Inflácia na Slovensku vyskočila na 4,3 %. Patríme do top 5 najhorších krajín v OECD
- Inflácia je problémom mnohých krajín, aj Slovenska
- Zvyšuje ceny v obchodoch a ukrajuje z úspor
- Kúpyschopnosť klesá a spolu s ňou aj životná úroveň
- Inflácia je problémom mnohých krajín, aj Slovenska
- Zvyšuje ceny v obchodoch a ukrajuje z úspor
- Kúpyschopnosť klesá a spolu s ňou aj životná úroveň
Inflácia doslova ničí Slovákov. Ukazujú to aktuálne údaje v medzinárodnom porovnaní. V júni 2025 OECD hlásila mierny nárast medziročnej inflácie, ktorá dosiahla 4,3 %, čo predstavuje nárast oproti májovým 4,1 %. Tento vzostup spôsobilo predovšetkým zvýšenie cien energií a potravín. Kým inflácia v niektorých krajinách stúpa, napríklad v Česku, Estónsku či Švédsku, iné krajiny, ako Kostarika a Švajčiarsko, zaznamenali len minimálny prírastok alebo dokonca úbytok miery inflácie.
Na globálnej úrovni sa inflácia v oblasti energií po niekoľkých mesiacoch opäť vydala cestou rastu, zatiaľ čo inflácia potravín zostala stabilná na úrovni 4,6 %, uvádza OECD.
Inflácia rástla, Slovensko je v top 5
Tento trend rastúcej inflácie je indikátorom globálnej hospodárskej dynamiky, pričom rôzne krajiny OECD čelili rôznym vplyvom. Krajiny G7 zaznamenali mierny nárast inflácie na 2,6 %, zatiaľ čo inflácia v eurozóne vzrástla len mierne na rovné 2 %.
?Year-on-year inflation in the @OECD, as measured by the Consumer Price Index (#CPI), increased to 4.2% in June 2025, up from 4.0% in May.
Inflation rose in 21 countries, with notable increases in Czechia, Estonia and Sweden.
Read more?https://t.co/GfxkYCiGrQ#OECDStats pic.twitter.com/wgGxtyDfh1
— OECD Statistics (@OECD_Stat) August 5, 2025
Ak sa pozrieme konkrétne na Slovensko a krajiny V4 – Česko, Maďarsko a Poľsko – tieto krajiny stále čelia značným inflačným tlakom. A to aj napriek tomu, že sú do určitej miery izolované od väčších výkyvov, ktoré sú viditeľné v rámci OECD. Na Slovensku došlo v júni 2025 k miernemu nárastu inflácie na 4,3 %, pričom v predchádzajúcom mesiaci to bolo 4,1 %. Tento nárast, aj keď stále v súlade s globálnymi trendmi, naznačuje pokračujúce výzvy pri riadení cien spotrebiteľských tovarov – najmä v súvislosti s globálnou hospodárskou neistotou.
V Českej republike inflácia vzrástla o 0,5 percentuálneho bodu na 2,9 %. Tento nárast je významný a naznačuje možné ekonomické tlaky v krajine, ktoré sú čiastočne spôsobené globálnymi cenami potravín a energií. Maďarsko tiež zaznamenalo nárast na 4,6 %, zatiaľ čo Poľsko vykázalo 4,1-percentnú infláciu, čo naznačuje relatívnu stabilitu, ale aj znepokojujúce inflačné prostredie v tomto regióne.
Prečo máme vysokú infláciu
Hlavným faktorom prispievajúcim k vyššej inflácii na Slovensku a v susedných krajinách sú volatilné ceny potravín a energií. Na Slovensku bojujeme napríklad so zvýšenými cenami potravín, ktoré sú v súlade s trendmi pozorovanými v EÚ. Dôležité je však poznamenať, že napriek inflačným tlakom slovenská ekonomika zostáva v porovnaní s niektorými ďalšími krajinami OECD relatívne stabilná.
Tieto vývojové trendy v krajinách V4 ukazujú potrebu pokračujúceho monitorovania inflácie, najmä v kontexte globálnych hospodárskych zmien. Pre Slovensko to môže znamenať potrebu sprísniť menovú politiku na obmedzenie inflácie a stabilizáciu cien. Ako iné krajiny V4 aj Slovensko čelí veľmi dôležitému vyvažovaniu politiky. To sa pohybuje medzi snahou zabezpečiť hospodársky rast, pričom inflačné tlaky sa minimalizujú. Tie by mohli ovplyvniť spotrebiteľskú dôveru a výdavky.
Vplyvy súčasnej ekonomickej situácie na Slovákov
Pokles tržieb v maloobchode a rastúca inflácia majú viacero negatívnych vplyvov na slovenskú ekonomiku a domácnosti. Tento trend prispieva k zníženiu reálnych príjmov domácností, čo znamená, že ľudia majú menej peňazí na spotrebu.
Zvýšená opatrnosť spotrebiteľov vedie k odkladaniu väčších nákupov, čo negatívne ovplyvňuje tržby v rôznych sektoroch. Zároveň sa zhoršuje obchodná klíma a ekonomická nálada, čo spôsobuje, že firmy, predovšetkým malé a stredné podniky, čelia ťažkostiam.
V dlhodobom horizonte môžu tieto faktory viesť k spomaleniu rastu HDP, ktorý sa v súčasnosti odhaduje na 1,3 %. Nižší export do USA, spôsobený zvýšenými clami, môže mať ďalší nepriaznivý vplyv na ekonomiku a spôsobiť rast nezamestnanosti na Slovensku. Zatiaľ čo výpadok v maloobchode môže byť sezónne kompenzovaný v letných mesiacoch, ekonomická neistota doma aj v zahraničí môže viesť k ďalšiemu tlaku na spotrebu aj na rast miezd. Tieto faktory znamenajú riziko pre ekonomický vývoj Slovenska.
Hoci inflácia na Slovensku a v ďalších krajinách V4 vykazuje nárast, situácia v regióne zostáva relatívne stabilná. Táto situácia ponúka optimizmus do budúcnosti, ak tieto krajiny budú pokračovať v strategických opatreniach na udržanie cenovej stability. Dôležité je efektívne riadenie nákladov na energiu a potraviny. Podstatným momentom pre predikciu ďalšieho vývoja bude schvaľovanie rozpočtu Slovenska na rok 2026.
Čítaj viac z kategórie: Ekonomika
Zdroje: OECD, O peniazoch