Hodinový hotel, v ktorom budeš chcieť ostať navždy

  • Interiér pražského hodinového hotela navrhla mladá architektka Lenka Míková
  • Priestor, ktorý nemá žiadny zdroj prirodzeného svetla aj vďaka odhaleným hrubým povrchom a scénickej práci pôsobí ako vystrihnutý z film
  • Autorka sa inšpirovala estetikou Davida Lynca
 srcset
BoysPlayNice
  • Interiér pražského hodinového hotela navrhla mladá architektka Lenka Míková
  • Priestor, ktorý nemá žiadny zdroj prirodzeného svetla aj vďaka odhaleným hrubým povrchom a scénickej práci pôsobí ako vystrihnutý z film
  • Autorka sa inšpirovala estetikou Davida Lynca
Podľa článku od autora Martina Ťažká, Archinfo.sk, autori projektu: Ing. arch. Lenka Míková

Intimitu podporuje hra s umelým osvetlením a jeho rôzne efekty. S odhaleným hrubým murivom kontrastuje minimalistické poňatie nových povrchov, ktoré zjednocuje vždy jedna farba na všetkom – podlahy, steny, dvere i nábytok a doplnky. Pre posilnenie dojmu „luxusu“ je pridaný ďalší doplnkový dekor – vo väčších izbách textúra kameňa, v tých menších potom takmer exotické kresba dreva. Balansovanie na hranici gýča v tomto prípade vôbec nevadí…“

Viac o nezvyčajnej realizácii prezradia odpovede architektky Lenky Míkovej:

Archinfo: Zaujímavý typologický druh v našich končinách. Na podobný typ hotelových služieb sme boli zvyknutí skôr v Japonsku. Ako ste sa dostali k takejto zakázke?

Lenka Míková: Oslovil ma priamo klient na základe doporučenia od známeho.

Archinfo: Vo výsledku je zrejmé, že architekt tu dokázal presadiť svoju tvorivú predstavu. Aký bol dialóg investor – architekt? Od začiatku mali spoločnú predstavu, alebo výsledok je procesom dlhého a možno aj náročného hľadania výslednej podoby?

Lenka Míková: Klient mi dal vo výtvarnom riešení celkom voľnú ruku, mal na interiér nároky hlavne prevádzkové a technické aby to vyhovovalo danej prevádzke a jej špecifickým potrebám .. teda riešila sa veľa práve intimita, regulácia osvetlenia, údržba, alebo napríklad aj bezpečnosť, aby sa nič nedalo zničiť alebo ukradnúť .. :)

Archinfo: Typológiu ste študovali teoreticky, alebo bola možnosť aj osobne navštíviť podobné zariadenia?

Lenka Míková: Iba teoreticky, robila som si malý rešerš na začiatku, prevádzkové veci a riešenie sme konzultovali s jednou osobou, v tejto oblasti dosť skúsenou. Ale inak som sa osobne skôr snažila od úvah nad prevádzkou a zákazníkmi oprostiť a navrhovať to skôr ako taký vlastný snový svet v podzemí s pôsobivou atmosférou.

Viac podobných článkov nájdeš na Archinfo.sk 

Archinfo: Čo Vás najviac potešilo a na aké špecifiká podobných netypických zadaní by ste chceli upozorniť svojich kolegov?

Lenka Míková: Osobne ma najviac baví tá červená izba a atmosféra hodinového hotela, ktorú tá farebnosť, osvetlenie a tehly vytvárajú. Jeden typ nasvietenia sme zvolili nepriamo odrazom od klenby, svetlo má potom mäkkú a príjemnú farbu i intenzitu a robí príjemnú náladu, že si tam ani neprídete ako v pivnici. Vo vstupnej časti sme sa snažili o efektné nasvietenie, čo by človeka svojím spôsobom odstrihlo od sveta vonku, hľadala sa určitá adekvátna miera temnoty .. a dôležitý bol tiež pomyselný príbeh – predstaviť si dej a vytvoriť si scenár, ako sa návštevník pohybuje a čo zažíva už od vstupu z ulice až k samotnej posteli .. :)

Zdroj: Archinfo.sk

Najnovšie video