Jadrová veľmoc hneď za našimi hranicami? Poľský prezident prelomil desaťročia staré tabu

Poľsko sa sústredí na riešenie otázky svojej bezpečnosti, a to konkrétne v podobe tzv. jadrového dáždnika. Diskusia o jadrovom odstrašovaní sa v Európe opäť dostáva do centra bezpečnostnej politiky. Najnovšie ju otvoril prezident Karol Nawrocki, ktorý uviedol, že Poľsko by malo pracovať na vlastnom jadrovom potenciáli a zapojiť sa do jadrového projektu.

Nešlo o oznámenie vývoja jadrovej zbrane, ale o zásadný politický signál. Téma, ktorá bola desaťročia tabu, sa stala legitímnou súčasťou verejnej diskusie, píše Politico. 

Poľsko je geograficky determinované

Poľsko je z geografického hľadiska takzvaný frontový štát, pripomína The Telegraph. Nachádza sa na východnom krídle Severoatlantickej aliancie a susedí s Bieloruskom aj s Ruskom. V dôsledku vojny na Ukrajine a rastúceho napätia v regióne začína Varšava otvorene riešiť otázku, či sú existujúce bezpečnostné garancie dostatočné. Doteraz sa bezpečnostná stratégia krajiny opierala najmä o americkú vojenskú prítomnosť a jadrový dáždnik Spojených štátov.

🇵🇱 Poland should develop its own nuclear weapons — Polish President Karol Nawrocki

Their hatred for Russia runs so deep, they’re willing to kick the door open to nuclear armageddon pic.twitter.com/XhvUOiklp3

— The Other Side Media (@TheOtherSideRu) February 15, 2026

Problém však spočíva v dôveryhodnosti odstrašenia. Jadrový dáždnik znamená, že spojenecká mocnosť by v prípade útoku riskovala vlastné mestá, aby ochránila iný štát. Teoreticky ide o základ kolektívnej obrany, v praxi však vzniká otázka, či by veľmoc skutočne použila jadrové zbrane na obranu menšieho spojenca. Práve tento faktor vyvoláva v Poľsku rastúcu neistotu.

Diskusia sa neobmedzuje len na Poľsko. Európske krajiny čoraz častejšie hovoria o potrebe vlastného odstrašenia nezávislého od Spojených štátov, pripomína Polskie radio. Nemecký kancelár Friedrich Merz potvrdil rokovania s Francúzskom o európskom jadrovom odstrašení a britský premiér Keir Starmer zdôraznil posilnenie jadrovej spolupráce medzi Londýnom a Parížom. Európske jadrové kapacity sú však výrazne menšie – Francúzsko a Spojené kráľovstvo majú len stovky hlavíc, zatiaľ čo USA a Rusko tisíce.

Ani jedna možnosť nie je bez nedostatku

Poľsko tak stojí pred tromi možnosťami, pričom každá má vážne nevýhody, píše TVP World. Prvou je zachovanie spoliehania sa na americkú ochranu. Tá však môže byť vnímaná ako neistá, najmä vzhľadom na meniacu sa politiku Spojených štátov. Druhou možnosťou je rozšírenie spolupráce v rámci NATO – napríklad umiestnenie amerických jadrových zbraní na poľskom území v režime „nuclear sharing“ (teda zdieľanie zbraní). Rozhodnutie o ich použití by však stále zostalo vo Washingtone.

Treťou, najradikálnejšou cestou by bolo vybudovanie vlastného jadrového arzenálu. Takýto krok by Poľsku poskytol najvyššiu mieru bezpečnostnej autonómie, zároveň by však znamenal obrovské geopolitické dôsledky. Poľsko je signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a jej opustenie by mohlo viesť k medzinárodnej izolácii a napätiu v rámci NATO aj Európskej únie. Navyše vývoj jadrovej zbrane nie je možné utajiť – už samotné kroky smerujúce k jej výrobe by mohli vyvolať preventívne reakcie Ruska.

Americký dolár môže skolabovať. Ekonóm Peterka vysvetľuje, čo by to urobilo s Európou

Debata sa prelína aj s civilnou jadrovou energetikou. Poľsko buduje jadrové elektrárne, ktoré síce vytvárajú technické know-how a odborníkov, ale automaticky neznamenajú schopnosť vyrobiť zbraň. Prechod od energetiky k vojenskému programu je politicky aj právne mimoriadne komplikovaný.

Otvorením tejto témy prezident Nawrocki poukázal na širší trend. Stredná a východná Európa čoraz intenzívnejšie vníma bezpečnostné riziká a hľadá nové formy odstrašenia. Zároveň sa ukazuje zásadný paradox – potreba jadrovej ochrany rastie, ale žiadna dostupná možnosť neposkytuje úplne uspokojivé riešenie.

Poľsko tak momentálne nemení svoju obrannú politiku, ale mení jazyk bezpečnostnej diskusie, upozorňuje Bloomberg. Jadrová otázka už nie je hypotetická, ale strategická. Skutočnou výzvou preto nie je len to, či Poľsko potrebuje jadrový štít, ale či v súčasnom medzinárodnom prostredí vôbec existuje realistická cesta, ako ho dôveryhodne vybudovať.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie