Najväčšie zbrojenie za 40 rokov. Japonsko buduje „raketové súostrovie“, chce čeliť Číne

Čína a Japonsko patria medzi najmocnejších hráčov Ázie a zároveň sú kľúčovými obchodnými partnermi celého regiónu. Ich vzájomná ekonomická prepojenosť je však len jednou stranou príbehu – stáročia rivality pripomínajú, že toto strategické objatie nikdy nemožno brať ako samozrejmosť.

Napätie živia viaceré otvorené spory: od narastajúcej čínskej vojenskej aktivity v okolí sporných ostrovov, cez vzájomné obchodné obmedzenia, až po obavy o stabilitu v Taiwanskom prielive.

Masívne budovanie japonskej armády

Situácia sa ešte vyostrila v novembri, keď japonská premiérka Sanae Takaičiová vyhlásila, že prípadný čínsky pokus o prevzatie Taiwanu by pre Japonsko predstavoval „situáciu ohrozujúcu prežitie“. Takéto označenie by Tokiu právne umožnilo nasadiť svoje ozbrojené sily – a potenciálne konať v súčinnosti so Spojenými štátmi.

Čínska vláda obvinila Takaičiovú zo zasahovania do jej vnútorných záležitostí a reagovala ekonomickými a diplomatickými odvetnými opatreniami. Požadovala, aby japonská líderka svoje vyjadrenia stiahla, ale ona to odmietla.

„Vzhľadom na to, že vzťahy s Čínou sa naďalej zhoršujú, Japonsko sa púšťa do najväčšieho budovania armády za najmenej štyri desaťročia,“ píše agentúra Bloomberg.

Pozornosť sa koncentruje na riedko osídlený ostrov Jonaguni, ktorý sa ocitá priamo v prvej línii. Ostrov sa nachádza len 108 kilometrov ďaleko od východného pobrežia Taiwanu a ide tak o najzápadnejší obývaný ostrov Japonska.

Incidenty pribúdajú: Tokio zvyšuje ostražitosť

Taiwan oživuje megaprojekt desaťročia. Nová 6000-tonová loď má odolať rastúcemu tlaku Číny

Odkedy cesta bývalej predsedníčky Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosi do Tchaj-peja v roku 2022 prinútila Čínu odpáliť rakety, ktoré dopadli neďaleko Jonaguni, Japonsko podľa Bloombergu urýchlilo plány na najväčšie zhromažďovanie vojenskej sily.

Navyše incidenty pribúdajú. Koncom novembra dve japonské lietadlá vzlietli k čínskemu dronu, ktorý sa pohyboval v blízkosti. „Môžeme potvrdiť, že v pondelok preletelo medzi ostrovom Jonaguni a Taiwanom bezpilotné lietadlo, o ktorom sa predpokladá, že bolo čínske,“ uviedlo podľa TASR japonské ministerstvo obrany na sociálnej sieti X. Japonské letectvo v reakcii na dron vyslalo svoje stíhačky.

Čína do oblasti medzi oboma ostrovmi vyslala bezpilotné lietadlo aj v polovici novembra. Ani december sa nezaobišiel bez incidentu. Cez víkend čínske stíhačky počas letu nad medzinárodnými vodami pri japonskom súostroví Okinawa aktivovali radar navádzajúci strely pred paľbou, uviedol japonský minister obrany podľa agentúr Reuters a AFP.

Jonaguni je v prvej línii

Najnovšie sa objavili správy, že japonské ministerstvo obrany  pokračuje v plánoch na umiestnenie protilietadlovej jednotky elektronického boja na ostrove Jonaguni, píše Eurasian Times. Nasadenie je naplánované na rok 2026,  informoval japonský denník Sankei Shimbun.

Jonaguni, subtropický ostrov preslávený ohrozenými divokými koňmi a potápaním pri žralokoch kladivohlavých, dnes prechádza rýchlou premenou. Na jeho pobreží vyrastajú nové bytové komplexy pre vojakov slúžiacich na vojenskej základni, ktorá tu vznikla v roku 2016.

Eurasian Times pripomína, že základňa už disponuje sledovacími radarmi a jednotkami elektronického boja, čo ju stavia do pozície strážcu v prvej línii v prípade akejkoľvek potenciálnej krízy v Taiwanskom prielive.

Už budúci rok sa k súčasným takmer 230 príslušníkom pridá podľa Bloombergu ďalších približne 30 odborníkov, tentoraz z jednotky elektronického boja. A tým sa to neskončí – ostrov sa pripravuje aj na budúce nasadenie protivzdušných raketových systémov.

🚨🇯🇵 Japan Builds ‘Missile Archipelago’ Near Taiwan

Japan is accelerating its largest military buildup in over 40 years as tensions with China hit a decade-high. The tiny island of Yonaguni, just 110 km from Taiwan, sits on the front line of this growing standoff.

The… pic.twitter.com/72YeuzmRca

— Defence Index (@Defence_Index) December 9, 2025

Niektorí obyvatelia zbrojenie vítajú, iní nie

Pre časť z približne 1 500 obyvateľov znamená tento rýchly vojenský rast rastúce obavy. Žiadajú preto štát, aby jasnejšie vysvetlil svoje plány. Začiatkom decembra sa v miestnej spoločenskej miestnosti zišlo asi 80 ľudí na „vysvetľovacom stretnutí“ s predstaviteľmi ministerstva obrany. Tí im opisovali dôvody, prečo je potrebné posilniť prítomnosť armády – od protivzdušných rakiet až po systémy využívajúce elektromagnetické vlny na rušenie nepriateľských dronov či komunikačných sietí.

Reakcie obyvateľov sú zmiešané. Kým niektorí tvrdia, že japonská premiérka svojím nedávnym vyjadrením zbytočne priliala olej do ohňa, iní prítomnosť armády vítajú. Medzi nimi je aj 63-ročný automechanik a mestský poslanec Shigeru Yonahara. Len pár dní pred stretnutím totiž japonská armáda zaznamenala pri ostrove podozrivý čínsky dron.

„Momentálne sme bezbranní,“ povedal. „Potrebujeme jednotku elektronického boja, aby dokázala neutralizovať hrozby, ako sú drony.“

Historické spomienky majú stále silný vplyv na starších Japoncov, ktorí sa viac ako mladšie generácie stotožňujú s japonským odmietnutím militarizmu po druhej svetovej vojne.

Nejednotná Okinawa

Netreba zabúdať ani na ostrov Okinawa. Ten zohráva v japonskej obrane kľúčovú úlohu. Je centrom americkej aj japonskej vojenskej prítomnosti. Ostrov má najväčšiu koncentráciu amerických základní v krajine a v prípade konfliktu o Taiwan by pravdepodobne poskytol prvú reakciu. Japonsko tu zároveň posilňuje vlastnú infraštruktúru. Podľa Bloombergu tu otvorilo novú raketovú základňu v meste Uruma, ktorá koordinuje podobné zariadenia na ostrovoch Išigaki, Mijako a Amami.

Aj tu militarizácia však vyvoláva odpor časti obyvateľov, ktorí sa obávajú, že Okinawa sa opäť stane bojiskom. Čína situáciu využíva na spochybňovanie japonskej suverenity nad súostrovím Rjúkjú.

Bloomberg pripomína, že v roku 1947 Japonsko prijalo pacifistickú ústavu, ktorá zostáva dodnes nezmenená. Mladší Japonci však vo veľkej miere podporujú budovanie japonskej armády.

Abeho reforma

Po Takaičiovej výrokoch, ktoré vyvolali ostrú reakciu Pekingu, Tokio opakovane ubezpečuje, že nemení svoju politiku voči Taiwanu ani neprijíma nové záväzky o nasadení armády. Jej slová však opäť upozornili, ako úzko sú prepojené bezpečnostné záujmy Japonska a Taiwanu.

Hoci Japonsko sa stále riadi doktrínou striktného sebaobranného pôsobenia, v roku 2015 vláda Šinzóa Abeho presadila zásadnú právnu reformu. Tá umožnila japonským silám zasiahnuť aj v prípade, keď sú ohrozené spriatelené krajiny – ak by to zároveň znamenalo ohrozenie samotného Japonska. Abe a jeho nástupcovia sa dlhé roky vyhýbali konkrétnym scenárom, aby neprovokovali Čínu.

Americky vedená obrana Taiwanu

Avšak bezpečnostní analytici aj vládni predstavitelia v súkromí už podľa Bloombergu dávno naznačujú, že jedným z najpravdepodobnejších scenárov „kolektívnej sebaobrany“ by bola americky vedená obrana Taiwanu. Dôvody sú jasné: geografická blízkosť ostrova, strategická poloha japonských „raketových ostrovov“ a hlboká závislosť Tokia od amerických bezpečnostných záruk. Ak by americké sily nedokázali zastaviť prípadnú čínsku inváziu, dôsledky by priamo ohrozili aj bezpečnosť Japonska.

Japonsko by nemalo inú možnosť, ako podporiť USA v konflikte bez ohľadu na to, ako to vníma Tokio, tvrdí pre Bloomberg Kjóko Hatakejamová, bývalá japonská vládna analytička, ktorá je teraz profesorkou medzinárodných vzťahov na Univerzite Niigata. „Ak odmietneme žiadosť USA, znamenalo by to koniec aliancie,“ povedala. „A Spojené štáty by v prípade útoku Číny na Japonsko možno ani neochránili Japonsko.“

Treba však poznamenať, že Japonsko neustále buduje vojenskú infraštruktúru v juhozápadnom regióne, najmä s cieľom čeliť hrozbám, ktoré predstavuje vojenská expanzia Číny, raketové testy Severnej Kórey a napätie okolo Taiwanu a ostrovov Senkaku/Tiaoyu.

Japonsko podľa Eurasian Times vo výročnej správe označilo Čínu za najväčšiu strategickú výzvu a uviedlo, že frekvencia čínskych vojnových lodí prechádzajúcich pri juhozápadnom pobreží Japonska sa za posledné tri roky strojnásobila, a to aj vo vodách medzi Taiwanom a Jonaguni.

Potvrdzujú to aj správy U.S. Naval Institute (USNI), ktorý poznamenal, že čínske lode a lietadlá prechádzajúce cez prvý ostrovný reťazec každý týždeň stretávajú japonské sily umiestnené v tejto oblasti už tri roky. 

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie