Ikona na Štrbskom Plese môže ožiť. Huliak hovorí o obnove športu, peniaze vraj nájde

Skokanské mostíky vo Vysokých Tatrách by sa mohli po rokoch znova dostať do centra pozornosti. Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (Strana vidieka) avizoval zámer obnoviť tatranskú skokanskú infraštruktúru a tvrdí, že na projekt chce nájsť financovanie.

Téma zaznela po slávnostnom štarte výstavby národného jazdeckého centra v Prešove, kde minister pripomenul aj potrebu podpory ďalších športových odvetví, píše denník Korzár.

„Ideme si do Tatier pozrieť skokanské mostíky. Vidíte, že naši skokani na lyžiach majú veľmi dobrú perspektívu. Máme aj skokanské mostíky v Selciach pri Banskej Bystrici,“ povedal Huliak. Podľa jeho slov by rezort mal v najbližšom období riešiť aj infraštruktúru, ktorá by športovcom vytvorila lepšie podmienky na tréning a súťaženie.

Štrbské Pleso má skokanský štadión s 2 mostíkmi

Skokanské mostíky sú súčasťou lyžiarskeho areálu Park Snow na Štrbskom Plese v Mlynickej doline. Areál je známy najmä zimnými športmi, no skokanský štadión je osobitnou kapitolou: disponuje dvomi mostíkmi P-70 a P-120, pričom oba majú skokanské veže z oceľovej konštrukcie.

Takéto parametre naznačujú, že nejde o drobný „lokálny“ objekt, ale o športovisko, ktoré kedysi prirodzene patrilo do širšej mapy zimných disciplín. V praxi by obnova znamenala nielen technické opravy, ale aj návrat prevádzkového režimu, ktorý si vyžaduje pravidelnú údržbu, bezpečnostné štandardy a logistiku pre tréningy.

Zaujímavosťou je aj to, že vyšší mostík P-120 sa v súčasnosti spája aj s netradičným využitím – dá sa na ňom vyskúšať bungee jumping na gumenom lane do hĺbky 70 metrov, píše obec Štrba. Aj to ukazuje, že objekt žije aspoň čiastočne, hoci nie primárne v režime skokanského športu.

Architektúra, ktorá v Tatrách vyčnieva

Tatranské mostíky nie sú len športovou stavbou, ale aj výrazným architektonickým prvkom. Opisy poukazujú na kontrast medzi tým, čo bolo pre Tatry typické, a tým, čo mostíky reprezentujú. Kým drevo bolo v danom období bežným doplnkom tatranských stavieb, hlavné objekty mostíkov stavajú na oceľovej konštrukcii viditeľnej aj na priečeliach.

Elegantný tvar vyššieho mostíka je doplnený odvážnymi roštmi tribún a šikmými plochami rozhodcovskej veže. Výsledkom je riešenie, ktoré nepôsobí ako nenápadná športová vložka v krajine, ale ako sebavedomý technický objekt. Štrbské Pleso zároveň pripomína, že ani neskoršie drevené obloženie veže nedokázalo prekryť charakter pôvodného návrhu.

„Dodatočné obloženie veže drevom nedokázalo potlačiť smelosť a istotu celého architektonického riešenia,“ uvádza sa v opise. Ten dokonca naznačuje, že forma stavby akoby predbehla neskoršie trendy o celé desaťročia. Ak by sa mostíky obnovovali, do hry by sa tak dostala aj otázka citlivého prístupu: opraviť športovisko, no zároveň neznehodnotiť jeho architektonickú identitu.

Čo by znamenala obnova a kam sa môže projekt posunúť?

Zámer obnoviť skokanské mostíky otvára viacero praktických rovín. Prvou je šport. Ak má mať skok na lyžiach „domácu adresu“, potrebuje pravidelne využívané zariadenie, tréningový režim a napojenie na kluby či zväz.

Druhou je cestovný ruch. Obnovené mostíky môžu byť atraktivitou samy osebe, najmä ak by sa podarilo obnoviť podujatia alebo sprístupniť vybrané časti areálu návštevníkom bezpečným spôsobom.

A tretia rovina je infraštruktúra a financie – teda presne to, čo minister naznačuje, keď hovorí, že zdroje chce nájsť. Kým konkrétne čísla alebo harmonogram zatiaľ nezazneli, najbližším krokom má byť podľa jeho vyjadrení osobná obhliadka mostíkov a zhodnotenie stavu. Až následne sa ukáže, či pôjde o čiastkovú modernizáciu, alebo širší projekt, ktorý by vrátil skoky na Štrbské Pleso aj po stránke športovej prevádzky.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska