu je jediným riešením vytrvalá komunikácia a odhaľovanie pravdy o takých projektoch, ako je Malanta či Fafokan. Svoju cestu po Slovensku s petíciou proti mafii vníma ako strategický boj o vytrhnutie krajiny z rúk ľudí, ktorí si z nej urobili vlastný revír.

„Slovensko môže byť krásna a úspešná krajina, ale určite nie s týmito ľuďmi, ktorí boli schopní vytiahnuť státisíce eur od poľnohospodárov a postaviť si za ne súkromné haciendy a obohnať ich hnusným škaredým betónovým plotom,“ uzavrel poslanec SaS.

Čítaj viac z kategórie: Politika