Irán útočí priamo na „oči USA“. Namiesto otvoreného boja zvolil prekvapivú taktiku

Irán od začiatku konfliktu zvolil taktiku presne mierených úderov na infraštruktúru USA a Izraela. Protivzdušná obrana patrí medzi najsofistikovanejšie integrované systémy moderných armád. V bežnej predstave verejnosti ide najmä o rakety, ktoré dokážu zostreliť nepriateľské lietadlá, balistické strely alebo drony. V skutočnosti však tieto systémy stoja predovšetkým na niečom inom – na schopnosti hrozbu včas odhaliť, sledovať a správne vyhodnotiť.

Práve preto zohrávajú v obrannom reťazci kľúčovú úlohu radary a komunikačné uzly, ktoré prepájajú jednotlivé senzory, veliteľské stanovištia a odpaľovacie zariadenia, píše BBC. 

Irán zahlcuje protivzdušnú obranu

Aktuálny konflikt na Blízkom východe ukazuje, že Irán sa nesnaží americké a spojenecké obranné systémy poraziť iba väčším počtom rakiet. Podľa viacerých analýz sa čoraz viac zameriava na samotnú infraštruktúru, ktorá tieto systémy umožňuje využívať. Terčom útokov sa stávajú práve radary a komunikačné systémy podporujúce obranné komplexy Patriot či THAAD v štátoch ako Katar, Jordánsko alebo Bahrajn.

Táto taktika má jednoduchý cieľ – oslabiť schopnosť obrany získavať údaje. Ak protivzdušná obrana stratí radarové pokrytie alebo presné údaje o cieľoch, pravdepodobnosť prieniku rakiet a dronov sa výrazne zvyšuje. Konflikt tak ukazuje, že aj najmodernejšie obranné systémy môžu byť zraniteľné, ak protivník dokáže zasiahnuť ich najcitlivejšiu časť. 

zdroj: Dvishub/U.S. Air Force, Maeson Elleman

Keď obrana stratí oči

Systém Patriot nie je samostatná zbraň, ktorá funguje izolovane. Je súčasťou komplexnej siete senzorov, radarov a veliteľských systémov. Najskôr musí byť cieľ odhalený radarom, následne sledovaný a vyhodnotený. Až potom môže byť odpálená interceptorová raketa.

Podobne fungujú aj pokročilejšie vrstvy protiraketovej obrany, napríklad systém THAAD, ktorý je určený na ničenie balistických rakiet vo vyšších vrstvách atmosféry. Aj ten sa opiera o výkonné radary a presný prenos dát medzi jednotlivými prvkami obrany.

zdroj: Lockheed Martin

Podľa analýz portálu The War Zone existujú silné indície, že Irán sa opakovane snažil zasiahnuť práve tieto kľúčové senzory. V Jordánsku mohol byť poškodený radar AN/TPY-2, ktorý je súčasťou systému THAAD. Podobne bol podľa dostupných informácií zasiahnutý aj americký radar AN/FPS-132 v Katare.

Tieto zariadenia sú extrémne drahé a zároveň ťažko nahraditeľné. Radar AN/TPY-2 stojí približne 250 až 300 miliónov dolárov, pričom podľa iných odhadov môže jeho cena dosahovať až 485 miliónov dolárov. Radar AN/FPS-132 predstavuje ešte väčší projekt – jeho predaj Kataru bol súčasťou balíka v hodnote približne 1,1 miliardy dolárov, uvádza Defence News. 

Ich oprava alebo nahradenie pritom netrvá týždne, ale roky. Aj relatívne menšie poškodenie môže vyradiť radar z prevádzky na dlhý čas.

Bahrajn ukázal ďalší problém

Ďalší rozmer konfliktu ukázal incident v Bahrajne z 9. marca. Pri výbuchu v štvrti Mahazza bolo zranených 32 ľudí vrátane detí. Agentúra Reuters na základe analýzy expertov z Middlebury Institute uviedla, že s miernou až vysokou pravdepodobnosťou išlo o interceptor odpálený z americkej batérie Patriot. Analýza využívala videá z otvorených zdrojov, geolokáciu a satelitné snímky.

Podľa nej mohla raketa odštartovať z pozície pri meste Riffa, približne sedem kilometrov od miesta výbuchu. Bahrajn následne priznal, že v incidente zohral úlohu Patriot, no tvrdil, že interceptor úspešne zasiahol iránsky dron a zabránil väčším škodám. Reuters však upozornil, že nebol predložený dôkaz o prítomnosti dronu nad zasiahnutou štvrťou, uvádza The Jerusalen Post. 

Analýza think-tanku Center for Strategic and International Studies (CSIS) a investigatívny projekt BBC Verify odhadujú, že iránske útoky spôsobili americkej vojenskej infraštruktúre na Blízkom východe škody približne 800 miliónov dolárov už v prvých dvoch týždňoch konfliktu. Veľká časť škôd vznikla práve pri útokoch na radary a systémy protivzdušnej obrany.

Satelitné snímky ukazujú poškodené radarové zariadenia v Jordánsku, Spojených arabských emirátoch či Kuvajte. V niektorých prípadoch boli zasiahnuté aj ochranné kupoly, ktoré chránia citlivé radarové zariadenia. Tieto systémy sú pritom často kľúčové pre celú regionálnu sieť včasného varovania.

Lekcia modernej vojny od Iránu

Spojením všetkých týchto udalostí vzniká pomerne jasný obraz. Irán sa nesnaží americkú obranu poraziť iba väčším počtom rakiet. Snaží sa identifikovať a zasiahnuť jej slabé miesta – radary, komunikačné uzly, zásoby interceptorov aj politickú ochotu míňať drahé zbrane na lacné ciele. Útok na radar môže mať v takomto systéme väčší význam než zásah jedného konkrétneho cieľa na zemi.

Veľké statické radary totiž tvoria základ situačného prehľadu vo vzdušnom priestore. Ak takýto senzor vypadne, obrana stráca časť schopnosti sledovať a vyhodnocovať hrozby v širšom regióne, tvrdí Atlantic Council. 

A práve to je v ére lacných dronov a presne navádzaných zbraní jedna z najväčších výziev modernej protivzdušnej obrany. Najdrahšie a najsofistikovanejšie senzory sú zároveň aj najviditeľnejšími a najlákavejšími cieľmi. A to Irán vie. 

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie