Intimita u mladých mizne: Odborník odhaľuje, ktoré životné situácie ničia vzťahy a ako ich prekonať

Z klinickej praxe až k širokej verejnosti. MUDr. Jozef Dubravický, MPH, MSC, sa už takmer tri dekády venuje urológii, andrológii a s*xuológii. Svojou praxou v Univerzitnej nemocnici v Bratislave na Urologickej klinike s centrom pre transplantácie obličiek a vlastnej ambulancii Urocentrum pomáha pacientom riešiť intímne problémy a budovať zdravé vzťahy.

Od štúdia k medzinárodnej praxi

Jozef, ktorý ukončil medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a absolvoval doplnkové štúdiá v Belgicku, Taliansku, Nemecku, Anglicku, Česku, Argentíne a Číne, dnes okrem aktívnej praxe od roku 1996 aj vyučuje študentov a pravidelne publikuje v odborných médiách.

Jeho atestácie z urológie, andrológie, s*xuológie, onkologickej urológie a intervenčnej ultrasonografie mu umožňujú komplexný pohľad na problémy moderných vzťahov a intimity.

Špecializuje sa na otvorené, laser endoskopické a laparoskopické urologické, transplantačné a andrologické operácie, pričom pravidelne prednáša na odborných seminároch a konferenciách doma i v zahraničí.

• Prečo monogamia nie je biologická konštanta?
• Aké túžby človeka reflektuje polyamoria?
• Ako odborník vníma zoznamovacie aplikácie?
• Čo si vyžaduje zrelý vzťah?
• Čo je dôležitým krokom k intímnym vzťahom?

Mladí ľudia často hovoria o „vzťahovom vyhorení“ po sérii neúspešných randení. Pozorujete tento jav vo vašej praxi a ako sa podľa vás prejavuje?

U mladých ľudí sa tento jav vyskytuje čoraz častejšie. Neustále začínanie a končenie vzťahov bez dlhodobejšieho ukotvenia vedie k emočnému vyčerpaniu. Po čase sa u mnohých objavuje apatia, znížené libido, a nezriedka aj úzkosť z blízkosti.

Do veľkej miery to súvisí aj s takzvaným permanentným výberom. Na mysli mám digitálne aplikácie s obrovskou ponukou potenciálnych partnerov, ktorí sa na sociálnych sieťach prezentujú v krajšom svetle, než je skutočnosť. Tieto moderné výdobytky v mladých ľuďoch vytvárajú ilúziu neobmedzených možností a dokonalého partnerstva, čo vedie k nechuti a neskôr aj k neschopnosti pracovať na hĺbke jedného vzťahu.

Ako s*xuológ chcem upozorniť, že digitálne možnosti by mali byť nástrojom, nie náhradou. Lebo len v reálnom kontakte, s reálnym človekom, sa buduje emočné aj s*xuálne dozrievanie.

Aplikácie ako Tinder a Bumble zmenili dynamiku zoznamovania. Vidíte v tom skôr pozitívny trend, ktorý rozširuje možnosti, alebo to prispieva k povrchnosti a „kultúre jednorazovosti“ vo vzťahoch?

Zmienené aplikácie skutočne zmenili dynamiku zoznamovania. Konkrétne doň vniesli rýchlosť, netrpezlivosť a častokrát aj falošnosť. Aby sme zvýšili svoje šance na úspech, mnohí vylepšujeme skutočnosť – robíme sa krajšími. Pri konfrontácii s realitou potom často dochádza ku sklamaniu.

Z klinického pohľadu majú tieto aplikácie ambivalentný vplyv. Na jednej strane rozširujú možnosti spoznávania a pre mnohých nesmelých či introvertných ľudí môžu byť jedinou cestou k partnerstvu. Na druhej strane však podporujú „okamžitú gratifikáciu“ a často vedú k tzv. digitálnemu vzťahovému ADHD – teda neschopnosti sústrediť sa na jedného partnera.

Pozornosť je rozptyľovaná nekončiacim množstvom ponúk. V každom prípade sa aspoň bavíme o skutočných ľuďoch. Netreba však zabúdať na novodobý fenomén vytvárania citových väzieb s neživými subjektami, AI chatbotmi.

Uznávam, že z krátkodobého hľadiska to môže priniesť úľavu pri osamelosti, no z dlhodobého hľadiska hrozí narušenie schopnosti vytvárať autentické vzťahy so skutočnými ľuďmi, kde sú prítomné aj frustrácie, neistoty a fyzická zraniteľnosť, teda všetko, čo robí ľudskú intimitu a prežívanie skutočnými.

Mnohí mladí označujú svoju generáciu za „ekonomicky znevýhodnenú“ v porovnaní s rodičmi. Ako podľa vás ovplyvňujú finančná neistota a náklady na bývanie ochotu vstupovať do vážnych vzťahov?

Ekonomická neistota zásadne ovplyvňuje sebadôveru. A dobrý pocit zo seba samého má priamy vplyv na libido, a teda aj na vzťahovú motiváciu. Vzťah či rodičovstvo sa prirodzene spája s pocitom istoty. Ak ten absentuje, vzniká obava z dlhodobých záväzkov, čo môže mať za následok vyhýbanie sa partnerstvu.

Nebuďme však pesimisti. Aj napriek všetkým spoločenským a ekonomickým tlakom stále platí, že kvalitné partnerské vzťahy postavené na skutočnej zamilovanosti, emočnej intimite a vzájomnej telesnej príťažlivosti stále existujú. Práve tieto procesy vedú ľudí k tomu, že si navzájom dôverujú, preberajú zodpovednosť a chcú spolu čeliť životným výzvam – bez ohľadu na hypotéky, infláciu či neistoty dnešnej doby.

Ekonomické aspekty a kalkulácie, samozrejme, hrajú rolu, ale u párov, kde je prítomná autentická citová väzba a s*xuálna kompatibilita, zostávajú druhoradé.

Ako s*xuológ môžem potvrdiť, že práve takéto hlboké, stabilné a emocionálne bezpečné vzťahy tvoria základ psychos*xuálneho zdravia a sú aj najlepšou prevenciou pred úzkosťami, osamelosťou či „vzťahovým vyhorením“. Na láske postavený vzťah má stále svoju hodnotu a bude ju mať vždy.

Čoraz viac mladých ľudí otvorene hovorí o koncepte „sólo života“ ako o vedomej životnej voľbe. Ide podľa vás o zdravý prejav sebauvedomenia, alebo skôr o obranný mechanizmus?

Je to kombinácia oboch. U niektorých ide o zdravé, zrelé rozhodnutie postavené na poznaní vlastných limitov. U iných je to reakcia na sériu zranení, ktoré vedú k psychickému obrannému módu a k vyhýbaniu sa zraniteľnosti. Sólo život môže byť pre mladého, zdravého človeka zaujímavejší a jednoduchší.

No treba brať do úvahy aj úskalia vyššieho veku, konkrétne napríklad náhlu zmenu zdravotného stavu a absenciu starostlivosti zo strany blízkej osoby. Diagnosticky by sme mohli povedať, že v rámci sólo života môže ísť u časti mladých o formu vyhýbavej vzťahovej väzby.

Fenomén „situationships“ (nejednoznačných vzťahov) je medzi mladými čoraz populárnejší. Prečo podľa vás mladí uprednostňujú tieto neurčité vzťahy pred jasnými záväzkami?

Nezáväzné vzťahy poskytujú dočasný emočný komfort bez zodpovednosti. V kontexte dnešného individualizmu sú „situationships“ formou psychosociálnej karantény. Tá zahŕňa ochranu pred odmietnutím, ale aj pred intimitou. Z terapeutického hľadiska však často vidíme, že tieto modely dlhodobo neprinášajú spokojnosť.

Sociálne siete vytvárajú dojem, že všetci ostatní majú dokonalý život a vzťahy. Ako tento „syndróm porovnávania sa“ ovplyvňuje očakávania mladých ľudí od partnerstva?

Syndróm porovnávania na sociálnych sieťach deformuje predstavu o realite. To všetci vieme, ale mnohí mu aj napriek tomu podliehame. Žiaľ, mladí ľudia žijú v tlaku „dokonalého sveta“ a aj „dokonalého partnerstva“, čo vedie k frustrácii a nespokojnosti aj s normálnymi vzťahmi. Prílišné očakávania sú dnes jednou z najčastejších príčin rozchodov.

Mnohí mladí muži dnes hovoria o kríze mužskej identity a zmätku z nových očakávaní. Ako sa podľa vás mení úloha muža v partnerských vzťahoch a ako to vplýva na ochotu vstupovať do dlhodobých zväzkov?

Historicky sa úloha muža transformuje. Rovnako je to však aj v prípade ženy. Tradičné atribúty sú prehodnocované. Mnohí muži strácajú pôdu pod nohami a hľadajú nové vzory mužskosti a uplatnenia v rámci partnerského vzťahu. Tento prechodný stav môže spôsobovať istú dávku neistoty a odkladanie emocionálnych aj reprodukčných záväzkov.

Čoraz viac mladých ľudí sa identifikuje ako as*xuálni alebo aromantickí. Ide podľa vás o skutočný nárast týchto orientácií, alebo skôr o lepšie porozumenie vlastnej identity vďaka dostupnejším informáciám?

Ide o kombináciu lepšej osvety a redefinície identity. Mnohé z týchto prejavov by sme v minulosti zaradili pod úzkostné či depresívne poruchy s následným vplyvom na s*xualitu. Dnes majú ľudia slovník a priestor pomenovať svoje prežívanie bez patologizácie.

Liberalizácia spoločnosti však vytvára jednoduchšie podmienky prijatia rôznych zmien v s*xualite a predpokladá, že mladí sú automaticky zrelí robiť závažné rozhodnutia. Uľahčenie týchto procesov môže viesť k unáhleným rozhodnutiam pod vplyvom momentálnych trendov alebo neistoty v identite, čo môže mať negatívne dopady na ich duševné zdravie.

Ako vnímate fenomén „štádia života dospelých detí“, kedy mladí ľudia zostávajú dlhšie žiť s rodičmi? Ako toto predĺžené spolužitie ovplyvňuje ich schopnosť nadväzovať romantické vzťahy?

Z hľadiska psychos*xuálneho vývinu je samostatnosť dôležitým krokom k intímnym vzťahom. Dlhodobé bývanie s rodičmi môže viesť k regresii, závislosti a oneskorenej separácii. V praxi to často vidíme u mužov, ktorým chýba iniciatíva a zodpovednosť vo vzťahoch.

Klimatická úzkosť a obavy z budúcnosti planéty sa často spomínajú ako dôvod, prečo mať deti nie je „zodpovedné“. Považujete tento argument za racionálny, alebo ide skôr o racionalizáciu iných obáv?

Áno, je to legitímny argument. Na druhej strane však treba odlíšiť racionálnu obavu od racionalizácie. V mnohých prípadoch je klimatický strach sekundárny – mladí ním nahrádzajú hlbšiu neistotu, nedôveru vo vzťahy alebo obavy z osobného zlyhania ako potenciálneho rodiča.

Popularita polyamorie a otvorených vzťahov rastie. Znamená to podľa vás, že monogamia prestáva byť prirodzeným modelom pre mladú generáciu?

Monogamia nie je biologická konštanta, ale spoločenský konštrukt. Polyamoria reflektuje túžbu po otvorenosti a autenticite. V praxi však často naráža na limity emocionálnej regulácie – žiarlivosť, asymetriu citov, vyhorenie. Nie je to univerzálne riešenie.

Argumenty za monogamiu uvádzajú hlboké citové prepojenie, dôveru a dlhodobú s*xuálnu spokojnosť, ktorá sa v čase prehlbuje. Znižuje riziko úzkostí, emočných výkyvov aj psychosomatických ťažkostí. Intimita s jednou osobou vytvára bezpečný priestor na osobný rast, zraniteľnosť aj vzájomné dozrievanie.

V dobe nekonečných možností je skutočné spojenie s jedným partnerom čoraz vzácnejšie, no zároveň o to hodnotnejšie. To všetko je však otázkou dennodenného budovania, a to sa nie každému darí.

Medzi mladými ženami sa často diskutuje o „mentálnej záťaži“ vo vzťahoch. Ako vnímate túto problematiku a jej vplyv na ochotu žien vstupovať do tradičných partnerských zväzkov?

Ide o realitu, ktorú klinicky pozorujeme. V dnešnej spoločnosti sa od mladých ľudí, a ešte viac od mladých žien, očakáva doslovná multifunkčnosť. Študuj, ale aj pracuj. Buduj svoju kariéru, ale zároveň nezabúdaj na svoje biologické hodiny. Založ si rodinu, ale na materskej aspoň podnikaj. A popri tom udržuj teplo rodinného krbu a nezabudni byť po vôli partnerovi, inak ťa nahradí inou.

Vysoké očakávania spoločnosti a plnenie povinností mladým ženám prirodzene odčerpávajú množstvo energie. Sú jednoducho vyčerpané. Vyčerpanosť je častým dôvodom, prečo majú mladí ľudia pohlavný styk menej často. Mnohé ženy sú presvedčené, že nesú hlavnú zodpovednosť za emočné zdravie vzťahu, často nevedome. Táto nerovnováha vedie k frustrácii a strate túžby. Ak sa partner nepodieľa na emocionálnej práci, žena častejšie vyhorí.

Mnohí mladí ľudia dnes priorizujú terapiu a osobnostný rast. Vedie podľa vás lepšie sebapoznanie k zdravším vzťahom, alebo paradoxne k väčšej neochote robiť kompromisy potrebné pre dlhodobé partnerstvo?

Sebapoznanie je v každom prípade základom k vybudovaniu kvalitného partnerstva. No ak je sebapoznávanie zneužité ako nástroj sebacentristickej neochoty zdieľať zodpovednosť, môže viesť k osamelosti. Zrelý vzťah vyžaduje rovnováhu medzi vedomím seba a ochotou rásť spolu.

Koncept lásky sa mení – od romantickej predstavy „tej jedinej osoby“ k pragmatickejšiemu vnímaniu. Ako by ste charakterizovali súčasné chápanie lásky medzi mladými ľuďmi a ako sa líši od predchádzajúcich generácií?

Od niekdajšej zromantizovanej predstavy „splynutia duší“ sa posúvame k láske ako rozhodnutiu a praxi. Vo všeobecnosti, mladí ľudia túžia po rovnocennosti, bezpečí a autenticite. Ide menej o idealizáciu a viac o vedomé budovanie vzťahu. Je to posun k dospelej láske. Ako s*xuológ mladým ľuďom odporúčam, aby vo vzťahoch nezabúdali ani na emocionálnu stránku a s ňou spojenú vášeň, blízkosť, radosť a zamilovanie. Dnešná generácia je často vedená k racionalite, kalkulu a opatrnosti.

Ale láska nie je projekt, ktorý sa dá celý naplánovať. Skutočne naplňujúci vzťah vzniká tam, kde je rovnováha medzi hlavou a srdcom a kde sa človek nebojí otvoriť sa. Emócie sú tým, čo robí partnerstvo živým a výnimočným, a aj z dlhodobého hľadiska udržiavajú vzťah funkčný a zdravý. Preto si doprajte nielen bezpečie, ale aj krásu citového prežívania – bez neho je vzťah len zmluva, nie láska. A to je škoda.

V posledných rokoch výrazne stúpa počet slobodných matiek z vlastného rozhodnutia. Aké psychologické vplyvy môže mať na dieťa vyrastanie bez otcovskej figúry a ako sa s tým môžu matky konštruktívne vyrovnať?

Je to výraz autonómie a kontroly nad reprodukciou. Z pohľadu dieťaťa však absencia otcovskej figúry môže viesť k neúplnému modelu identifikácie. Matka by mala túto absenciu vedome vyvažovať inými mužskými vzormi v okolí – starý otec, učiteľ, mentor.

Čoraz viac žien uprednostňuje kariéru pred zakladaním rodiny a odkladá materstvo do neskoršieho veku. Ako hodnotíte tento trend z hľadiska partnerských vzťahov a budúcej fertility?

Z biologického hľadiska má ženská fertilita značné limity – po tridsiatom roku života dochádza k poklesu plodnosti žena a po tridsiatompiatom roku života už hovoríme o prudkom poklese. Štatistiky sú jednoznačné, odkladanie potomstva prináša riziko zníženej plodnosti a komplikácií. No z psychologického hľadiska môžu byť neskoršie matky stabilnejšie a zrelšie. Ideálne je hľadať rovnováhu medzi časom tela a časom duše.

Vzťahy s výrazným vekovým rozdielom bývajú často stigmatizované. V čom môžu byť takéto vzťahy prínosné a kde naopak vidíte najčastejšie problematické aspekty?

Prínosom vzťahov s výrazným vekovým rozdielom môže byť emocionálna stabilita, inšpirácia, iná životná perspektíva. Riziká vznikajú pri rozdielnych fázach života – iné ciele, výrazne odlišná úroveň energie či reprodukčná nekompatibilita. Základom funkčnosti je úprimná komunikácia o očakávaniach.

Umelé oplodnenie a iné asistované reprodukčné technológie umožňujú ženám mať deti aj bez partnera. Aké výzvy podľa vás čakajú tieto ženy z hľadiska budovania vlastnej identity a identity ich detí?

Psychologicky ide o veľmi náročnú rolu. Bez podpory okolia môže dochádzať k vyčerpaniu a izolácii. Otázka identity dieťaťa nadobúda na vážnosti v adolescencii. Tam je dôležité vytvárať priestor na otvorený dialóg.

Mnohé ženy dnes hovoria o „dvojitom bremene“ – potrebe excelovať v kariére aj v rodičovstve. Ako toto očakávanie spoločnosti ovplyvňuje ich partnerské vzťahy a intímny život?

Kombinácia profesionálneho výkonu a rodičovských povinností môže u žien vytvárať stres. Vzťah sa často stáva poslednou prioritou. Ak nie je partner rovnocenný v starostlivosti, dochádza k nerovnováhe, ktorá sa prejavuje v s*xuálnej averzii a emocionálnom odcudzení.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti