Hrozí kolaps Golfského prúdu, varujú vedci: Európu čakajú extrémne zimy, suchá a stúpajúce hladiny morí

Podľa novej vedeckej štúdie už kolaps Atlantickej meridionálnej cirkulácie (AMOC), kľúčovej súčasti Golfského prúdu, nemožno považovať za málo pravdepodobnú udalosť.

Ako upozornil denník Guardian, ide o zásadnú časť globálneho klimatického systému, ktorá prináša teplú tropickú vodu na sever, kde ochladzuje klímu a formuje spätné prúdy. Výskum ukazuje, že tzv. bod zlomu by sme mohli prekročiť v priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí.

Riziko rastie aj pri nízkych emisiách

Analýza klimatických modelov publikovaná v Environmental Research Letters ukázala, že ak budú emisie uhlíka ďalej rásť, v 70 % prípadov dôjde k zrúteniu AMOC. Pri strednom emisnom scenári hrozí kolaps v 37 % modelov a dokonca aj pri nízkych emisiách, ktoré by zodpovedali cieľom Parížskej dohody, je riziko 25 %.

Profesor Stefan Rahmstorf z Potsdamského inštitútu pre výskum klimatických dopadov pre Guardian priznal, že nové výsledky sú pre vedcov šokom: „Donedávna som hovoril, že šanca na kolaps je pod 10 %. Teraz, aj pri nízkych emisiách, vyzerá riziko skôr na 25 %.“ Dodal, že bod zlomu môže nastať už v priebehu 10 až 20 rokov, pričom samotný kolaps sa prejaví o 50 až 100 rokov neskôr.

Vedci zároveň upozorňujú, že modely ešte nezapočítavajú zrýchlené topenie ľadovcov v Grónsku, čo ďalej oslabuje hustotu povrchovej vody a spomaľuje cirkuláciu. To by mohlo znamenať, že riziko je v skutočnosti ešte vyššie.

Dopady na Európu a svet

Ak by sa AMOC zrútilo, malo by to dramatické následky pre Európu aj globálne podnebie. Podľa Guardianu by západná Európa čelila extrémne studeným zimám a suchým letám, zatiaľ čo pásmo tropických dažďov, od ktorých závisia milióny ľudí, by sa presunulo. K už tak stúpajúcej hladine morí by sa pridalo ďalších približne 50 centimetrov.

Na varovný scenár upozornil aj európsky komisár pre klímu Wopke Hoekstra, ktorý pre denník Politico vyhlásil, že ide o „budíček pre celú Európu“. Dodal, že Golfský prúd je tým, čo udržuje mierne zimy v severnej Európe na rozdiel od oblastí v podobnej zemepisnej šírke ako je Kanada. „Táto nová štúdia hovorí, že kolaps sa môže odohrať ešte počas nášho života,“ zdôraznil.

Podpredsedníčka Európskej komisie Teresa Ribera dokonca navrhla, aby sa AMOC zaradilo medzi otázky národnej bezpečnosti, vzhľadom na jeho strategický význam pre európsku stabilitu.

Neistota, no dôsledky sú vážne

Štúdia vedcov z Utrechtskej univerzity, analyzujúca 25 klimatických modelov, odhaduje, že pri strednom emisnom scenári by AMOC mohlo začať kolabovať už od roku 2063, pri vysokých emisiách dokonca od roku 2055. Aj pri nízkom scenári, zodpovedajúcom Parížskej dohode, existuje štvrtinová šanca kolapsu.

Profesor Sybren Drijfhout z Univerzity v Southamptone, ktorý publikoval samostatný výskum s podobnými závermi, upozornil: „Podľa súčasných modelov je riziko kolapsu väčšie, než sme si doteraz mysleli.“

Napriek neistotám sa vedci zhodujú, že spomalenie či oslabenie prúdenia už prebieha. Podľa Rahmstorfa je preto zásadné okamžite znižovať emisie, keďže práve najbližšie desaťročia rozhodnú, či sa spustí proces, ktorý sa už nebude dať zastaviť.

Ako pripomenul klimatológ Jonathan Baker z britského Met Office, aj keby sa úplný kolaps v tomto storočí nestal, oslabenie prúdenia prinesie vážne dôsledky pre európske podnebie: chladnejšie zimy, suchšie letá a zvýšené riziko klimatických extrémov. „Budúcnosť Atlantickej cirkulácie je stále v našich rukách,“ dodal.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy