Ján Búza zo ZAKA VC: Slovenský pôvod nie je v Silicon Valley prekážkou

Vybudovať z rodinného kapitálu globálny venture kapitálový fond so sídlom v San Franciscu je odvážny krok, ktorý sa na Slovensku či v širšom regióne strednej Európy vidí len zriedka.

Partner fondu ZAKA VC, Ján Búza, však spolu s rodinami Kasperovcov a Zálešákovcov ukazuje, že aj slovenský fond môže byť rešpektovaným hráčom v prvej lige – ako dôveryhodný spoluinvestor po boku takých mien, ako sú First Round Capital či General Catalyst.

Dnes má ZAKA VC v portfóliu 78 startupov z 23 krajín a zameriava sa na investície do technologických firiem v najranejších fázach – od deeptechu a biotechnológií, až po umelú inteligenciu (AI).

V rozhovore Ján Búza vysvetľuje, prečo slovenský pôvod nie je v Silicon Valley prekážkou.

Rozpráva aj o raste ZAKY, rozdieloch v mentalite startupistov z USA a Európy, a o tom, ako sa buduje sieť kontaktov v prostredí, kde je networking kľúčový.

• Prečo externý kapitál zmenil dynamiku fondu, ale nie jeho DNA?
• Aké výzvy čakajú stredoeurópske fondy pri vstupe na americký trh?
• Prečo je kľúčové rýchle rozhodovanie sa a schopnosť dopĺňať silných lead investorov?
• Ako sa buduje dôvera medzi slovenským VC a zakladateľmi zo Silicon Valley?
• Čo by poradil mladým Slovákom, ktorí chcú podnikať alebo investovať globálne?

Keď v ZAKA VC zvažujú novú investíciu, nikdy sa nepozerajú len na mapu, ale aj za ňu. Myslia globálne, rovnako ako startupy, do ktorých vstupujú. Tento rozhovor ponúka pohľad do sveta, v ktorom slovenský kapitál dokáže ovplyvňovať budúcnosť technológií aj za oceánom.

Čo vás viedlo k rozhodnutiu transformovať rodinný kapitál na plnohodnotný VC fond? Prečo práve teraz nastal ten správny moment?

Rokmi sa nám podarilo vybudovať kvalitný deal-flow a v istom bode sme videli viac investičných príležitostí, než sme dokázali sami pokryť. Vďaka externému kapitálu sme mohli ďalej rásť.

V minulosti ste investovali z vlastných prostriedkov. Aký zásadný posun v zodpovednosti, motivácii a vízii priniesla premena na fond s externými investormi – takzvanými LP (limited partners), ktorí do fondu vkladajú svoj kapitál?

Samozrejme, príchod externého kapitálu mal vplyv na procesy a regulatórnu stránku. Naša motivácia však vždy bola investovať do firiem, ktoré dokážu ovládnuť kategórie, v ktorých pôsobia, a tak dosiahnuť maximálny výnos. To bol aj dôvod, prečo investori do nášho fondu vôbec investovali. Stále však platí, že väčšina kapitálu vo fonde pochádza z rodiny Kasperovcov a Zálešákovcov, takže aj my vkladáme do projektu vlastné peniaze.

24-ročná Slovenka si vybudovala rešpekt v Dubaji: „Prvý kontrakt s 300 miliónovou firmou som podpísala v 18 rokoch“

Založiť pobočku v San Franciscu nie je len geografický krok, ale aj kultúrna a profesionálna výzva. Aké bariéry, formálne aj neformálne, ste ako stredoeurópsky fond museli prekonať pri vstupe na severoamerický trh?

Americký trh je prirodzene otvorený investorom zo zahraničia. Koniec koncov, takmer polovica unicornov bolo založených imigrantmi. Nešlo teda o bariéry v tom zmysle, že by sme neboli vítaní. Skôr sme museli dokázať, že prinášame pridanú hodnotu, máme skúsenosti a sieť, ktoré pomôžu firmám rásť.

Ako vnímate reputáciu slovenského alebo stredoeurópskeho investora v Silicon Valley? Zmenilo sa niečo od prvých rokov ZAKA do dnes?

Firmy v Silicon Valley neriešia, či investor pochádza zo Slovenska alebo odinakiaľ v Európe. Dôležité je, aké má portfólio a skúsenosti. Keď vidia, že máme v portfóliu relevantné firmy v ich odvetví a naši ko-investori sú fondy, ako First Round Capital alebo General Catalyst, berú nás ako dôveryhodných partnerov.

Prvý fond v objeme 15 miliónov eur je už z veľkej časti rozdistribuovaný. Podľa akých kritérií plánujete navýšiť ďalšie fondy a akú veľkosť považujete za optimálnu pre váš model „early-stage spoluinvestora“?

Sme len v prvej tretine investičnej periódy, takže naše portfólio sa bude ďalej rozširovať. Pôvodnú veľkosť sme sa rozhodli zvýšiť pre dopyt zo strany investorov na 17 miliónov eur. Náš deal-flow sa v čase zväčšuje a zlepšuje, a preto rátame, že aj náš druhý fond bude väčší.

Vaše portfólio dnes zahŕňa 78 startupov naprieč 23 krajinami. Ako zabezpečujete kvalitu deal flow pri tak širokom geografickom rozptyle a zároveň zachovávate konzistentný investičný štandard?

Používame jednotný a štandardizovaný proces hodnotenia, ktorý uplatňujeme naprieč regiónmi aj odvetviami. Hoci je väčšina portfólia v Spojených štátoch a Veľkej Británii, sme otvorení investovať prakticky kdekoľvek, za predpokladu, že daná firma spĺňa naše kritériá.

Trh VC fondov je dnes preplnený. Čím sa ZAKA snaží odlíšiť od iných európskych či amerických fondov, ktoré tiež cielia na pre-seed a seed fázu?

Na prvý pohľad sú VC fondov tisíce, no v segmentoch ako biotech či deeptech je hráčov podstatne menej. Mnoho európskych fondov je tiež limitovaných pri investíciách do USA. Americké fondy zase často aktívne neinvestujú v Európe. ZAKA funguje ako agilný spoluinvestor – dopĺňame lead investorov, vieme sa rozhodnúť do 24 hodín a firmám vieme pomôcť pri expanzii medzi USA a Európou. Táto kombinácia je na trhu relatívne zriedkavá.

Vo vašich verejných výstupoch opakovane zdôrazňujete „network-driven“ prístup. Do akej miery je dnes silná sieť vzťahov konkurenčnou výhodou a ako ju aktívne rozvíjate?

Silná sieť je absolútnou podmienkou, bez nej sa nedostanete k top príležitostiam. Často sme mali šancu investovať len vďaka tomu, že nás odporučil zakladateľ z portfólia alebo ko-investor. Asi najviac sa nám v praxi osvedčila aktívna komunikácia s inými VC fondmi.

zdroj: ZAKA VC

Čo vás najviac prekvapilo na rozdieloch medzi americkými a stredoeurópskymi zakladateľmi? V čom sú naše startupy pozadu a v čom ich, naopak, preceňujeme?

Stereotyp hovorí, že americkí zakladatelia majú prirodzene väčšiu ambíciu a odvážne vízie, niekedy až s prehnaným optimizmom. Stredoeurópski zakladatelia sú zase realistickejší, skromnejší a často majú lepší produkt. Prax je však oveľa farebnejšia a ja veľmi nerád paušalizujem.

Ako meníte vlastný mindset, keď rokovania vediete s estónskym AI startupom, americkým biotechom a slovenským deeptech projektom? Vyžaduje si to odlišnú rétoriku, vyjednávacie techniky alebo skôr interné rozhodovacie procesy?

Každý segment má svoje špecifiká. Napríklad od biotechu nebudete očakávať tržby v Series A, zatiaľ čo napríklad SaaS startup bude potrebovať 2 až 3 milióny dolárov ARR, aby bol považovaný za zaujímavý. Ak však má byť projekt globálne úspešný, musí aj tím, ktorý za ním stojí, už od počiatku premýšľať v svetovom meradle, takže regionálne rozdiely do úvahy neberieme.

ZAKA síce pôsobí globálne, no vaše korene sú česko-slovenské. Ako sa snažíte podporovať lokálny ekosystém, okrem investícií do domácich startupov? Vidíte potenciál pre vznik silného regionálneho VC centra v Bratislave?

Potenciál bude závisieť od toho, či ako krajina dokážeme udržať domáci a – vzhľadom na našu veľkosť – pritiahnuť aj zahraničný talent. V tom nás čaká ešte dlhá cesta. Čo sa týka našej podpory, organizujeme spolu s Accace už niekoľko rokov v Bratislave AceOn akcelerátor, ktorý je určený pre začínajúce projekty. Záujem oň rastie a tento rok sa nám prihlásili tímy z takmer 50 krajín.

V portfóliu máte spoločnosti s vysokým rizikovým profilom, no aj silným vedeckým pozadím, ako napríklad Sensible Biotechnologies. Ako vyhodnocujete riziko pri investíciách do deeptech projektov s dlhším horizontom návratnosti?

Bez ohľadu na odvetvie, v každej fáze života firmy existujú signály, ktoré validujú jej potenciál – od zloženia tímu, publikácií, patentov až po schválenie zo strany regulátora. 

Za sebou máte niekoľko úspešných exitov aj zlyhaní. Ktoré rozhodnutie spätne považujete za najzásadnejšie poučenie a čo by ste poradili mladým Slovákom, ktorí chcú investovať alebo podnikať globálne?

Ak človek ide vytrvalo za svojím cieľom, dokáže preraziť – bez ohľadu na to, kde sa nachádza. Zároveň je extrémne dôležité vybrať si na cestu správny tím.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy