Hormón šťastia môže mať temnú stránku: Nový výskum odhaľuje, ako serotonín ovplyvňuje rast rakoviny

Serotonín ľudia často opisujú ako „hormón šťastia“, pretože zohráva dôležitú úlohu v regulácii nálady. Nové výskumy však ukazujú, že táto molekula pôsobí v tele oveľa širšie – a môže sa zapojiť aj do rozvoja rakoviny. Nie cez mozog, ale cez mechanizmy v iných tkanivách.

Hoci si ho väčšina ľudí spája s psychikou, asi 95 % serotonínu vzniká v tráviacom trakte. Odtiaľ putuje krvou do pečene, pankreasu, svalov, kostí, tukového tkaniva a k imunitným bunkám. Serotonín reguluje hladinu cukru v krvi, podieľa sa na regulácii telesnej teploty, ovplyvňuje pevnosť kostí, chuť do jedla, pohyblivosť čriev, se*uálne funkcie, hojenie rán aj obranyschopnosť voči mikróbom. Je teda signálnou molekulou pre veľké množstvo buniek v celom tele.

Ako môže serotonín zapnúť rakovinové gény

Tím vedcov z Icahn School of Medicine v New Yorku ukázal, že hormón šťastia môže vnikať priamo do buniek a dostať sa až k DNA v jadre. Tam sa viaže na tzv. „molekulárne prepínače“, ktoré rozhodujú, či sa konkrétny gén zapne, alebo zostane vypnutý. Výskumníci v roku 2024, podľa PubMed, zistili, že takto dokáže aktivovať aj gény spojené s nádorovým rastom.

Následné práce potvrdili túto mechaniku v rôznych typoch nádorov, napríklad v nádoroch mozgu, pečene či pankreasu. Serotonín v týchto prípadoch nepôsobí ako klasický neurotransmiter, ale ako epigenetický regulátor – ovplyvňuje aktivitu génov bez zmeny samotnej DNA. 

Viaceré prehľadové štúdie podľa Science Alert opisujú, že serotonín podporuje delenie nádorových buniek, rast ciev v nádore a môže sa podieľať aj na úniku nádorov pred imunitnou reakciou. Zároveň autori upozorňujú, že úloha serotonínu v rakovine nie je jednoznačná: účinok závisí od typu nádoru, prítomných receptorov aj od stavu imunitného systému.

zdroj: Unsplash/Peter Conlan, Vicky Hladynets

Epigenetické terapie

Nové poznatky posúvajú serotonín do centra záujmu výskumu tzv. epigenetických terapií. Cieľom týchto liečebných prístupov je prehodiť „prepínače“ génov v rakovinových bunkách – vypnúť gény, ktoré podporujú rast nádoru, a naopak zapnúť gény, ktoré brzdia nádorový rast.

Tím z University of Limerick v Írsku skúma presné miesta, na ktoré sa hormón šťastia na DNA viaže, a spôsoby, ako tento proces ovplyvniť. Ak vedci lepšie určia cieľové úseky, môžu navrhnúť lieky, ktoré zabránia serotonínu aktivovať „nesprávne“ gény v nádorových bunkách. Takéto lieky by upravovali činnosť génov, nie ich kód – patrili by teda medzi epigenetické, nie genetické terapie.

Výskumníci v The Conversation zároveň upozorňujú, že tieto predstavy zatiaľ stoja najmä na laboratórnych experimentoch. Pred klinickým nasadením musí prebehnúť séria zvieracích pokusov a následne veľkých klinických štúdií.

Evolúcia v priamom prenose: Tretina ľudí už má v ruke niečo navyše. Anatomická rarita sa stáva bežnou

Serotonín v mozgu vs. serotonin v črevách

Otázka serotonínu v rakovine prirodzene vyvoláva obavy u ľudí, ktorí užívajú antidepresíva typu SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu). Tieto lieky zvyšujú hladinu serotonínu v mozgu a zlepšujú náladu, zároveň však blokujú transportné kanály, cez ktoré bunky prijímajú serotonín.

Podľa aktuálnych dát sa mozgový serotonín, ktorý ovplyvňuje náladu, správa oddelene od serotonínu produkovaného v čreve. SSRI pôsobia v mozgu, no podľa súčasných poznatkov neexistuje dôkaz, že by zvyšovali riziko vzniku rakoviny.

Naopak, nové experimentálne práce naznačujú možný protitumorový efekt SSRI. Štúdia publikovaná v New York Post ukázala, že niektoré SSRI dokážu u myší zlepšiť funkciu tzv. killer T-buniek – imunitných buniek, ktoré vyhľadávajú a ničia nádorové bunky. V modeloch melanómu, rakoviny prsníka či hrubého čreva tieto lieky zmenšili veľkosť nádorov a po spojení s modernou imunoterapiou ešte posilnili účinok liečby.

Výskumníci preto skúmajú, či sa SSRI dajú v budúcnosti využiť ako doplnok k onkologickej liečbe. Zatiaľ však ide o predklinický výskum a používanie týchto liekov v onkológii zatiaľ nepatrí medzi štandardné postupy.

Doterajšie práce ukazujú, že hormón šťastia má v organizme dvojitú tvár. Na jednej strane podporuje zdravé fungovanie mnohých orgánov, na druhej strane môže v určitých situáciách aktivovať gény spojené s nádorovým rastom alebo meniť správanie imunitných buniek v prospech nádoru. Vedci preto vidia v serotoníne aj potenciálny terapeutický cieľ – buď cez epigenetické zásahy v nádorových bunkách, alebo cez moduláciu imunitnej odpovede. 

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy