„Bez rozpoznania môže prebehnúť až jedna pätina infarktov. Častejšie sú u žien,“ varuje lekárka

Tento týždeň priniesol množstvo fascinujúcich tém, ktoré ťa určite zaujmú. Zistíš, v akej aktuálnej situácii sa nachádzajú kryptomeny a samotný Bitcoin. Rozanalyzujeme si aj správne investičné stratégie pre aktuálnu trhovú situáciu.  

Povieme ti, ako je na tom Poľsko, ktoré si vyberá svojho prezidenta a svojím rozhodnutím môže zamiešať karty osudu aj Slovenska. Skutočne totižto stoja na geopolitickej križovatke a volia si dva úplne odlišné svety.

A v rozhovore s MUDr. Elenou Teringovou, PhD., lekárkou na Oddelení akútnej kardiológie NÚSCH, a. s., sa dozvieš, prečo infarkty pribúdajú u mladších dospelých, ako ich rozpoznať a čo možno urobiť pre prevenciu.

Začítaj sa do aktuálneho diania a získaj praktické rady pre každodenný život. 

Pasívny príjem: Ako na to?

Ako si vybudovať pasívny príjem aj bez veľkého kapitálu? Odborník radí, čomu sa vyhnúť a čo funguje

Budovanie pasívneho príjmu láka čoraz viac ľudí, no mnohí majú o ňom mylné predstavy. Podľa finančného experta Jána Tonku nejde o rýchlu cestu k bohatstvu, ale o dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, disciplínu a jasný plán.

Najväčším mýtom je viera, že pasívny príjem sa dá vybudovať rýchlo a bez námahy. V skutočnosti však ide o „maratón“, nie šprint. Dôležité je nastaviť si ciele, optimalizovať výdavky, pracovať na raste príjmov a pravidelne investovať – ideálne do ETF fondov. Tie ponúkajú stabilitu, diverzifikáciu a z dlhodobého hľadiska aj vyššie výnosy ako napríklad nehnuteľnosti, ktoré si vyžadujú aktívnu správu.

Dobrou správou je, že začať sa dá aj s malými sumami. Už 10 eur mesačne investovaných rozumne môže byť prvým krokom k finančnej slobode. Pasívny príjem tiež nemusí nutne nahradiť prácu – môže byť „plánom B“, ktorý dáva človeku viac možností, voľnosti a psychickej istoty.

Kryptomeny vstupujú do kľúčovej fázy

Kryptomeny môžu byť v strede alebo na konci rastového cyklu. "Sledujte tieto ukazovatele," radí odborník

Známy kryptomenový analytik Jason Pizzino tvrdí, že súčasný rastový cyklus kryptomien pravdepodobne dosiahne svoj vrchol až v roku 2026. Podľa historických údajov trhové vrcholy zvyčajne nastávajú približne 1,5 roka po halvingu Bitcoinu, ktorý sa uskutočnil v apríli 2024.

Slovenský odborník Jakub Kraľovanský potvrdzuje, že tento cyklus je výrazne odlišný od predchádzajúcich. Dôležitým faktorom bolo schválenie bitcoinových ETF v USA, čo spôsobilo netradičný rast ceny už pred halvingom. Pri sledovaní trhu sú kľúčové objemy obchodovania a dlhodobé trendové línie. Bitcoin nedávno prekročil hranicu 100 000 dolárov. Ak si udrží túto úroveň, môže to signalizovať pokračovanie rastu. Naopak, odmietnutie pri kľúčových úrovniach by mohlo znamenať blížiaci sa koniec rastovej fázy.

Kraľovanský zdôrazňuje, že určiť vrchol trhu je extrémne náročné. Sleduje najmä silu nákupov, náladu spojenú s aktívami a percentuálne zhodnotenie za posledné obdobie. Vstup inštitucionálnych investorov výrazne mení dynamiku trhu. „Bitcoinové ETF v USA zmenili hru a cyklus Bitcoinu sa bude čoraz viac podobať akciovému cyklu,“ tvrdí Kraľovanský. Dodáva, že sentiment malých investorov má minimálny vplyv, keďže často nakupujú na vrchole a predávajú na dne.

Firmy silnejú, ekonomika nie

Analytik vysvetľuje: "Ako môže ekonomika stagnovať, zatiaľ čo technologické firmy stále rastú"

Veľké technologické spoločnosti ako Microsoft, Apple, Meta či Alphabet zaznamenávajú výrazný rast ziskov aj trhovej hodnoty. Deje sa to v čase, keď trh vníma riziko recesie, klesá sila dolára a objavujú sa obavy z Trumpových ciel. Za touto situáciou stojí kombinácia efektívneho znižovania nákladov, investícií do umelej inteligencie a schopnosti diverzifikovať príjmy. Technologické firmy sú dnes menej závislé od ekonomických výkyvov a lepšie monetizujú svoju používateľskú základňu.

Výsledková sezóna ukazuje, že napriek obavám z recesie viaceré technologické spoločnosti dosiahli dvojciferný medziročný rast zisku. Meta zvýšila príjmy z reklamy, Apple profitoval z predaja služieb a Alphabet z cloudu. Analytik Tomáš Vranka vysvetľuje, že dnešná situácia sa výrazne líši od technologickej bubliny z roku 2000. Vtedy firmy generovali vysoké straty a nikto nevedel, ako budú na internete zarábať. Dnes ide o najlepšie zarábajúce firmy sveta so silným postavením na trhu.

Vranka tiež poukazuje na to, že Big Tech sa za posledných 10 rokov zmenil. Firmy sú väčšie, ziskovejšie, majú diverzifikovanejšie podnikanie a ich služby používa viac ľudí. Stali sa každodennou súčasťou našich životov.

Poľsko si volí prezidenta

Poľsko na rázcestí: Výsledok volieb ovplyvní aj Slovensko. O funkciu prezidenta bojujú dva úplne odlišné svety

V druhom kole poľských prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia 1. júna 2025, sa stretnú dvaja kandidáti s úplne odlišnými víziami. Na jednej strane liberálny proeurópsky primátor Varšavy Rafał Trzaskowski, na druhej konzervatívny historik Karol Nawrocki podporovaný stranou PiS.

Tieto voľby ďaleko presahujú hranice Poľska. Rozhoduje sa, či krajina posilní svoje európske ukotvenie alebo sa prikloní k národno-konzervatívnemu modelu. Poľský prezident má na rozdiel od slovenského či českého významné právomoci. Disponuje právom veta, ktoré možno prelomiť len trojpätinovou väčšinou. Môže tak zásadne ovplyvniť chod štátu.

Trzaskowski obhajuje princípy právneho štátu, nezávislé médiá a aktívnu spoluprácu s EÚ. Nawrocki sa opiera o nacionalistický diskurz a ochranu tradičných hodnôt. Rozdielne sú aj ich postoje k energetickej transformácii, LGBTI+ právam či migrácii. Voľby prebiehajú v polarizovanom mediálnom prostredí. Dôležitú úlohu zohráva občianska spoločnosť, najmä v mestách. Zaujímavá je aj pozícia mladých voličov, ktorí často nedôverujú tradičným politickým stranám. Pre Slovensko má výsledok týchto volieb význam v bezpečnostnej, ekonomickej aj regionálnej rovine. Poľsko je naším kľúčovým obchodným partnerom a lídrom v podpore Ukrajiny.

Nárast infarktov u mladých ľudí

Nárast infarktov u mladých ľudí okolo 30 rokov: Pracovné preťaženie a deadliny zvyšujú riziko srdcového zlyhania (ODBORNÍK)

Kardiológovia varujú pred čoraz častejším výskytom infarktov u mladých ľudí – najmä vo veku 30 až 40 rokov. MUDr. Elena Teringová z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb hovorí, že za týmto trendom stojí kombinácia chronického stresu, sedavého životného štýlu, fajčenia, zlej stravy a nedostatku pohybu.

„Mladí ľudia sú už v mladom veku vystavení kombinácii rizikových faktorov. Ochorenia ako hypertenzia, cukrovka či vysoký cholesterol, môžu u pacienta zostať dlho nerozpoznané,“ vysvetľuje odborníčka. Tvrdí, že sú tieto ochorenia v praxi diagnostikované až v čase, keď je pacient prijímaný s akútnym infarktom myokardu na oddelení. 

Prevencia je pritom dostupná pre každého. Pravidelný pohyb, vyvážená strava, zvládanie stresu a nefajčenie môžu výrazne znížiť riziko infarktu. Dôležité sú aj preventívne prehliadky – najmä po tridsiatke. „Bez rozpoznania môže prebehnúť až jedna pätina infarktov. Častejšie sú u žien,“ upozorňuje MUDr. Teringová. Prevencia preto nie je luxus, ale nutnosť.

Nadmerná práca ničí náš mozog

Výpadky pamäti, mentálna hmla a podráždenosť: Práca nad 55 hodín týždenne má vážne následky na mozgové funkcie (ODBORNÍK)

Dlhé hodiny pred obrazovkou, neustále notifikácie a chronický stres poškodzujú náš mozog. Neurogenetik Tomáš Eichler upozorňuje, že práca nad 55 hodín týždenne môže znižovať neuroplasticitu a urýchliť starnutie mozgu. Pri chronickom preťažení trpia najmä prefrontálna kôra, hipokampus a amygdala. To vedie k zhoršeniu pamäti, pozornosti a emočnej stability. Mozog sa prepína do „prežívacieho režimu“ a uprednostňuje krátkodobé riešenia.

Medzi prvé varovné signály patria výpadky pamäti, mentálna hmla a podráždenosť. Ak tieto príznaky pretrvávajú niekoľko týždňov, je čas vyhľadať odbornú pomoc. Spánok je pritom kľúčový pre regeneráciu mozgu. Počas neho sa obnovujú neurotransmitery a glymfatický systém čistí mozog od metabolického odpadu. Nedostatok spánku vedie k impulzívnejšiemu správaniu a chybným rozhodnutiam.

Odborník odporúča jednoduché návyky pre ochranu mozgu: 90-minútové cykly práce a odpočinku, krátke dychové cvičenia, obed bez obrazoviek a večer bez modrého svetla. Dôležitý je aj pravidelný digitálny pôst aspoň raz týždenne. Mozog sa dokáže zregenerovať, ale potrebuje na to čas a správne podmienky. Čím dlhšie trvala záťaž, tým dlhší je proces obnovy.

„Telo si pamätá, myseľ zabúda“

„Telo si pamätá, myseľ zabúda.“ Psychologička približuje, prečo bez fyzickej blízkosti chradnú telo aj duša

V dnešnom digitálnom svete paradoxne pociťujeme čoraz väčší nedostatok fyzického kontaktu. Objatie, pohladenie či podržanie za ruku nie sú len prejavmi náklonnosti, ale majú hlboký vplyv na naše zdravie.

Psychologička Lucia Dodeková vysvetľuje, že dotyk reguluje náš nervový systém, zmierňuje stres a podporuje emocionálnu stabilitu. Koža, náš najväčší orgán, vytvára hranicu medzi nami a prostredím. Zaujímavé je, že kožné bunky sa v embryonálnom vývoji formovali z rovnakého základu ako nervové bunky.

Keď sa nás niekto bezpečne dotkne, uvoľňujú sa hormóny ako oxytocín a endorfíny. Tie navodzujú pocit pohody a bezpečia. Naopak, dlhodobý nedostatok dotyku zvyšuje hladinu kortizolu – stresového hormónu. To môže viesť k oslabenej imunite, chronickým bolestiam, nespavosti či úzkosti. Moderné technológie, individualizmus a pandémia výrazne zmenili náš vzťah k fyzickej blízkosti. Hoci sme neustále online, večer sa mnohí cítia osamelí. Odborníčka zdôrazňuje, že virtuálne spojenia nikdy nenahradia skutočný ľudský kontakt.

Nedostatok fyzického kontaktu je obzvlášť škodlivý pre deti. Ovplyvňuje ich schopnosť regulovať emócie, vytvárať vzťahy a rozvíjať zdravú sebaúctu. Dotyk môže byť účinnou súčasťou psychohygieny. Objatie, masáž či dokonca kontakt s domácim miláčikom nás dokáže ukotviť v prítomnom okamihu a vrátiť nás späť k sebe.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti