Investičné aplikácie môžu spôsobiť straty. Mnohé funkcie sú len marketing, hovorí odborník (ROZHOVOR)

Tušíš, ako sa investovalo „pred aplikáciami“ – a čo sa zmenilo dnes, keď máme svetové trhy vo vrecku, pričom môžeme investovať na pár klikov? Fintech revolúcia spravila z investovania masovú disciplínu: mladí ľudia nakupujú ETF, zlomkové akcie aj „virtuálne“ zlato, no popri pohodlí rastie aj riziko impulzívnych rozhodnutí.

Práve preto sme si pozvali odborníka, ktorý vie oddeliť marketing od reality. Na otázky o tom, ako investovali Slováci pred érou mobilných aplikácií, čo všetko dnes vieš kúpiť z mobilu a kde končí rozum a začína gambling, odpovie Marián Búlik, finančný analytik OVB. 

• Ako sme investovali pred nástupom investičných aplikácií?
• Odkiaľ Slováci čerpali investičné informácie pred popularizáciou internetu?
• Ako vnímame investovanie do nehmotných aktív?
• Strácame pocit rizika či hodnoty investovaných peňazí?

Ako sa investovalo pred fintech revolúciou?

Pri investovaní je kľúčovým krokom nastavenie stratégie, ktorej sa človek následne dlhodobo drží. Investovanie sa totiž od obchodovania líši práve v dlhodobom horizonte a vytrvalom investovaní podľa zvoleného prístupu do diverzifikovaného portfólia. To platí v prvom rade o pravidelnom investovaní, ale takisto aj o jednorazových investíciách.

Pred érou investičných aplikácií bolo nastavenie jednorazového investovania či pravidelné investovanie najčastejšie cez sprostredkovateľa, ktorý vedel nastaviť stratégiu a podľa nej zadať pokyn správcovskej spoločnosti alebo obchodníkovi s cennými papiermi.

To však znamenalo, že celý proces nebol okamžitý na niekoľko kliknutí v mobile, ale trval dlhšie. To obmedzovalo možnosť okamžite reagovať na pohyby trhov, čo však pri bežných, drobných investorov bolo rozhodne viac na úžitok. Pri investovaní je totiž zásadné držať sa diverzifikovanej stratégie a nepodliehať emóciám z trhových pohybov. To pri aplikácii, v ktorej je možné okamžité zadávať pokyny na nákup a predaj, reálne hrozí.

Boli investori obmedzení len na kupovanie hmotných komodít (zlato, striebro, zberateľské predmety)?

Fintechy priniesli do finančného sveta a osobitne do rúk bežného používateľa investičné nástroje, ktorými predtým disponoval len licencovaný obchodník. Bezpochyby to bol krok, ktorý demokratizoval investovanie a umožnil každému človeku zúčastňovať sa aktívne a v reálnom čase na pohyboch trhov, a teda potenciálne profitovať z ich rastu.

Neplatí však, že by sa pred érou investičných aplikácií nedalo investovať do širokej škály aktív. Samozrejme, to bolo možné aj pri investovaní cez brokera alebo sprostredkovateľa. Inak povedané, každý záujemca mal možnosť investovať do podielových fondov a jednu dekádu pred prvou aplikáciou aj do ETF fondov, ako aj do individuálnych akcií, dlhopisov a komodít na čele so zlatom a striebrom.

Prechod na využívanie investičných aplikácií bol postupný. V prvých rokoch aplikácie umožňovali len pozorovanie trhu a sledovanie vývoja portfólia bez možnosti zadávať  aktívne pokyny. Prvé aplikácie s možnosťou zadávať pokyny v reálnom čase prišli do obchodov s mobilnými aplikáciami až po roku 2008 s výrazným rozvojom smartfónov a z toho plynúceho priestoru pre vývoj aplikácií.

zdroj: Unsplash.com/Zlaťáky.cz/Vladislav Maslow

Mohol bežný Slovák vlastniť akcie veľkých spoločností či podielové fondy? Akou formou?

Bežní Slováci sa k akciám konkrétnych firiem prvýkrát dostali cez kupónovú privatizáciu, ktorá sa rozbehla v roku 1992. Oveľa častejším scenárom však bolo vloženie získaných bodov do investičných privatizačných fondov, ktoré následne akcie spravovali. V tejto fáze však mnoho zakladateľov fondov zneužilo situáciu a z fondov nečestným spôsobom vyviedli akcie daných podnikov.

Najznámejším prípadom sú tzv. Harvardské fondy, ktoré si meno známej americkej univerzity požičali len na vyvolanie zdania odbornosti. Časť ľudí však získala akcie konkrétnych privatizovaných podnikov, aj keď ani to nebola vždy záruka úspechu. Privatizačné fondy totiž v podnikoch získali často väčšinové podiely, a vďaka tomu mohli rozhodovať o kľúčových krokoch firiem bez toho, aby tomu drobní akcionári mohli zabrániť.

V ďalších rokoch začala fungovať Bratislavská burza a pri nej vznikli obchodníci s cennými papiermi s licenciou, u ktorých bolo možné zadávať pokyny na kúpu alebo predaj, ktoré makléri vkladali do obchodného systému burzy.

Až koncom 90. rokov minulého storočia prišli na Slovensko klasické podielové fondy, ako ich poznáme aj dnes, ako systém kolektívneho investovania do rozsiahleho portfólia. Podiely sa predávali primárne cez banky, ktoré sprostredkovali uzavretie zmluvy so správcovskou spoločnosťou a následne mohli cez banku zadávať pokyny pre nákup.

Ako dokázali investori sledovať vývoj trhu bez priamemu prístupu na internet? 

Internet na Slovensku bol k dispozícii od úvodu 90. rokov. V zásade však takmer celú dekádu zostal obmedzený len na školy a akademickú pôdu či knižnice, kde sa k nemu vedela dostať len malá časť verejnosti. Už v tom čase bolo možné sledovať vývoj na finančných trhoch, aj keď to nebolo zďaleka také jednoduché a priamočiare ako dnes.

Webových stránok sledujúcich vývoj trhov v reálnom čase však bolo minimum. Správcovské spoločnosti, ktoré pôsobili v rámci bankových domov, mali v ponuke výlučne podielové fondy, pričom na začiatku len sprostredkúvali predaj podielov zahraničných fondov a až neskôr sa do portfólia pridali prvé podielové fondy založené a spravované slovenskými správcami.

Kto chcel v tomto období sledovať širšie portfólio, musel si kupovať svetové ekonomické denníky, ktoré pravidelne publikovali dáta z vývoja vybraných finančných trhov. Tie slovenské totiž reflektovali len dianie na Bratislavskej burze a vývoj hodnoty podielových fondov v portfóliu slovenských bánk. Samozrejme, tento systém bol nedokonalý a ak niekto investoval, tak len do podielových fondov predávaných na Slovensku či prípadne do zahraničných titulov cez privátne bankovníctvo.

Analytik Matej Bajzík: Reálne mzdy konečne predbehli infláciu. Otázne je, dokedy to vydrží

Mladí investori dnes vnímajú zlato skôr ako číslo v aplikácii než tehličku v trezore. Čo to robí s pocitom rizika a hodnoty?

Prechod od reálneho aktíva k virtuálnemu je niečo, čo sme si ako spotrebitelia zažili v posledných dekádach viackrát. Typickým príkladom je prechod od hotovosti k bankovým účtom a platobným kartám. Kým v čase hotovosti sme mali svoj finančný majetok takpovediac poruke, bankové účty a karty premenili túto hodnotu na čísla.

V princípe však ide o dôveru, ktorá stála pri vzniku papierových peňazí ako takých už pred storočiami. V tom čase sa zlaté a strieborné mince ako tradičné platidlo začali sčasti nahrádzať papierovými peniazmi v rôznych formách. Chcelo to však veľa času, veľkú dôveru a opakované zvládnutie krízových situácií, kým sa papierové bankovky masovo uchytili.

Niečo podobné dnes vidíme pri obchodovaní s komoditami, ktoré nemusíme vlastniť vo fyzickej podobe, ale dajú sa kupovať sprostredkovane napríklad cez ETF fondy úplne rovnako ako akcie či dlhopisy. Myslím, že pocit hodnoty neurčujú ani tak „virtuálne“ čísla v investičnej či bankovej aplikácii, ale najmä spôsob, akým sa k tejto hodnote človek dostáva.

Ak nejaké aktívum rastie príliš rýchlo a takpovediac bezstarostne – ako sme boli v posledných rokoch svedkami pri Bitcoine – tak človek môže ľahko nadobudnúť dojem, že toto je štandardný spôsob tvorby hodnoty a podľa toho si nastavuje svoje očakávania. To však môže viesť k vyššej miere riskovania, a tiež k hrozbe straty pomerne veľkých hodnôt v krátkom čase. Pre investora je dôležité vnímať hodnotu aj v reálnom živote cez prácu za odmenu za konkrétny čas a výkon, aby nestratil kontakt s realitou. To isté platí aj o riziku.

Odporúčate nechať si posielať investičné zlato domov pre prípad núdze, alebo radšej preferujete uskladnenie drahých kovov v bankových trezoroch?

Držať investičné zlato doma je rizikové, keďže málokto má doma dostatočné zabezpečenie v podobe kvalitného trezoru, domáceho alarmu napojeného na bezpečnostné zložky a kamerového systému, ktorý nie je možné jednoducho vyradiť z činnosti. Samozrejme, určite existujú ľudia, ktorí toto zabezpečenie majú zvládnuté na slušnej úrovni, vyžaduje si to však vysokú jednorazovú investíciu a následne aj priebežné poplatky za centrálny pult ochrany.

V bankovom trezore je zlato vo väčšom bezpečí a toto je určite odporúčaný spôsob jeho ochrany. Jednoznačne však prináša vyššie priebežné poplatky ako pri uskladnení v domácom trezore. Ďalšou možnosťou je nákup a obchodovanie s certifikátmi či s podielmi v ETF fondoch zameraných výlučne na firmy zo segmentu ťažby a spracovania zlata. Nejde o fyzické zlato, čiže sa priamo s ním nespájajú priame náklady. Aj týmto spôsobom sa dá podieľať na vývoji jeho hodnoty.

zdroj: Unsplash.com/Arwan Sutanto/Scottsdale Mint

Aké investičné príležitosti ponúkajú aplikácie? 

V zásade sa dá povedať, že cez investičnú aplikáciu je možné investovať takmer do akéhokoľvek finančného aktíva. Typicky sú to fondy, akcie, dlhopisy – od štátnych cez korporátne až po dlhopisy od malých podnikateľov cez peer-to-peer lending, kryptomeny, komodity v podobe certifikátov a podielových listov a dokonca aj do zlomkového vlastníctva umeleckých diel.

Niektoré aplikácie umožňujú aj obchodovanie na trhoch cez rizikové nástroje ako opcie, futures, rozdielové zmluvy CFD a forex. Samozrejme, cez aplikáciu sa nedá kúpiť fyzický majetok od komodít po umenie.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory