„Idem preč,“ vyhlásil Trump a chcel vylúčiť 4 krajiny. NATO bolo na hrane kolapsu, odhalil Stoltenberg

V roku 2016 málokto čakal, že voľby v USA zmenia chod Severoatlantickej aliancie. No príchod Donalda Trumpa do Bieleho domu znamenal otras, aký NATO nezažilo od svojho vzniku.

Bývalý generálny tajomník Jens Stoltenberg vo svojom komentári pre denník The Guardian spomína, ako sa atmosféra po Trumpovom zvolení zmenila z opatrného optimizmu na hlbokú neistotu. „NATO je zastarané,“ vyhlásil Trump ešte počas kampane, čím spochybnil sedemdesiat rokov americkej bezpečnostnej politiky.

Stoltenberg opisuje, že po prvom telefonáte s novým prezidentom sa cítil povzbudený. Trump ho ubezpečil, že je „veľkým fanúšikom NATO“ a že sa teší na spoluprácu. No už v prvých mesiacoch v úrade začal vyvíjať tlak na európskych spojencov, aby okamžite zvýšili výdavky na obranu. Podľa Trumpa bolo neakceptovateľné, že len päť krajín spĺňalo cieľ dvoch percent HDP na obranu.

Hnev nad „neplatičmi“ a vyhrážky odchodom

Ako pripomína portál Polsat News, Stoltenberg vo svojej novej knihe Na mojej stráži: Vedenie NATO v čase vojny uvádza, že Trump dokonca uvažoval o vylúčení niektorých krajín z aliancie. V roku 2018, keď obranné rozpočty Dánska, Holandska, Nemecka či Nórska neprekračovali 1,5 % HDP, prezident údajne zvažoval ich „degradáciu“ na úroveň Švédska – krajiny, ktorá v tom čase ešte nebola členom NATO, ale mala čiastočné bezpečnostné záruky.

Trump podľa Stoltenberga tvrdil, že niektorí spojenci „neplatia to, čo dlhujú Spojeným štátom“ a že USA nesú „80 až 90 percent nákladov aliancie“. Nemeckú kancelárku Angelu Merkel a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona obviňoval zo „zneužívania americkej veľkorysosti“.

Pentagon však jeho tvrdý postoj kritizoval. Vtedajší minister obrany Jim Mattis sa Stoltenbergovi údajne ospravedlňoval a radil mu: „neprotireč prezidentovi, najmä keď hovorí o číslach“.

zdroj: TASR/AP Photo/Mindaugas Kulbis

Summit, na ktorom išlo o všetko

Kritický moment nastal počas summitu NATO v Bruseli v júli 2018. Trump prišiel rozladený, s poznámkami napísanými hrubým čiernym perom: „MUSIA PLATIŤ“ a „NIE JE TO SPRAVODLIVÉ“. Ako píše The Guardian, prezident pred lídrami vyhlásil, že USA „už nebudú platiť za obranu tých, ktorí neplnia záväzky“ a pohrozil, že ak sa situácia nezmení, „urobíme si svoje a odídeme“.

Stoltenberg si spomína, že miestnosť ochromilo ticho. Angela Merkel sa k nemu naklonila a zašepkala: „Musíme reagovať, nemôžeme to nechať len tak.“ Trump pritvrdil, žiadal okamžité zvýšenie výdavkov na 2 % HDP. Keď nevidel ochotu, vstúpil do histórie vetou, ktorá mohla znamenať koniec aliancie: „Idem preč. Nemám dôvod tu viac byť.“

Stoltenberg priznáva, že vtedy cítil, že „celý projekt sa rúca“. Ak by americký prezident opustil summit, zmluva o kolektívnej obrane – článok 5 – by stratila váhu. Situáciu zachránili zmierlivé slová Merkelovej a Macrona, ktorí pripomenuli, že Európa síce potrebuje zvýšiť výdavky, no už tak platí cenu v „krvi a obetiach“ – v stovkách vojakov padlých v Afganistane.

Vyjednávanie na hrane kolapsu

Napätie napokon uvoľnil holandský premiér Mark Rutte, ktorý Trumpa pochválil: „Vďaka vašej líderskej sile NATO zvýšilo obranné rozpočty o 33 miliárd dolárov.“ Prezident sa podľa Stoltenberga upokojil, vytiahol svoj čierny fix a napísal poznámku: „Ak poviete, že vďaka mne spojenci zvýšili výdavky, dohodneme sa.“ Stoltenberg to na mieste prijal a na tlačovej konferencii povedal presne to, čo chcel počuť Trump.

Vystúpenie amerického prezidenta následne vyznelo zmierlivo. „Spojené štáty ostávajú silne oddané NATO. Všetci zvyšujú výdavky, duch spolupráce je úžasný,“ vyhlásil. Aliancia sa tak zachránila, hoci len o vlások.

Trumpov tieň nad NATO zostáva

Ako píše Polsat News, Stoltenberg v knihe otvorene priznáva, že Trumpova éra bola „najťažšou skúškou kolektívnej jednoty v dejinách aliancie“. Americký prezident zmenil spôsob, akým sa v NATO hovorí o solidarite – nahradil ju kalkulom a obchodným jazykom.

Trumpov tlak síce prinútil mnohé štáty zvýšiť rozpočty, no zároveň spochybnil samotnú filozofiu spoločnej obrany. „Ak by odišiel, NATO by zomrelo,“ píše Stoltenberg. Jeho spomienky sú varovaním, že budúcnosť aliancie nezávisí len od vojenských rozpočtov, ale aj od politickej vôle najmocnejšej krajiny sveta zostať jej súčasťou.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie