Iba jediná krajina na svete je sebestačná: Slovensko sa voči Rakúsku či Česku ocitlo na lepšej pozícii (REBRÍČEK)

Debata o potravinovej sebestačnosti sa v posledných rokoch vracia čoraz častejšie. Pandémia covidu aj vojna na Ukrajine ukázali, aké zraniteľné môžu byť dlhé dodávateľské reťazce.

Ako pripomínajú vedci v časopise Nature, pri hodnotení nestačí sledovať len to, či krajina vyprodukuje dosť kalórií. Dôležité je aj to, či si vie zabezpečiť pestrú a vyváženú stravu naprieč základnými skupinami potravín.

Porovnanie vychádza zo siedmich skupín, medzi ktoré patria škrobové základné potraviny, ovocie, zelenina, mliečne výrobky, mäso, ryby a strukoviny spolu s orechmi a semenami. Práve tento širší pohľad ukázal, že úplná sebestačnosť je vo svete skôr výnimkou než pravidlom.

Svet je od úplnej sebestačnosti ďaleko

Podľa vedcov dokáže zo 186 sledovaných krajín iba jedna pokryť domácou výrobou všetkých sedem základných skupín potravín. Touto výnimkou je Guyana. Hneď za ňou nasledujú Čína a Vietnam, ktoré pokrývajú šesť skupín zo siedmich. Už tento výsledok ukazuje, že ani veľké a silné ekonomiky nemusia byť automaticky potravinovo nezávislé.

Portál Visual Capitalist upozorňuje, že väčšina krajín zaostáva aspoň v jednej oblasti. Bohatstvo samo osebe nezaručuje potravinovú nezávislosť. Vidno to aj na Spojených štátoch či Kanade, ktoré podľa rebríčka pokrývajú iba štyri skupiny zo siedmich. Dôvodom býva klíma, kratšie pestovateľské obdobie alebo štrukturálne limity v určitých odvetviach poľnohospodárstva.

V štúdii zároveň uvádzajú, že 154 krajín je schopných pokryť dve až päť skupín. Viac než tretina všetkých štátov dosahuje dve alebo menej skupín. Úplná sebestačnosť je teda skutočne vzácna a aj lepšie umiestnené štáty sa spravidla spoliehajú na dovoz aspoň časti potravín.

Európa má silné miesta, no nie je jednotná

Výsledky ukazujú, že Európa nepôsobí ako jeden rovnaký blok. Niektoré štáty sú na tom pomerne dobre, iné citeľne slabšie. Podľa vedcov patrí Európa spolu s Južnou Amerikou medzi regióny, kde sa častejšie objavujú krajiny so sebestačnosťou v piatich a viac skupinách. Zároveň však výskum pripomína, že sedem z európskych krajín dosahuje dve alebo menej skupín, takže rozdiely vnútri kontinentu sú výrazné.

Silnou stránkou Európy sú podľa štúdie mliečne výrobky. Štúdia uvádza, že všetky európske krajiny vedia samostatne pokryť svoje potreby v tejto skupine. Slabšie výsledky sa naopak objavujú pri ovocí v severnej Európe a pri rybách a morských plodoch, kde je sebestačnosť vo svete vo všeobecnosti nízka.

Slovensko je v strede poľa, susedia sú na tom rôzne

Pre Slovensko vychádza z rebríčka portálu Visual Capitalist výsledok štyri skupiny zo siedmich. To znamená, že krajina nepatrí medzi úplne najslabších hráčov, no zároveň ani medzi európsku špičku. Slovensko je skôr v širšom strede poľa, kde sa nachádza veľká časť sveta.

Zaujímavý je najmä pohľad na okolie. Poľsko rovnako pokrýva štyri skupiny a Maďarsko tiež štyri. Česko dosahuje tri skupiny a Rakúsko iba dve. Na opačnej strane stojí Ukrajina, ktorá podľa tohto porovnania pokrýva päť skupín. Rumunsko má takisto päť skupín a Srbsko aj Chorvátsko rovnako päť. V širšom susedstve teda vidno, že priestor strednej a juhovýchodnej Európy nie je na tom zle, ale medzi jednotlivými krajinami existujú citeľné rozdiely.

Pri bežnom čítaní rebríčka je dôležité všimnúť si jednu vec. Údaj nehovorí o tom, že krajina bez problémov uživí obyvateľov vo všetkom, čo sa vyrába. Hovorí o tom, v koľkých zo siedmich základných skupín vie domácou produkciou pokryť odporúčanú potrebu obyvateľstva.

Nestačí vyrobiť veľa, rozhoduje aj pestrosť a obchod

Podľa štúdie je potravinová sebestačnosť úzko spojená aj s obchodom. Mnohé štáty dokážu získať chýbajúce potraviny dovozom, čo zvyšuje odolnosť systému. Zároveň však platí, že prílišná závislosť od malého počtu obchodných partnerov môže byť rizikom, ak príde kríza, výpadok dopravy alebo geopolitické napätie.

Aj preto výskumníci upozorňujú, že cesta k bezpečnejšiemu zásobovaniu nevedie len cez domáce farmy, ale aj cez rozumné rozloženie dovozu. Pre Slovensko a jeho susedov tak neplatí len to, koľko skupín vedia pokryť doma, ale aj to, odkiaľ dovážajú zvyšok. Výsledky ukazujú, že úplná potravinová nezávislosť je vo svete výnimočná. O to dôležitejšie je vedieť, kde je krajina silná a kde zostáva odkázaná na okolie.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti