Japonci s tržbami 27,4 milióna eur chcú v Bánovciach postaviť novú lakovňu. Región trpiaci prepúšťaním dostáva nový impulz

Bánovce nad Bebravou prežili v uplynulých rokoch niekoľko tvrdých rán. Textilný závod Eterna skončil v konkurze, Hella oznámila prepúšťanie stoviek ľudí a v širšom okolí zastavili výrobu aj ZKW Group v Krušovciach či Honeywell v Partizánskom.

Do tohto kontextu prichádza správa, ktorá pôsobí ako vzácna svetlá výnimka: japonská spoločnosť ALPHA Slovakia plánuje rozšíriť výrobu a vybudovať novú lakovaciu linku na plastové automobilové dielce, ktorá by mohla priniesť až stovku nových pracovných miest.

Kto stojí za značkou ALPHA Slovakia?

Spoločnosť so sídlom na Partizánskej ulici v Bánovciach nad Bebravou nie je na našom trhu žiadnym nováčikom, hoci jej súčasný názov môže byť pre niekoho neznámy. Podľa údajov z portálu FinReg je v obchodnom registri zapísaná už od roku 2006, no až do februára 2025 pôsobila pod názvom SPPP Slovakia.

Zmena mena súvisela s úpravami v rámci globálnej štruktúry japonskej skupiny ALPHA Corporation, pod ktorú závod spadá cez francúzsky holding. Na čele firmy stojí Masayoshi Yamaguchi a jej hlavným zameraním zostáva výroba komponentov pre motorové vozidlá.

Z pohľadu štátu ide o mimoriadne stabilného partnera, o čom svedčí aj fakt, že firma neeviduje žiadne daňové dlhy a jej index daňovej spoľahlivosti je na najvyššej možnej úrovni. V súčasnosti závod dáva prácu približne trom stovkám ľudí, čo z neho robí jedného z kľúčových zamestnávateľov v celom okrese.

Finančný profil: Tržby vystrelili, no zisk ustúpil investíciám

Keď sa pozrieme na hospodárske výsledky za rok 2024, vidíme obraz dravého podniku v rastovej fáze. Tržby spoločnosti medziročne vyskočili o viac ako 15 % a prekročili hranicu 27,4 milióna eur. Napriek tomu, že firma utŕžila rekordné sumy, jej čistý zisk sa medziročne prepadol o milión eur na konečných 729-tisíc eur, uvádza platforma Valida.

Tento scenár však nie je prekvapivý, ak vezmeme do úvahy globálnu situáciu a vnútornú expanziu podniku.

zdroj: Valida

Za poklesom ziskovosti stoja predovšetkým rastúce náklady, ktoré zasiahli takmer každú oblasť od materiálu a energií až po mzdy a externé služby. Hoci si firma udržiava zdravú hrubú maržu na úrovni takmer 30 %, finančná produktivita práce mierne klesla.

V praxi to znamená, že každé euro investované do miezd momentálne prináša o niečo nižšiu pridanú hodnotu než v minulosti. Ide o klasický sprievodný jav v období, keď firma masívne investuje do rozširovania výroby a jej prevádzkové náklady dočasne predbiehajú nárast čistého profitu.

Región, ktorý potrebuje nakopnúť

Okres Bánovce nad Bebravou patril minulý rok medzi najviac postihnuté okresy, kde sa s hromadnými výpoveďami roztrhlo vrece. Nemecký výrobca košieľ Eterna, ktorý v meste pôsobil takmer 30 rokov, definitívne ukončil výrobu začiatkom roka 2025.

Na jeseň oznámila zoštíhľovanie svojich stavov o stovku ľudí aj firma Hella Slovakia Lighting. V širšom okolí Bánoviec rezonoval koniec amerického giganta Honeywell v Partizánskom a vo výrobnom závode v Krušovciach prišlo o prácu asi 300 ľudí vo firme ZKW Group.

Eterna pôsobila v Bánovciach nad Bebravou od roku 1997. Vo svojej najväčšej ére vyrábala 8 000 košieľ denne na dve zmeny. Riaditeľ závodu Marek Holubek ako dôvod zatvorenia uviedol každoročne narastajúce náklady – ceny elektriny, plynu, náhradných dielov a najmä mzdy. Firma napokon skončila v konkurze a zamestnanci niekoľko mesiacov nedostávali mzdu.

Príbeh Bánoviec však nie je izolovaným javom, ale ilustráciou širšieho trendu, ktorý aktuálne pociťuje celé Slovensko. Ochladzovanie domáceho trhu práce totiž potvrdzujú aj makroekonomické dáta, na ktoré upozorňuje analytik VÚB banky Michal Lehuta.

Hrozbou pre pracovné profesie je automatizácia 

Lehuta kladie dôraz na to, že najlepšou ochranou pred negatívnymi trendmi na trhu je informovanosť. „Odniesť by si z toho mal to, že o týchto trendoch budeš vedieť, budeš ich viac sledovať a analyzovať vplyv na svoje zamestnanie, na svoj príjem. To je možno také najlepšie odporúčanie – orientovať sa v tom, čo sa deje, aby som potom nebol prekvapený, že firma zrazu končí a prepúšťa, a ja neviem, čo mám robiť,“ hovorí analytik.

Odporúča tiež vytvárať si finančnú rezervu, zvážiť súkromné poistenie v nezamestnanosti a aktívne sledovať rekvalifikačné kurzy – vrátane tých, ktoré ponúkajú úrady práce z veľkej časti hradené štátom. Upozorňuje pritom, že Slováci v rebríčkoch celoživotného vzdelávania zaostávajú, a to aj napriek tomu, že príležitosti existujú.

Osobitne varuje pred pasivitou tých, ktorých profesiu možno automatizovať. „Tie úlohy v našej práci, ktoré sa dajú automatizovať – nejaké prepisovanie čísel, spracovanie dát – určite skôr či neskôr automatizované budú. Taký zdravý sedliacky rozum nám pomôže, že toto do budúcnosti asi nebude tá práca, ktorá bude zamestnávať úspešných ľudí,“ konštatuje.

Slovenský trh práce je podľa neho charakteristický aj nadmerne nízkou mobilitou medzi zamestnávateľmi, čo ľudí zbytočne znevýhodňuje: „Tí, čo zmenia zamestnanie, väčšinou je to kvôli lepšiemu príjmu.“

Úbytok domácej pracovnej sily

Z pohľadu zamestnávateľov Lehuta upozorňuje, že krátkodobý problém s obsadzovaním pozícií sa síce miernym spôsobom uľahčí, no dlhodobo budú firmy čeliť úbytku domácej pracovnej sily. Riešenie vidí v kombinácii viacerých prístupov:

„Z dlhodobejšieho pohľadu budú musieť viac fungovať so staršími ľuďmi, možno aj s rôznymi marginalizovanými skupinami. U nás máme stále pomerne nízku zamestnanosť žien s deťmi a rómska populácia je tiež určitý potenciál, ktorý máme stále nevyužitý.“

Odporúča aj rôzne formy pracovných úväzkov ako nástroj na zapojenie skupín, ktoré dnes zostávajú mimo trhu. Firmy by zároveň nemali ignorovať príležitosti v automatizácii a zelenom prechode.

„Z hľadiska environmentálnej udržateľnosti a znižovania emisií – to môže byť aj konkurenčná výhoda. Ak zainvestujem správne a znížim si náklady, ktoré sa zvyšujú napríklad prostredníctvom emisných povoleniek, tak tam ten tlak bude,“ vysvetľuje Lehuta.

Dekarbonizácia teda nie je len regulačná povinnosť, ale pre tie firmy, ktoré sa na ňu pripravia včas, aj zdroj úspory a diferenciácie voči konkurencii.

Mladí na trhu práce a gig ekonomika

Osobitnou témou je situácia mladej generácie na trhu práce. Lehuta upozorňuje, že práve tí, ktorí pracujú v takzvanej gig ekonomike – teda na voľnej nohe, cez platformy alebo na krátkodobé zmluvy – sú v súčasnom prostredí umelej inteligencie a automatizácie paradoxne ohrozenejší, nie slobodnejší.

Práve tieto činnosti sa dajú najľahšie nahradiť strojmi a z právneho hľadiska je aj rušenie takýchto miest pre firmy najjednoduchšie. Ak niekto pracuje cez agentúru alebo nemá trvalý pracovný pomer, je v prípade problémov v prvej línii ohrozenia.

Odporúčanie pre mladých ľudí vstupujúcich na trh práce je preto jasné: neobmedzovať sa na rutinné, ľahko replikovateľné úlohy.

„Skúsiť pre zamestnávateľa ponúkať rovno nejaké služby alebo produkty s vyššou pridanou hodnotou, nielen tie základné činnosti, kde sa to veľmi ľahko dá nahradiť umelou inteligenciou,“ zdôrazňuje Lehuta.

Napriek všetkým výzvam zostáva optimistický v jednej veci: ľudská empatia, schopnosť riešiť komplexné situácie a kreativita sú vlastnosti, ktoré automatizácia v dohľadnom horizonte nenahradí.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy