Imunologička varuje pred tichým zápalom v tele: Radí, ako ho zvrátiť skôr, než spôsobí vážnu chorobu

Čo ak únava, stuhnutosť, slabšia imunita či mozgová hmla nie sú len prirodzeným dôsledkom starnutia? Čo ak ide o proces, ktorý vieme výrazne spomaliť – a v niektorých prípadoch dokonca zvrátiť?

Imunologička a odborníčka na biologické starnutie profesorka Janet Lord hovorí o fenoméne, ktorý dnes patrí medzi najdiskutovanejšie mechanizmy dlhovekosti: tzv. zápalové starnutie. Ide o pomalý, chronický a takmer neviditeľný zápal, ktorý sa v tele hromadí desaťročia a postupne zvyšuje riziko demencie, srdcovo-cievnych ochorení, rakoviny aj svalovej slabosti.

„Zápal nie je vždy zlý. Potrebujeme ho na hojenie rán a boj s infekciou. Problém nastáva, keď ho nedokážeme vypnúť,“ vysvetľuje profesorka.

Zápal, ktorý sa nikdy celkom nevypne

Ak si porežeme prst alebo dostaneme chrípku, telo spustí akútny zápal. Aktivujú sa imunitné bunky, uvoľnia sa signálne proteíny a organizmus začne opravovať poškodenie. Keď je problém vyriešený, zápal sa utlmí.

S pribúdajúcim vekom sa však schopnosť „vypnúť“ zápal zhoršuje. V krvi sa dlhodobo udržiava mierne zvýšená hladina zápalových proteínov. Nie je to dramatický nárast – oproti mladému človeku ide len o dvojnásobné či trojnásobné zvýšenie – no trvá celé roky.

A práve táto nízka, dlhodobá aktivácia imunity podľa výskumov zohráva kľúčovú úlohu pri starnutí.

„Zápal je jedným z hlavných procesov, ktoré poháňajú choroby súvisiace s vekom – demenciu, kardiovaskulárne ochorenia či dokonca niektoré formy rakoviny,“ hovorí Lord.

Tuk nie je „pasívny“. Aktívne produkuje zápal

Jedným z najvýznamnejších zdrojov chronického zápalu je tukové tkanivo – najmä to v oblasti brucha. Moderná veda už dávno nevidí tuk ako inertnú zásobáreň energie.

Tukové bunky produkujú zápalové signálne molekuly a navyše do seba priťahujú imunitné bunky, ktoré zápal ešte zosilňujú. Čím viac tuku – tým viac zápalových signálov. To vysvetľuje, prečo obezita výrazne zvyšuje riziko infarktu, demencie aj fyzickej krehkosti v starobe. Zápal zároveň poškodzuje cievy, zvyšuje krvný tlak a podporuje vznik aterosklerózy.

Zápal oslabuje svaly aj imunitu

Chronický zápal nepoškodzuje len cievy či mozog. Zasahuje aj svalové tkanivo. Potláča rastové faktory potrebné na tvorbu svalov a podporuje tvorbu stresového hormónu kortizolu, ktorý svaly rozkladá. Výsledkom je sarkopénia – strata svalovej hmoty a sily.

To je jeden z dôvodov, prečo sa niektorí sedemdesiatnici pohybujú ako päťdesiatnici, zatiaľ čo iní už zápasia so vstávaním zo stoličky.

„Zápal potláča tvorbu nového svalstva a zároveň urýchľuje rozklad existujúceho. Je to jeden z faktorov fyzickej krehkosti,“ vysvetľuje vedkyňa. Zároveň oslabuje imunitu. Paradoxne, priveľa zápalu môže imunitný systém utlmiť, takže človek je náchylnejší na infekcie a ťažšie sa z nich zotavuje.

10 000 krokov denne

Dobrá správa prichádza z výskumu, ktorý tím profesorky Lord realizoval na 200 starších dospelých.

Účastníci nosili krokomery a vedci merali hladiny zápalových markerov v krvi. Výsledky boli prekvapivo jasné:

• Ľudia s menej než 3 000 krokmi denne mali vysoké známky zápalového starnutia.
• Pri 5 000 až 7 000 krokoch sa zápal znížil o približne 50 percent.
• Tí, ktorí dosahovali 10 000 krokov denne, nemali merateľné známky zápalového starnutia.

„Nemusíte robiť extrémne veci. Stačí sa viac hýbať, než sa hýbete dnes,“ zdôrazňuje profesorka.

Dôležité je aj prerušovanie sedenia. Ak človek ráno cvičí, no zvyšok dňa presedí, efekt sa výrazne oslabí. Svaly totiž pri pohybe produkujú látky, ktoré zápal tlmia. Keď sa nehýbu, tento ochranný mechanizmus sa vypína.

Čo ešte pomáha znížiť zápal

Okrem pohybu zohráva kľúčovú úlohu strava. Podľa výskumov majú protizápalový účinok najmä: polynenasýtené mastné kyseliny (napríklad z olivového oleja a mastných rýb), vitamín D, astaxantín – červený pigment nachádzajúci sa v losose a niektorých druhoch zeleniny.

Zdravý črevný mikrobióm tiež znižuje riziko zápalu. Pestrá strava bohatá na vlákninu, zeleninu, strukoviny a fermentované potraviny podporuje prospešné baktérie, ktoré tlmia zápalové procesy.

Chronický stres aktivuje hormón kortizol. Ten je užitočný krátkodobo – pripraví telo na zvládnutie ohrozenia. No dlhodobo rozkladá svaly, oslabuje kosti a tlmí imunitu.

S pribúdajúcim vekom navyše klesá hladina hormónu DHEA, ktorý účinky kortizolu vyvažuje. Po tridsiatke začína jeho postupný pokles a v sedemdesiatke má človek už len približne desatinu hladiny z mladosti.

To znamená, že telo je v staršom veku náchylnejšie na negatívne účinky stresu.

Spánok má svoj „zlatý stred“

Výskumy naznačujú, že optimálna dĺžka spánku pre dlhodobé zdravie sa pohybuje približne medzi 6,5 a 7,5 hodinami denne. Príliš málo aj príliš veľa spánku sa spája so zvýšeným rizikom predčasného úmrtia.

Najdôležitejšie posolstvo profesorky Lord je prekvapivo jednoduché: starnutie nie je úplne nevyhnutný proces, ktorý musíme pasívne prijímať.

„Nemôžeme starnutie zastaviť, ale môžeme ho výrazne spomaliť,“ hovorí.

Zvýšenie dennej pohybovej aktivity, obmedzenie sedenia, pestrá strava, kontrola hmotnosti, zvládanie stresu a kvalitný spánok – to všetko má merateľný vplyv na hladinu chronického zápalu. A práve ten môže rozhodnúť o tom, či budeme vo vyššom veku behať maratón, alebo zápasiť so schodmi.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti