Jadrové výbuchy priťahovali neznáme objekty na oblohe. Vedci rozlúštili záhadu starú 70 rokov

Vesmír nás fascinuje už celé stáročia. Je nekonečný, tichý a pritom plný záhad. Ľudia v ňom hľadajú odpovede na otázky o pôvode života, ale aj o tom, či sme v ňom sami.

Práve táto túžba po poznaní stojí aj za najnovším vedeckým objavom, ktorý spája vesmírne javy s ľudskými aktivitami na Zemi, píše portál Interesting Engeneering.

Historický fenomén z Palomaru

Na archívnych snímkach oblohy z kalifornského observatória Palomar z rokov 1949 až 1957 totiž vedci objavili zvláštne svetelné body. Tieto „prechodné objekty“ sa objavili na jednej fotografii, no na nasledujúcich už neboli.

Keďže v tom čase ešte neexistovali umelé satelity, ich pôvod ostával neznámy. Nová vedecká štúdia publikovaná v časopise Nature však po prvýkrát preukázala štatisticky významný vzťah medzi týmito zjavmi a testami jadrových zbraní.

Výskum realizoval tím projektu VASCO (Vanishing and Appearing Sources during a Century of Observations), ktorý sa venuje analýze historických astronomických snímok s cieľom identifikovať javy miznúce z oblohy. 

Jadrové testy a neznáme svetlá

Vedci porovnali dáta z viac ako 2 700 dní pozorovaní s údajmi o nadzemných jadrových testoch a hláseniach o neidentifikovaných lietajúcich objektoch (UAP, pôvodne UFO). Zistili, že výskyt záhadných svetiel bol o 45 % pravdepodobnejší v dňoch, ktoré nasledovali do 24 hodín po jadrovom teste.

Ešte zaujímavejšie je, že pri každom dodatočnom hlásení UAP v daný deň sa počet svetiel zvýšil o 8,5 %. To znamená, že v čase, keď ľudia častejšie hlásili výskyt UFO, observatórium zároveň zachytávalo viac nezvyčajných svetelných objektov na oblohe.

„Naše zistenia poskytujú dodatočný empirický dôkaz o platnosti fenoménu UAP a jeho možnej súvislosti s jadrovou aktivitou,“ píšu autori štúdie. Dodávajú, že zistenia prakticky vylučujú, že by išlo o chyby fotografických dosiek či defekty v zobrazovacej technike – pravdepodobnosť takej zhody by bola extrémne nízka.

zdroj: Department of Defense/US Navy

Čo by mohlo stáť za týmto javom?

Autori výskumu skúmali viacero hypotéz. Jednou z nich je, že jadrové výbuchy môžu spôsobovať optické javy v atmosfére, napríklad formou Čerenkovovho žiarenia, ktoré vzniká pri vysokoenergetických časticiach.

Inou možnosťou je, že rádioaktívny spad mohol ovplyvniť fotografické materiály a vytvárať svetelné škvrny na snímkach. Ani jedna z týchto teórií však nevysvetľuje, prečo sa javy objavovali najčastejšie až deň po teste, keď už väčšina častíc dávno klesla z atmosféry.

Niektorí členovia tímu preto pripúšťajú, že ide o niečo, čo možno zaradiť medzi neidentifikované anomálne javy (UAP). Zvlášť zaujímavé je, že podobné svetelné útvary sa na snímkach objavili aj počas slávnych pozorovaní UFO nad Washingtonom v júli 1952, ktoré zaznamenali aj radary americkej armády.

Veda namiesto konšpirácií

Aj keď téma UFO často balansuje medzi vedou a senzáciou, táto štúdia je prvým pokusom, ako k nej pristúpiť systematicky a s empirickými dátami. Tím analyzoval viac než 100 000 záberov oblohy z prvej Palomarskej prieskumnej misie (POSS-I) a štatisticky overil, že spojenie medzi jadrovými testami a UAP pozorovaniami nie je náhodné.

Vedci zdôrazňujú, že neexistuje dôkaz o mimozemskej aktivite, no samotný jav si zaslúži pozornosť. „Tieto asociácie presahujú rámec náhody a naznačujú, že môžeme stáť pred fyzikálnym alebo atmosférickým procesom, ktorému zatiaľ nerozumieme,“ píšu autori.

V období medzi rokmi 1951 a 1957 vykonali Spojené štáty, Sovietsky zväz a Veľká Británia 124 nadzemných jadrových testov. V rovnakom čase sa podľa historických záznamov objavilo viac ako 300 dní, počas ktorých observatórium Palomar zachytilo neznáme svetelné body.

Otvorená kapitola astronómie

Závery štúdie otvárajú nové smery pre výskum UAP, no aj pre pochopenie fyzikálnych dôsledkov jadrových výbuchov. Odborníci tvrdia, že ďalší krok by mal zahŕňať porovnanie s modernými satelitnými údajmi a radarovými záznamami, aby sa zistilo, či sa podobné svetelné javy vyskytujú aj pri súčasných vojenských alebo kozmických aktivitách.

Fenomén „transientov“ – krátkodobých svetelných bodov, ktoré sa objavia len raz – tak zostáva záhadou. Kým skeptici hovoria o chybách merania, vedci ako tí z tímu VASCO tvrdia, že pravdepodobnosť takej systematickej chyby je zanedbateľná.

Ako uvádzajú autori v závere: „Je možné, že tieto javy predstavujú nový, dosiaľ nepochopený fyzikálny proces, alebo interakciu medzi atmosférou a vysokoenergetickým žiarením. Naše dáta sú však dôkazom, že niečo sa naozaj deje.“

Štúdia tímu VASCO tak predstavuje prvý vedecký dôkaz o štatistickej súvislosti medzi testami jadrových zbraní a záhadnými svetelnými javmi na oblohe. Aj keď sa jej závery nedajú interpretovať ako dôkaz o mimozemskej prítomnosti, prinášajú dôkaz, že fenomén UAP je reálny a pozorovateľný – a zaslúži si seriózny výskum, nie výsmech.

Výsledky teda prinášajú prvý štatisticky potvrdený dôkaz, že medzi testami jadrových zbraní a neidentifikovanými javmi (UAP) existuje skutočná, merateľná súvislosť.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír